Peter, s akými pocitmi sa pozeráte na sezónu 2012? V čom sa naplnili vaše túžby a sny – a v čom zasa nie?
Ak mám byť úprimný, túto sezónu hodnotím tak pol na pol. Presnejšie v pomere 50:50. Som veľmi rád, že sa mi podarilo získať majstrovský titul na MS v časovke profesionálnych tímov. To je veľmi pekný úspech! Všetci sme z neho mali veľkú radosť, veď to bola v programe MS úplná novinka! Tak isto som rád, že som vyhral preteky Okolo Ománu. To by bola tá časť bilancovania o spokojnosti. Nie som však rád, že na Tour de France som musel zápasiť s chorobou, ktorá veľmi poznačila môj výkon. Mrzia ma tiež technické problémy, ktoré ma spolu s bratom Martinom zaskočili v súťaži jednotlivcov s hromadným štartom na svetovom šampionáte v Holandsku. To sa nám ešte nikdy nestalo (dlhá odmlka). A dlho mi bude trvať, kým sa vyrovnám z neúspešným vystúpením na svetovom šampionáte v časovke jednotlivcov. Bol som v nej jedným z favoritom a totálne som v nej vyhorel. A doteraz vlastne neviem pochopiť, prečo sa mi v nej nedarilo. Stále hľadám chybu, ktorú som niekde v príprave musel urobiť. Radím sa aj s odborníkmi. Aj takú podobu má cyklistika.
Kde máte rezervy, aby tá budúca sezóna bola z hľadiska športových výsledkov ešte vydarenejšia?
Už som povedal, v časovke sa mi darilo, ale aj nedarilo. Ale časovku viem zájsť aj oveľa lepšie ako na MS. Už sa dokážem presadiť aj na rovine, ale rezervy stále cítim v kopcoch. Ak mám byť v budúcnosti komplexný cyklista, musím sa zlepšiť najmä v kopcoch. Práve na tejto oblasti musím ešte intenzívnejšie a zodpovednejšie pracovať. Kopce nejazdím tak, ako by som chcel. Ako by som ich mal jazdiť. Najmä, keď v tíme mi určili úlohu, aby som sa zameral na celkové umiestnenia na veľkých pretekoch. Takže musím trénovať kopce. Práve táto časť prípravy bude pre mňa smerom k roku 2013 rozhodujúca. Kopce budú alfa a omega môjho snaženia.
Ako ste vnímali technické problémy, ktoré Slovákov na MS v Holandsku stretli? Ako si vysvetľujete fakt, že rezervné bicykle, na ktoré ste museli presedlať, neboli vôbec „ušité“ presne na vaše miery?
To sa naozaj nestáva často. Bol to pre nás veľký šok, keď sme obaja s bratom Martinom museli predčasne zosadnúť z bicyklov pre problémy s reťazou. Obaja sme na šampionáte mali identické technické problémy! Museli sme meniť bicykle a tie rezervné nám vôbec nesadli. Mali inak posunuté sedlo, mali sme úplne iný posed – a nemohli sme na nich konkurovať najlepším! Bolo to veľké trápenie. Radšej sme z nich zliezli… Nemalo to význam. Zbytočne by sme sa trápili…
Dá sa takýmto nepríjemnostiam pred dôležitými pretekami predísť? Dá sa to zariadiť tak, aby všetko aj v zákulisí tímu fungovalo na sto percent?
Samozrejme, že dá. Len musíte s niečím takým počítať! Vieme, že sa na našich rezervách sem – tam odvezú mechanici a maséri. Nadstavia si sedlo podľa svojich parametrov a už to nevrátia späť… Nemalo by sa to síce robiť, ale robí sa to. Aj v iných tímoch. Sme predsa ľudia. Pre takúto drobnosť nebudeme kaziť vzťahy v tíme. Doteraz sme nad tými ich oddychovými jazdami prižmurovali oči, tolerovali sme ich. Žiaľ, vypomstilo sa nám to vtedy, keď sme to najmenej čakali… Na majstrovstvách sveta! V najdôležitejších pretekoch sezóny! Jednoducho, smola… Samozrejme, že po boji je každý generálom… Pred pretekami sme si aj rezervy mali osobne skontrolovať, ale nemali sme už na to kapacitu. Dúfali sme, že preteky odtiahneme na svojej technike, ktorú dôkladne poznáme. Kto mohol čakať, že odskočený kameň mi poškodí reťaz a ´prehadzovač´ tak, že sa už nebude dať opraviť. A podobné problémy s reťazou mal aj Martin, čo už bol úplný unikát!
Hneď po titule majstra sveta v tímovom šprinte ste vyhlásili, že bez prvého titulu svetového šampióna v kategórii do 23 rokov, ktorý ste získali na MS 2007 v Stuttgarte, by nebolo ani tohto čerstvého v tímovej časovke. Ako ste to mysleli? Na čo ste touto väzbou chceli upozorniť?
V prvom rade treba povedať, že oba tituly majstra sveta si mimoriadne cením. Samozrejme, že aj dvadsaťtrojkársky, aj tento časovkársky úspech mali a majú svoj význam. Ten, ktorý som v kategórii do 23 rokov získal pred piatimi rokmi v Stuttgarte, mi spolu s Martinom otvoril cestu do profesionálneho pelotónu! Preto sa teraz dá ťažko striktne povedať, ktorý bol väčším úspechom. O tento sa delím s ostatnými členmi nášho profitímu. Ale bez zlata zo Stuttgartu 2007 by som ho možno ani nemal… Nebyť úspechu v Stuttgarte, možno by sme nepodpísali prvú profesionálnu zmluvu, možno by sme najazdili v americkom tíme HTC Highroad – a možno by sme dnes neboli spolu ani v tíme Omega Pharma – Quick Step. Zlato zo Stuttgartu bolo výborným odrazovým mostíkom do našej ďalšej profesionálnej kariéry. Bolo zlomovým momentom nášho cyklistického života (krátka odmlka). Preto ho vždy – aj vo chvíľach možno ešte väčších športových úspechoch – budem pripomínať.
Ako vnímate novú posilu vášho tímu anglického šprintéra Marka Cavendisha, ktorý vo svojej kariére získal titul majstra sveta v cestných pretekoch jednotlivcov a na Tour de France doteraz zvíťazil v 21 etapách?
Poviem pravdu, s jeho príchodom sme všetci v tíme veľmi spokojní. Všetci veľmi dobre vieme, o akého pretekára a tímového hráča ide, čo od neho môžeme očakávať. Som presvedčený, že v nových tímových farbách získa ešte niekoľko ďalších víťazstiev na tých najvýznamnejších pretekoch.
Bude mať tento príchod vplyv na vaše postavenie ako jedného z lídrov tímu, od ktorého vedenie čaká veľké víťazstvá?
Predpokladám, že k prevratným zmenám v tejto tímovej filozofii a stratégii nepríde. Hovorím to aj preto, že najlepšie výsledky som dosiahol v predchádzajúcom tíme HTC Highroad a po dva roky sme vtedy jazdili práve s Markom Cavendishom. Pred dvomi rokmi zvíťazil Mark na španielskej Vuelte v bodovacej súťaži a ja som skončil v konečnom poradí celkovo druhý. A podobne sa nám v minulosti darilo aj na Tour de France. Mark Cavendish bude stále jednotkou na špurty, mne pripadne úloha presadzovať sa v celkovom poradí veľkých pretekov. Len na to budem musieť mať patričnú športovú formu – a musím byť zdravotne v poriadku. A tiež technika musí fungovať ako švajčiarske hodinky (smiech). Jednoducho, musí to všetko sedieť tak ako má.
