ZAUJÍMAVOSTI: Baktéria by mohla pomôcť s rádioaktívnym odpadom

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Energetika všeobecne
Ilustračné foto pixabay.com

Vedci z britskej Manchester University zistili, že niektoré mikróby môžu využívať rádioaktívne nuklidy namiesto kyslíka.

Pri pohľade na skládku nukleárneho odpadu sa nejednému z nás v mysli vynorí otázka, čo bude ľudstvo v budúcnosti robiť s týmto odpadom. Našťastie táto otázka zamestnáva aj tých najpovolanejších a je možné, že už sa čoskoro dočkáme aj veľmi prekvapivých odpovedí a inovatívnych riešení.

Večera je pripravená!

Aj týmito slovami možno komentovať úvodný obrázok z pohľadu baktérie, ktorej sa darí rásť v prostredí jadrového odpadu uloženého hlboko pod zemou a robí ho stabilnejším a bezpečnejším. Vedci z britskej Manchester University prezentovali myšlienku bezpečnejšieho jadrového odpadu, pričom v rámci realizovaných štúdií zistili, že niektoré mikróby môžu využívať rádioaktívne nuklidy ako urán či neptúnium namiesto kyslíka. V tomto procese ich následne konvertujú z rozpustných do nerozpustných foriem, čím sa stávajú menej pohyblivými a stabilnejšími.

Veľká Británia naakumulovala približne 4,5 milióna kubických metrov nukleárneho odpadu, čo by stačilo na štvornásobné naplnenie celého londýnskeho štadióna vo Wembley. Väčšina z neho je uskladnená v nádržiach a silách na úrovni povrchu britského mestečka  Sellafield v severozápadnej oblasti Cumbria. Vládne plány na dispozíciu s týmto vysoko aktívnym odpadom počítali s tým, že ho na miestach uskladnenia zapuzdrujú cementom. Tento postup však zohľadňoval len fyzické a chemické hľadisko, ako zabrániť rádioaktívnemu materiálu v jeho úniku, ku ktorému dochádza už po stovky rokov, neriešil však jeho biologickú stránku.

Baktérie, ktoré milujú radiáciu

Je skutočne ťažké si predstaviť, že prítomnosť cementu pri jadrovom odpade by mohla pripraviť také podmienky, ktoré sú príliš zásadité pre mikróby a tieto sú v dôsledku toho schopné narásť. Má totiž pH na úrovni približne 11, čo je podobné bielidlu. Aby vedci zistili, či to bolo tak, ako sa pôvodne domnievali, tím Jonathana Lloyda z Manchester University skúmal vápencové podložie v britskom Národnom parku Peak District. Vedci chceli vedieť najmä to, či môžu  mikróby rásť v podmienkach podobných tým, ktoré sa očakávajú na mieste uloženia nukleárneho odpadu. „Vybrali sme sa zistiť, že je tam biológia a ona tam bola,“ uviedol v tejto súvislosti Lyoyd. Vedci tak objavili, že tieto mikróby sú schopné rásť pri pH hodnotách, ktoré sa pravdepodobne vytvárajú v okolí tohto cementovaného odpadu.

Zdá sa, že pre tieto baktérie nie je problém ani vystavenie sa rádioaktívnemu žiareniu na úrovniach, ktoré sa bežne vyskytujú v okolí jadrového odpadu. Nielenže to tieto mikróby nezabíja, ale podľa Lloyda ich to dokonca stimuluje. Štúdia tiež ukázala, že spôsob, akým baktéria spracováva odpadový materiál, zabraňuje jeho prenikaniu do okolitého životného prostredia. Mikróby by podľa ich zistení mohli pomôcť v predchádzaní úniku rádioaktívnych plynov. Baktérie sú zároveň schopné rásť v lomoch skál, formovať biofilmy a upchávať póry.

Pôvodný článok nájdete na tomto linku.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať