Tridsaťročná dramaturgička vyštudovala prekladateľstvo a tlmočníctvo a posledné roky pôsobila v Spišskom divadle ako lektorka dramaturgie. V rámci doktorandského štúdia sa venovala modernej britskej dráme, konkrétne fenoménu in-yer-face. V pozícii dramaturgičky má za sebou viaceré úspešné inscenácie – My a tí druhí, rozprávku Mimi a Líza, komédie Všetko o ženách a Sprievodca sexuálnou výchovou pre nové tisícročie, kabarety Edith a Metropolka. Víziou novej dramaturgičky je rozvíjať Spišské divadlo ako kultúrnu inštitúciu, ktorá bude umelecky ambiciózna, spoločensky angažovaná a prístupná čo najširšiemu spektru divákov.
Ako si predstavujete ďalšie smerovanie divadla?
Je dôležité, aby Spišské divadlo bolo miestom živého dialógu – medzi tvorcami a divákmi, medzi tradíciou a súčasnosťou, medzi lokálnym kontextom a univerzálnymi celospoločenskými témami. Dramatické umenie má silu vyvolať hlbokú reflexiu, preto je z môjho pohľadu dôležité zamerať sa na témy, ktoré rezonujú v dnešnom svete, ale zároveň nezavrhnúť tradície a východiská, ktoré formovali našu kultúrnu identitu. V praxi to pre mňa znamená na jednej strane prinášať originálne, pre náš región istým spôsobom alternatívne či experimentálne projekty, na strane druhej ponúknuť aj tituly uchopiteľné pre divákov so záujmom pre tradičné divadlo.
Aké sú Vaše hlavné ciele na najbližšie obdobie?
S umeleckým šéfom Viktorom Kollárom sa chceme sústrediť na budovanie dlhodobej koncepcie, ktorá zohľadní umelecké ambície súboru, ale aj divácky záujem. Sústredíme sa na prehĺbenie spolupráce s uznávanými divadelníčkami a divadelníkmi, ktorí dokážu priniesť do nášho prostredia vysokú umeleckú úroveň a inšpiratívne impulzy. Zároveň však chceme vytvoriť priestor pre mladých tvorcov, ktorí môžu obohatiť divadlo o nové perspektívy. Dôležité je pre mňa tiež zachovať žánrovú rozmanitosť v repertoári, naďalej sa orientovať aj na tvorbu pre deti či prinášať projekty zamerané na mládež.
Plánujete priniesť do repertoáru divadla nové umenie alebo žánre?
Do repertoáru by som chcela priniesť viac autorských projektov, ktoré ponúkajú priestor venovať sa vysoko aktuálnym témam rezonujúcim v spoločnosti a zároveň experimentovať s formou. Príkladom je náš najnovší projekt Metropolka v réžii Viktora Kollára, ktorý sa témam totalít venuje formou kabaretu. Vážna téma je spracovaná odľahčenou formou, čo v končenom dôsledku dáva priestor vzniku silnejších emócií či reflexií. Z obsahového hľadiska ma zaujímajú témy šikany, duševných ochorení, regionálnej identity, ale napríklad aj bojkot modernej medicíny či strata kritického myslenia, ktoré sú v našom regióne vnímané často pomerne kontroverzne. Ide o náročné témy, ktoré otvárajú priestor experimentovaniu s formou a pri vhodne zvolenom spracovaní môžu nielen priniesť hlboký umelecký zážitok, ale aj vzdelávať. Projekty podobného charakteru by som rada videla v zrekonštruovanom divadelnom štúdiu. Za dôležité tiež považujem venovať viac pozornosti druhej scéne Spišského divadla – pouličnému divadlu. Tá prináša produkcie, ktoré v sebe nesú prvky talianskej ľudovej commedie dell’arte, nového cirkusu, pantomímy a moderných atrakcií.
S akými výzvami sa stretávate pri tvorbe repertoáru?
Jednou z najväčších výziev je nájsť rovnováhu medzi umeleckou ambíciou a diváckou atraktivitou. Spišské divadlo má rozmanité publikum, od školských skupín po náročnejších divákov, preto sa snažíme vytvárať dramaturgiu, ktorá osloví všetky skupiny divákov. V praxi to znamená kombináciu klasických titulov, súčasnej dramatiky a experimentálnych autorských projektov. Zároveň citlivo pristupujeme k vyraďovaniu starších titulov a starostlivo zvažujeme, či je ich potenciál pritiahnuť divákov skutočne vyčerpaný.
Aké je Vaše vnímanie úlohy divadla v miestnej komunite?
Spišské divadlo má nezastupiteľnú úlohu nielen ako miesto, ktoré prináša umelecký zážitok, ale aj ako priestor stretávania sa a výmeny názorov. Chcela by som, aby sa ešte viac otvorilo smerom k verejnosti a prepojilo sa s miestnou komunitou – nielen prostredníctvom predstavení, ale aj sprievodných programov, diskusií či workshopov. Považujem za veľmi dôležité, aby regionálne zriaďované divadlo nebolo určené len pre malú skupinu divákov, ale aby bolo otvorené a prístupné pre všetkých.
Máte konkrétne projekty alebo spolupráce, ktoré by ste chceli zrealizovať?
Vo svete divadla sa považujem stále istým spôsobom za nováčika, preto ma každá spolupráca posúva. Teším sa na novú sezónu, v ktorej budem spolupracovať s externými režisérmi, ale aj s interným režisérom divadla Viktorom Kollárom. Spolu sme pracovali na inscenáciách Edith a Metropolka, teraz nás čaká komediálny titul a projekt pouličného divadla. Po spolupráci s režisérkou Dašou Krištofovičovou na inscenácii Mimi a Líza tiež inak vnímam projekty určené detskému divákovi. Táto oblasť je veľmi špecifická a spočiatku som mala v tomto smere obavy, ale tie vystriedalo nadšenie. Preto by som určite rada zachovala tvorbu pre deti ako jeden zo zásadných pilierov dramaturgie Spišského divadla. Zároveň by som chcela venovať viac pozornosti komorným štúdiovým titulom. V tomto smere sme už oslovili viaceré režisérky a diskutujeme o konkrétnych tituloch.
Aké sú Vaše dlhodobé ambície pre Spišské divadlo?
Bola by som rada, keby si divadlo zachovalo postavenie stabilnej kultúrnej inštitúcie v rámci regiónu aj celého Slovenska a zároveň sa ďalej rozvíjalo v umeleckej oblasti. Želám si, aby bolo čo najviac otvorené divákom, aby si zachovalo ich priazeň, aby kultivovalo, vzdelávalo, vytváralo priestor pre diskusiu a umelecké zážitky. Zároveň je pre mňa dôležité, aby čo najviac vstupovalo do tvorivého dialógu s inými divadlami podobného charakteru v rámci celého Slovenska a aby malo stabilné miesto aj v povedomí odbornej verejnosti.
Spišské divadlo v Spišskej Novej Vsi je profesionálne divadlo s činohernou a alternatívnou scénou. Ročne ho navštívi okolo 30-tisíc návštevníkov, ktorým ponúkne ročne viac ako 180 predstavení. Divadlo má aktuálne v repertoári desať večerných inscenácií na veľkej scéne, päť rozprávok a dve inscenácie v štúdiu SD.
Veronika Fitzeková
hovorkyňa Spišského divadla
Informačný servis