Môže však prísť k situácii, že v záujme víťazstva Cavendisha budete musieť naňho počas pretekov aj pracovať a obetovať vaše osobné ambície…
Ale veď to som musel aj v minulosti a nemal som s tým žiadny problém. Vedel som si rozložiť sily tak, aby som pomohol aj Markovi – a aby som dosiahol aj dobrý výsledok v celkovom poradí. Tento systém nám fungoval pred dvomi rokmi v HTC, nevidím dôvod, prečo by nemal fungovať aj naďalej. V prvom rade ide o úspech celého nášho tímu. Keď bude úspešný Mark Cavendish, budem úspešný aj ja, budeme sa tešiť všetci. Cestná cyklistika už dávno prestala byť športom jednotlivcov. Je to výsostne kolektívny šport! Jednotlivec, nech je akokoľvek dobrý, v takom kolose a v takej mašinérii vzťahov, kontaktov, taktiky a tímovej stratégie, nedokáže nič. Každý kolektív ho jednoducho prevalcuje. V cyklistike ste odsúdení na spoluprácu.
Aký typ človeka je Mark Cavendish, s ktorým ste už jazdili v spoločnom tíme?
Tak ako každý šprintér, je trochu výbušný. Je to extrovert, ktorý takmer nikdy nie je ticho. Mark vždy má čo povedať. Nie je s ním v autobuse nuda, skôr zábava. Kde príde, tam je ho plno (smiech). Je dobrý kolega, s ktorým sa dobre preteká. Najmä v rovinových etapách dokáže celý tím obrovsky motivovať. Vieme, že s ním môžeme zvíťaziť aj v tých najdôležitejších pretekoch. Bude nás ťahať, lebo on sa s priemernými výsledkami nedokáže uspokojiť. Verím, že to bude motor tímu.
V budúcej sezóne to pre vás s bratom môže byť zaujímavé. Cavendish je presa veľkým súperom nášho Petra Sagana, čiže vo chvíli, keď budete pomáhať Cavendishovi, budete jazdiť proti Petrovi Saganovi?
Dá sa povedať, že sme aj doteraz jazdili proti Peťovi Saganovi, veď je v inom tíme. Vieme, že Petrovi vyhovujú technické dojazdy, vyžíva sa vtedy, keď sú cieľové dojazdy trochu v stúpaní, Markovi sedia zasa maximálne rýchle špurty na rovine. Obaja sú rozdielne šprintérske typy. Pre nás bude dôležité pomôcť Markovi čo najviac pred cieľom a záverečné metre vo finiši si už rozdajú medzi sebou. Budú to stále dvaja veľkí rivali! My ich v tom budeme podporovať.
Vraj by sme vášho staronového tímového kolegu Cavendisha mohli onedlho privítať aj na Slovensku…
Je to tak. Koncom novembra budeme mať vo Vojenskom výcvikovom priestore Lešť asi trojdňový teambuilding, ktorý bude zameraný na upevnenie tímovej práce a kolektívneho ducha. Presný program v tejto chvíli ešte neviem, lebo to má byť pre nás určité prekvapenie (dlhá odmkla). Vlani som niečo podobné absolvoval v Belgicku a bolo to zaujímavé. Budeme sa spoznávať, budeme robiť iné veci ako klasickú cyklistiku. Malo by to byť v podstate niečo ako vojenské cvičenie s nočným poplachom a plnením náročných úloh v zložitom horskom teréne, pri ktorých by nás tréneri mali poriadne otestovať (smiech).
Kto prišiel na myšlienku usporiadať teambuilding práve na Lešti?
Jediný slovenský sponzor nášho tímu majiteľ firmy Janom, ktorý zabezpečuje organizáciu pobytu na Slovensku. Na letisko Sliač priletí celý tím charterovým letom, my s bratom Martinom sa tam k nim pripojíme. A potom budeme na Lešti fungovať ako jeden tím. Sami sme zvedaví, ako to všetko dopadne, čo na Lešti prežijeme (smiech).
Ako bude ďalej pokračovať príprava na nadchádzajúcu sezónu?
