Nastal čas zastaviť prijímanie krátkodobých a nepremyslených riešení.
Platba výrobcu elektriny za prístup do sústavy, teda tzv. G-komponent, bol zavedený v roku 2014. Deklarovaným zmyslom jeho zavedenia v skutočnosti nebolo nastaviť spravodlivé platby všetkých účastníkov trhu s elektrinou za užívanie sústavy, ale politický tlak na udržanie koncovej ceny elektriny na určitej úrovni. Došlo totiž k situácii kedy napriek znižovaniu veľkoobchodnej ceny elektriny hrozilo zvýšenie koncovej ceny elektriny a to najmä z dôvodu nárastu tzv. tarify za prevádzkovanie systému, prostredníctvom ktorej sa hradí podpora obnoviteľných zdrojov energie, kombinovanej výroby elektriny a tepla a domáceho uhlia.
Nepremyslený krok
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví sa preto rozhodol urobiť síce odvážny, ale nepremyslený a nesystémový krok, a to zaviesť nový poplatok, tzv. G-komponent. Neurobil to štandardne, ale v strede vtedy aktuálne prebiehajúceho regulačného obdobia, čo je v rozpore so správnou regulačnou praxou, nezorganizoval žiadnu odbornú diskusiu s dotknutými subjektmi, ani nevypracoval žiadnu štúdiu na posúdenie dopadov prijatia takéhoto opatrenia. Úrad nezverejnil žiadnu metodiku určenia výšky a neskúmal, aké zdroje sú schopné ekonomicky prežiť pri platení daného poplatku, resp. aký bude vplyv jeho zavedenia. Dá sa povedať, že Úrad si iba jednoducho spočítal, koľko finančných prostriedkov mu v systéme chýba a podľa toho určil sumu. Je to podobné, ako keby niekto z večera do rána zaviedol pre každého pekára v meste nový poplatok za používanie chodníkov a ciest, bez diskusie, potichu, lebo v mestskej kase chýbajú peniaze.
Zavedenie G-komponentu má za následok množstvo súdnych sporov, v mnohých prípadoch dnes distribučné spoločnosti súdy prehrávajú a je tu riziko, že budú musieť výrobcom vracať peniaze späť za už zaplatený G-komponent. Predmetný poplatok je nezmyselný z viacerých dôvodov, kde jedným z najdôležitejších je zjavná diskriminácia vo viacerých smeroch.
Zvýhodnená zahraničná elektrina
G-komponentom totiž nie sú zaťažení výrobcovia z okolitých krajín a to konkrétne výrobcovia z Českej republiky, Poľska, Maďarska a Nemecka. Títo všetci však súťažia na rovnakom veľkoobchodnom trhu s elektrinou ako slovenskí výrobcovia, čím sa tí slovenskí dostávajú do významnej konkurenčnej nevýhody. Hrozí im, že nebudú schopní umiestniť elektrinu vyrobenú na Slovensku na trhu, ktorú by ju za normálnych okolností umiestnili. Nehovoriac o tom, že elektrina vyrobená v zahraničí je týmto zvýhodnená, keďže zahraničný výrobca nielenže takýto poplatok nemá, ale neplatí nič ani za tranzit svojej elektriny cez územie Slovenska. To je podobné, ako by pekár zo Slovenska musel platiť poplatok za prístup na chodníky a cesty, ale zahraničný nie, hoci obaja dodávajú svoje výrobky do toho istého obchodu. Niečo v tomto systéme zjavne nesedí. Namiesto vytvárania voľného trhu ho týmto Úrad kriví a poškodzuje domácich výrobcov. O súlade so zámerom vytvárať jednotný európsky trh s elektrinou je škoda vôbec hovoriť.
G-komponentom tiež nie sú zaťažení obchodníci. Obchodník s elektrinou, ktorý dnes nakúpi elektrinu zo zahraničia a tú následne prenesie cez prenosovú a distribučnú sústavu koncovému odberateľovi tak žiadny poplatok za využitie sústavy neplatí. Za využitie sústavy zaplatí vždy iba koncový odberateľ, ktorému je daná elektrina dodaná obchodníkom. Ak Vás to prekvapuje, nie ste sami.
