BRATISLAVA 16. decembra (WBN/PR) –
Industriálna krajina?
Stredoslovenské banské mestá v 16. – 18. storočí
Kurátorka: Katarína Chmelinová
Miesto: SNG Bratislava – Esterházyho palác, 1. poschodie a átrium
Vernisáž: 16. 12. 2010 o 17.00 hod.
Termín konania: 17. 12. 2010 – 13. 3. 2011
Industriálna krajina? – Slovné spojenie označujúce zvyčajne prostredie zviazané s technikou, špecifickou architektúrou a s výrazne negatívnym dopadom priemyslu na životné prostredie, evokuje najmä obdobie 19. a 20. storočia. Otáznikom spochybnené a aplikované na predindustriálnu éru v stredoslovenskej banskej oblasti 16. – 18. storočia naráža na evidentnú odlišnosť historickej a súčasnej malebnej podoby tohto regiónu, ktorý bol v sledovanom období jedným z najprogresivnejších priemyselných centier Európy. Z geografického hľadiska zahŕňala oblasť sedem známych banských miest (Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Kremnica, Nová Baňa, Pukanec, Banská Belá a Ľubietová), ale aj ich okolie a rozkladala sa najmä na území historických stolíc – Hontianskej, Tekovskej a Zvolenskej. Rozvinutá banská, hutnícka či mincovnícka činnosť ju sformovali do podoby historickej „industriálnej“ krajiny s početnými podzemnými a povrchovými zariadeniami, ako aj už dobovou spisbou reflektovanými problémami najmä s exhalátmi a odlesnením. Banská činnosť však niesla so sebou mnoho pozitív. Vďaka ekonomickej prosperite si napríklad toto mimoriadne mnohonárodnostné a multikulturálne prostredie vytvorilo špecifickú kultúru a našlo výraz v početných pamiatkach výtvarného umenia. Časové vymedzenie skúmaného obdobia sa odvíja od 1. júla 1548, keď stredoslovenské banské mestá prešli pod správu Ferdinanda I. Habsburského a siaha po rok 1800, keď v strednej Európe všeobecne ustáva nielen osvietenstvo, ale i cirkevno-politické reakcie naň.
Samotná výstava predstavuje 157 sochárskych, maliarskych, grafických či zlatníckych diel z viac ako dvadsiatich domácich aj zahraničných zbierok. Koncentruje sa najmä na najvýraznejšie novoveké umelecké vzopätie v regióne spojené s rôznymi etapami baroka v 17. a 18. storočí. Výstava je sprevádzaná takmer dvestostranovou plnofarebnou publikáciou s trojicou odborných štúdií k vybraným problémom umenia stredoslovenských banských miest, ukážkami prekladov relevantného archívneho materiálu z rôznych jazykov a katalógom vystavených diel. Realizáciu celého výstavno-edičného zámeru podnietila potreba nového uchopenia problematiky vyplývajúca z výsledkov čiastkových bádaní v poslednom období, ako aj úspešná akvizičná politika SNG, vďaka ktorej vznikla v jej zbierkach unikátna kolekcia predovšetkým „kremnického baroka“.
Koncepcia výstavy s viacerými tematickými okruhmi, približuje spolu so sprievodnou publikáciou okrem kľúčových pamiatok aj základné faktory vplývajúce na výtvarný prejav oblasti, akými boli konfesionalita s dualitou reformácie a protireformácie, silný princíp meštianskych komunít či pôsobenie Hlavného komorsko-grófskeho úradu v Banskej Štiavnici, akejsi „predĺženej ruky“ Habsburgovcov. Okrem prezentácie atraktívneho, neraz novozreštaurovaného či vôbec prvýkrát verejnosti predstavovaného umeleckého materiálu tvoriaceho novú bázu skúmania daného obdobia, bolo hlavným cieľom projektu prehodnotenie a zmysluplné doplnenie umeleckohistorických poznatkov z regiónu stredoslovenských banských miest, ktoré sa vo všeobecnosti radia medzi kľúčové v rámci historiografie dejín umenia Slovenska.