Spolu s bratom a rodičmi sme od 27. októbra na rodinnej dovolenke v Kalifornii. Dva týždne sa v zámorí budeme hrať na turistov, kedy jedným z cieľov našej turistiky bude aj San Francisco. Chceli sme toto mesto a okolie ukázať aj rodičom. V Kalifornii sme síce v minulosti boli, ale iba na pretekoch. Poznali sme letisko, hotel, jednotlivé etapové centrá a trať. Na obdivovanie prírodných krás nebol vôbec čas (smiech). Práve v Kalifornii začneme po tejto dovolenke aj s dvojtýždennou prípravou. Prvé tímové sústredenie budeme mať začiatkom decembra na Malorke, a do Španielska sa vrátime aj v januári. V pláne máme aj osvedčený pobyt v Juhoafrickej republike, kde sme s bratom voľakedy s profesionálnou cyklistikou začínali. Pamätám si, ako sa vtedy hovorilo, že Velitsovci išli do Afriky levy chovať (smiech). Málokto nám vtedy dával šancu na to, že sa aj cez Afriku dostaneme do špičkových tímov. A my sme to s bratom dokázali.
Ktoré preteky v novom súťažnom ročníku 2013 budú vašou prioritou?
Opäť Tour de France. Rád by som v nadchádzajúcej sezóne vyskúšal verziu menej štartov na pretekoch. Inšpirujú ma v tom tí najlepší cyklisti, akými sú napríklad Bradley Wiggins či Christopher Froome, ale poznatky som získal aj z iných zdrojov. Spomínaní cyklisti nemajú v sezóne veľa štartov na pretekoch, ale viac špeciálnych sústredení. Oni veľa času strávili prípravou na konkrétne preteky s cieľom dosiahnuť na nich čo najlepší výsledok – a nie sa na nich iba pripravovať. Sú to však zatiaľ iba moje predstavy, ktoré musím ešte prediskutovať so športovými riaditeľmi. Som si však vedomý, že budem musieť trénovať intenzívnejšie a možno nie v takom objeme ako som to robil v tomto roku. Vo vytrvalosti som predsa problémy nemal, potrebujem však byť v dôležitých momentoch medzi najlepšími. Musím sa vedieť udržať na špici, alebo aspoň veľmi tesne za ňou. Preto potrebujem trénovať kopce. Ale o tom som už predsa hovoril (smiech).
Už koncom októbra organizátori predstavili trať budúcoročnej Tour de France. Ako ju vnímate? Aký máte z nej na prvý pohľad dojem?
Do detailu trať ešte nepoznám. Ale niektoré úseky úvodných etáp na Korzike som si vyskúšal na Criterium International. Preto viem, že nebudú jednoduché, napokon prvý týždeň na Tour je vždy nebezpečný. Zasa bude veľa pádov, veľa nervozity a napätia. Korzické cesty nie sú ideálnym riešením pre taký veľký podnik ako je Tour de France s celým svojim konvojom. Samozrejme, že týmto riešením vôbec nie som nadšený, ale všetci to však budeme musieť absolvovať. Musíme si s tým poradiť, veď sme profesionáli (dlhá odmlka). Osobne predpokladám, že etapy v Alpách budú budúci rok ťažšie ako v Pyrenejách. Veľa však bude záležať na nasadenom tempe. Na tom, v akom trende tieto veľké preteky práve na Korzike odštartujeme.
Ste majster sveta v tímovej časovke, ale na rozdiel od ďalších majstrov v iných disciplínách nebudete jazdiť na pretekoch v dúhovom drese svetového šampióna. Ako to vyriešila Medzinárodná cyklistická únia, aby bolo jasné, že vás profitím je úradujúcim majstrom sveta v časovke?
Celý náš šesťčlenný tím bude mať na klubových dresoch Omega-Pharma Quick Step emblém, ktorý bude zvýrazňovať, že sme majstri sveta. Neviem si to však celkom dobre predstaviť, lebo my šiesti, ktorí sme titul vybojovali, sa možno budúci rok na tých istých pretekoch ani nestretneme. Mnohí z nás budú jazdiť po iných pretekoch. Podľa momentálnej športovej formy, podľa tímovej a klubovej stratégie.