Pozoruhodný úkaz
G-komponent nepriniesol iba znevýhodnenie domácich výrobcov, priniesol aj ďalší pozoruhodný úkaz. Výrobcovia pripojení do prenosovej sústavy platia 0,5 eura za MWh v priemere a to z dôvodu jeho obmedzenia platnou legislatívou EÚ. Avšak výrobcovia pripojení do distribučnej sústavy môžu platiť až 64-násobne viac, teda 32 eur za MWh po prepočte, a to s vysvetlením, že nie je nijakým spôsobom na tejto úrovni obmedzený a „teda si ho môžem nastaviť ako chcem“. To je podobné, ako by jeden pekár platil za prístup na cestu prvej triedy euro za každý metrák chleba, ale druhý pekár pripojený na cestu druhej triedy už platil za ten istý metrák 64 eur. Nikto by mu nevysvetlil, prečo má platiť práve toľko, ale tvrdil by, že takto je to spravodlivé.
Je jednoducho neprijateľné, aby výrobcovia pôsobiaci na tom istom veľkoobchodnom trhu s elektrinou platili tak diametrálne odlišný G-komponent, ktorého rozdiel nie je vôbec relevantne zdôvodnený. Jediný dôvod je ten, že legislatíva EÚ natvrdo určila, že maximálny poplatok pre výrobcu je 0,5 eur/MWh v priemere v prípade prenosovej sústavy, no neurčila žiadny poplatok pre výrobcu v prípade distribučnej sústavy. Úrad si ho preto nastavil jednoducho tak, ako mu to vyhovovalo.
Mal motivovať
Zmyslom G-komponentu bolo a je motivovať výrobcov stavať zdroje tam, kde sú potrebné, a nie tam, kde je ich veľa. V prípade Slovenska sa tento účel neplní ani náhodou, naopak, takto nastavený poplatok motivuje potenciálnych investorov stavať nové zdroje nie v mieste spotreby, ale na vysokonapäťových úrovniach. To môže spôsobovať len zvýšenie strát v elektrizačnej sústave s negatívnym účinkom na cenu elektriny. Ak ste prekvapení opäť, nie ste sami.
Zavedenie takého poplatku v zásade blokuje výstavbu akéhokoľvek zdroja, či už klasického alebo obnoviteľného. Každý rozumný investor si zdroj postaví radšej za hranicami, kde takýto poplatok nie je, a to je pre slovenskú energetiku naozaj nebezpečný trend. Ak teda nechceme v budúcnosti elektrinu primárne importovať zo zahraničia a byť tým pádom závislý na cenách elektriny v týchto krajinách je nevyhnutné odstrániť akékoľvek bariéry brániace investovaniu do energetiky v SR akou G-komponent určite je.
Aby tej absurdnosti nebolo dosť, na jednej strane Slovenská republika stimuluje stavbu obnoviteľných formou rôznych podpôr a dotácií. Na druhej zaviedla tento poplatok, ktorý ich rozvoju bráni. Solárna elektráreň musí platiť približne 20 eur/MWh, vodná až 32 eur/MWh. Týmto spôsobom sa teda ani zďaleka nepriblížime stavu v niektorých západných krajinách EÚ, kde sa dotácie niektorým typom elektrární z OZE stávajú nepotrebnými, nakoľko začínajú fungovať rýdzo na trhovom princípe. Naopak, v prípade SR, sa budú musieť všetci spotrebitelia aj naďalej podieľať na dotovaní výroby elektriny z OZE. Pri dnešných cenách elektriny na úrovni 40-45 eur/MWh je teda pri tomto neúmerne vysokom poplatku utópiou dostať sa do pozície krajín spomenutých vyššie.
Divná legislatíva
Ministerstvo hospodárstva SR („MH SR“) nedávno predstavilo novelu zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie s deklarovaným cieľom podporiť rozvoj OZE zmenou regulačného rámca. Zároveň však predstavilo aj návrh novely zákona o energetike, kde chce výrobcom elektriny uložiť povinnosť uzatvoriť zmluvu o prístupe do sústavy pod hrozbou uloženia sankcií, čo je podľa nášho názoru v rozpore s nálezom Ústavného súdu SR vo veci G-komponentu prijatého ešte v roku 2016. Zmluvu o prístupe mnohí výrobcovia nemajú, nakoľko ju zákon o energetike nepožaduje a vyžadovanie jej uzatvorenia je podľa vyššie spomenutého nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky neústavné. Prostredníctvom predmetnej novely zákona o energetike sa však bohužiaľ len podporujú negatívne dôsledky zavedenia G-komponentu popísané vyššie. Slovenská republika je tak vystavená riziku prešetrovania možného porušeniu pravidiel EÚ zo strany Európskej komisie, ale aj ďalším súdnym sporom v tejto oblasti na národnej ako aj EÚ úrovni a to nielen zo strany výrobcov elektriny, ale aj samotných distribučných spoločností, čo sami deklarovali.
Tak ako sme boli svedkami toho, že ÚRSO pri prijímaní legislatívy v roku 2013 ohľadom G-komponentu nedostatočne o jeho zavedení s účastníkmi trhu diskutoval a nevypracoval žiadnu dopadovú štúdiu zdôvodňujúcu potrebu zavedenia G-komponentu a jeho výšku, tak tu vidíme trochu paralelu aj v prípade vyššie uvedenej novely z dielne MH SR. Nastal čas zastaviť prijímanie krátkodobých a nepremyslených riešení s negatívnymi dôsledkami a rozhodnúť sa pre strategické opatrenia výhodné pre Slovensko, a to na základe faktov, odborného posúdenia a dialógu so zainteresovanou verejnosťou. V prípade G-komponentu to platí obzvlášť a preto takúto debatu legitímne očakávame a sme na ňu zodpovedne pripravení.
– G-komponent bol zavedený v roku 2014 v strede predchádzajúceho regulačného obdobia bez akejkoľvek odbornej diskusie so zainteresovanými subjektmi a bez vypracovania akejkoľvek dopadovej štúdie.
– G-komponent je nesystémové opatrenie s negatívnymi dôsledkami na slovenských výrobcov s cieľom znížiť koncové ceny elektriny pre odberateľov v časti sieťových poplatkov z dôvodu hrozby nárastu koncovej ceny elektriny obzvlášť v časti tarify za prevádzkovanie systému.
– Výška G-komponentu v SR je na úrovni 0,5 Eur/MWh v priemere v prenosovej sústave a až vo výške 32 Eur/MWh v distribučnej sústave po prepočte. G-komponent navyše neplatia žiadny výrobcovia elektriny pochádzajúci z krajín nášho regiónu (Nemecko, Česká republika, Poľsko, Maďarsko).
– G-komponent ohrozuje integráciu trhov s elektrinou ako prioritu EÚ a deformuje ho a zároveň vytvára diskriminačné prostredie pre slovenských výrobcov na rôznych úrovniach:
a) Diskriminácia voči zahraničným výrobcom na tom istom veľkoobchodnom trhu
b) Diskriminácia voči obchodníkom s elektrinou prepravujúcim elektrinu zo zahraničia koncovému odberateľovi v SR
c) Diskriminácia medzi výrobcami v SR na rôznych napäťových úrovniach (prenos vs. distribúcia)
– G-komponent brzdí rozvoj OZE kvôli jeho neúmernej výške, čo odporuje prijatým klimaticko-energetickým cieľom ako aj samotnému rozvoju OZE, ku ktorým sa SR zaviazala. Všetci spotrebitelia sa tak aj naďalej budú podieľať na dotovaní výroby elektriny z OZE.
– Novela zákona o energetike pripravovaná MH SR chce prinútiť výrobcov elektriny uzatvoriť zmluvu o prístupe do sústavy pod hrozbou uloženia sankcií, čo je v rozpore s nálezom Ústavného súdu SR vo veci G-komponentu prijatého ešte v roku 2016 a tým G-komponent legalizovať.
– Slovenská republika je vystavená riziku prešetrovania možného porušeniu pravidiel EÚ zo strany Európskej komisie, ale aj ďalším súdnym sporom v tejto oblasti na národnej ako aj EÚ úrovni.
– Je nevyhnutné prijímať strategické a systémové regulačné opatrenia výhodné pre Slovensko, a to na základe faktov, odborného posúdenia a dialógu so zainteresovanou verejnosťou.