Koncom novembra budeme mať vo Vojenskom výcvikovom priestore Lešť asi trojdňový teambuilding, ktorý bude zameraný na upevnenie tímovej práce a kolektívneho ducha. Budeme sa spoznávať, budeme robiť iné veci ako klasickú cyklistiku. Malo by to byť v podstate niečo ako vojenské cvičenie s nočným poplachom a plnením náročných úloh v zložitom horskom teréne, pri ktorých by nás tréneri mali poriadne otestovať.Peter Velits
Tímová časovka profesionálnych tímov je úplne novou disciplínou v programe MS cestných cyklistov. S akým ohlasom sa stretla medzi pretekármi?
Nám všetkým sa páčila, veď sme ju vyhrali! Takže radosť z nej sme mali ešte väčšiu (smiech). Ak mám hovoriť za seba, mne sa ľúbilo ako bola zo strany našich tímových funkcionárov precízne pripravená a realizovaná. Športoví riaditelia tímu mali trať na vlastné oči detailne preštudovanú. Vedeli, čo nás kde čaká, kde bude aké stúpanie. Perfektne poznali profil trate – a my sme z toho ťažili. Aj ďalšie tímy zobrali štart v tejto časovke zodpovedne, štartovali v nej tí najlepší pretekári, akých v tímoch mali. Boli to jedny vydarené preteky. A to nehovorím iba ja. To tvrdia viacerí cyklisti, ktorí tieto preteky úspešne absolvovali.
V týchto dňoch v svete cyklistiky rezonuje kauza Armstrong a jeho doping na Tour de France, ktorú vyhral sedemkrát. Vy ste sa už k tejto téme v slovenských médiách vyjadrili, ale kauza Armstrong je stále živá. Ako ju vnímate? Prečo podľa vás aj s odstupom desiatich – pätnástich rokov stále v médiách d takou ohromnou intenzitou rezonuje?
Ak mám povedať pravdu, už ma to trochu unavuje. Som z toho všetkého smutný. Aj keď chápem, že aktuálna téma hýbe svetom. Najhoršie na všetkom je, že tí, ktorí pri tejto kauze trpia, sú práve profesionálni pretekári, ktorí teraz jazdia. Kauza Armstrong je predsa stará desať rokov! Podľa mňa už dávno mala byť vyriešená. Keď ju nevyriešili v tej dobe, prečo ju vyťahujú na svet teraz? To nechápem. Veľmi tomu všetkému nerozumiem. Informácie okolo prípadu Armstrong prijímam úplne pasívne, nevyhľadávam ich. Tí ľudia, ktorí cyklistike rozumejú, vedia, že terajšia cyklistika nie je taká, aká bola pred desiatimi rokmi, je oveľa čistejšia. Musí byť čistejšia.
Aj keď kauzu Armstrong a jeho doping sledujete iba okrajovo, určite ste zaregistrovali názor šéfa Medzinárodnej cyklistickej únie (UCI), že Armstrong po prevalení tohto megaškandálu by nemal patriť do dejín svetovej cyklistiky. Nemalo by sa jeho meno v nej vôbec spomínať a zaznamenať. Aký je vás názor na tento radikálny verdikt?
Podľa mňa je to totálna hlúposť! Armstrong do svetovej cyklistiky patrí! Aj s dopingom, aj bez dopingu. Veď vyhrať sedemkrát také náročné preteky, ako je Tour de France nedokáže predsa každý… Samozrejme, otázkou je, ako si pri týchto triumfoch nedovolene pomohol. V čom mal náskok pred ostatnými súpermi. Ale poviem to tak, ako to cítim. Skúste do hociktorého cyklistu natlačiť čo len chcete, určite Tour de France nevyhrá sedemkrát v kariére! Nebude sedem rokov tri týždne na pretekoch krížom-krážom Francúzskom dominovať. Armstrong ako špičkový cyklista musel predsa voľačo vedieť. Musel byť v tej cyklistike dobrý. Inak nemal šancu vyhrávať. Samozrejme, dnes už vieme, že si nedovolene pomohol dopingom (dlhá odmlka). Armstrong do cyklistiky patrí. Aj s celou jeho kauzou… Či sa to niekomu páči, alebo nie. Kauza Armstrong je stará desať rokov. Ak ju niekto teraz obnovil, niečo tým určite sleduje. A my naozaj nevieme, kto to teraz potrebuje. Súčasní cyklisti sú z tejto kauzy už unavení.
Ste špičkový športovec, vaše výkony so záujmom sleduje celý svet, aký je to pocit, keď sa mnohí ľudia na vaše výsledky teraz pozerajú cez prsty a cyklistov považujú za veľkých podvodníkov a klamárov?
Práve toto je na celom dopade Amstrongovej aféry pre nás najťažšie a najsmutnejšie. Poviem to na mojom príklade. Od detských rokov trénujem, usilujem sa byť čo najlepší. Celý svoj život obetujem tomuto úsiliu a teraz, keď sa mám tešiť z úspechov, ľudia sa na mňa pozerajú ako na podvodníka a klamára! Veď to je choré! To je zlé! To som predsa nechcel. Ani ja, ani žiadny iný cyklista (dlhá odmlka). Kto vie, čo je cestná cyklistika, tomu to netreba vysvetľovať. Ale sú ľudia, ktorí cyklistiku vnímajú iba okrajovo, najskôr cez ten nešťastný doping a tým ťažko vysvetlíte, že Armstrong bral doping pred desiatimi – pätnástimi rokmi. Tí nevedia, koľkokrát počas sezóny cyklisti musia absolvovať dopingovú kontrolu. Tí nevedia, že pre boj s dopingom musíte dopingových komisárov informovať o každom vašom kroku, o každom mieste, kde budete súťažiť, trénovať, dovolenkovať, spať, bývať. Tristošesťdesiatpäť dní v roku ste pod drobnohľadom! Skúste si to aspoň predstaviť. My v tom žijeme, trénujeme a športujeme. Je to obrovský tlak zo všetkých strán.
Stretli ste sa vo svojej kariére s prípadom, že by vám niekto ponúkal doping so zdôvodnením, že po jeho využití budete rýchlejší, mocnejší a odolnejší?
Nie, nestalo sa tak ani v jednom z troch tímov Pro Tour, v ktorom som doteraz bol. V žiadnom z nich som nedostal ani len ponuku, ani náznak, či myšlienku, že je k dispozícii doping, ktorý by sa dal realizovať. Treba si však uvedomiť, že keď sme my s Martinom pred piatimi rokmi prišli do vrcholovej cyklistiky, už bola dosť prečistená. Prišli sme v dobe, kedy sa už proti dopingu veľmi
bojovalo na všetkých úrovniach. Všetci cyklisti sa boja niečo skúsiť alebo naznačiť, lebo vedia, že sa doba zmenila. Všetci vieme, že ak by sa tak stalo, tím skončí a my všetci prídeme o robotu. Každý z cyklistov, ktorý podpisuje profesionálnu zmluvu so svojim tímom, vždy musí podpísať aj klauzulu o dopingu – a tiež o tom, že po akomkoľvek prehrešku v tomto smere bude z tímu bez milosti vyhodený!
Presne podľa tejto klauzuly postupovali predstavitelia vášho tímu, keď predčasne ukončili zmluvu s niekdajším Armstrongovým tímovým kolegom Levim Leipheimerom. Ako ste sa o tejto veci dozvedeli? Kto vás o tom informoval?
Aby som bol úprimný, my jazdci o tom veľa nevieme. My s bratom sme sa o tom dozvedeli z tímového mailu. Aj keď nie sme s tímom, mailom pravidelne dostávame mnohé správy a také prehľadné rešerše – prehľady – najdôležitejších informácií o cyklistike zo svetových médií. Takto nám v podstate v polovici októbra dvoma – tromi vetami oznámili, že Levi Leipheimer v našom tíme predčasne skončil. Nič viac, nič menej. Stačili na to tri stručné vety! Až neskôr sme zistili, že Levi svedčil v procese s Armstrongom.
Čo podľa vás až teraz prakticky na sklonku profesionálnej kariéry zlomilo Levimu Leipheimerovi väzy? Ako vidíte jeho ďalší osud?
Ako som už povedal, z médií vieme, že svedčil v procese s Armstrongom ako jeho bývalý tímový kolega v US Postal a priznal sa, že o jeho dopingu vedel. To stačilo, aby manažment nášho tímu s ním predčasne rozviazal zmluvu. Bol pri tom. Hoci Levi nepovedal všetko, čo vedel, v čom sa pohyboval, jeho meno je spojené s dopingom, čo je v rozpore s klauzulou o dopingu, ktorú v zmluve s naším tímom podpísal. Previnil sa proti nej, musel odísť. Aj takú podobu má desať rokov stará Armstrongova kauza v súčasnej cyklistike. Pokiaľ ide o druhú časť otázky. Levi bude mať 39 rokov. Podľa mňa to je definitívny koniec jeho profesionálnej kariéry. V takom vysokom veku ho už nikto nebude chcieť zamestnať. Navyše, žiadny tím neponúkne zmluvu cyklistovi, ktorý sa priznal, že v minulosti užíval zakázané látky! Levi si nezaslúžil taký koniec aktívnej činnosti, ale už som povedal, že cyklistika chce byť čistým športom. Preto sa zbavuje všetkých, ktorí v minulosti prišli s dopingom do kontaktu.
Aký bol Levi Leipheimer spolujazdec a tímový kolega? Ako ste s ním vychádzali? Čo vám úzka klubová spolupráca s ním dala?
Vzhľadom na to, že v profesionálnej cyklistike pôsobil pomaly dve desaťročia, mal veľmi veľa skúsenosti z tých najväčších podujatí. Vedel sa s nimi rozdeliť. Bol to dobrý tímový spoluhráč. Nás mladších na mnohých veľkých pretekoch učil v podstate jazdiť. Radil nám priamo počas pretekov, počas jednotlivých etáp. Podľa toho, ako som ho ja poznal, bol to normálny chlap, ktorý sa dokázal obetovať aj pre mladšieho spolujazdca. Patril do nášho kolektívu. Hoci bol už starší, jazdil tak, že pre mladších mohol byť vzorom. Sám som sa od neho mnoho vecí naučil. Ale to už teraz vôbec nie je podstatné. Ľudia si zapamätajú iba to, ako neslávne v profesionálnej cyklistike skončil. A to je naozaj veľmi smutné.
V týchto dňoch odstúpilo z vrcholovej cyklistiky niekoľko sponzorov. Medzi nimi bol aj jeden podporovateľ vášho tímu kuvajtská petrolejová spoločnosť Q8. V akej miere to postihlo klubový rozpočet?
Predpokladám, že nijako. Navyše, tento menší sponzor svoj úmysel oznámil už v auguste, keď sa o Armstrongovom dopingu ešte tak intenzívne nehovorilo. Ďalší sponzor opustil náš tím tak trochu programovo… Využil situáciu a stiahol sa. Aspoň tak som počul… Ale ja o tom veľa neviem, lebo to nie je moja parketa. Ja nie som manažér tímu, ani jeho funkcionár. Ja som jazdec, mojou úlohou je dobre trénovať a dobre súťažiť za farby zamestnávateľa. Ale poviem to teraz trochu inak. Myslím si, že ak by náš tím nemal dosť peňazí, nemohol by si dovoliť kúpiť Marka Cavendisha! O tom som presvedčený! Takže aj tento nákup je dôkazom toho, že náš tím zostáva stále silný, že nemá finančné problémy. Predpokladám, že odchod jedného sponzora bude nahradený príchodom druhého. A keď nie, zmizne nám jedno logo z dresu. Ale ešte stále ich tam zostane dosť (smiech).
Rozhovor pripravil Štefan Žilka