Pred rokom ste povedali, že vláda padne v roku 2011. Ale predpovedali ste, že nová vznikne bez predčasných volieb. Prečo sa to nestalo tak, ako ste to videli pred rokom?
Pokiaľ by vláda padla v stabilnom politickom systéme napríklad tak, že sa rozídu politickí partneri, bol by priestor na zostavenie novej vlády aj bez volieb. Ale kvalita politického systému po rozpade tejto širokej pravicovej koalície bola tak nízka, že neprichádzalo vôbec do úvahy, dať dokopy zostatok vládnej koalície a niekoho z opozície a vytvoriť nový kabinet. Ale to nie je dôležité. Dôležité je to, že nová vláda sa bude môcť oprieť o výsledky volieb. Som stále presvedčený, že to môže byť vláda, ktorá bude zložená iba z dvoch politických subjektov. Môže to byť vláda veľmi stabilná. Nebude to mať ľahké. Tvrdím, že ten kto vyhrá voľby a bude niesť najväčšiu zodpovednosť, tak vyhrá cestu do pekla. A táto cesta zväčša býva dláždená dobrými úmyslami, ale je to cesta do pekla.
Takýmito vyhláseniami sebe kopete hrob.
Nie, aby ste ma rozumeli. To je jedna vec. Druhá vec je, či sa máme naozaj báť toho, či takúto výzvu akceptujeme, alebo nie. Ak vieme, že dedičstvo, ktoré nám zanechala vláda Ivety Radičovej je katastrofálne, mali by sme sa správať utilitárne a povedať, že s týmto nechceme nič mať a od toho ruky preč? Naopak máme jasný cieľ voľby vyhrať, zostavovať novú vládu a začať postupne reagovať na tie výzvy, ktoré prináša doba. Ale bude to pekelná cesta. O tom som úplne presvedčený, že to bude pre politikov veľmi ťažké. Nepatrím však medzi tých, ktorí by chceli plašiť. Naopak chcem verejnosti povedať, že určite budeme robiť štandardnú ochranársku politiku pre ľudí s nízkymi a strednými príjmami. To bude veľmi významná súčasť nášho pôsobenia, ak vo voľbách dosiahneme taký výsledok, že budeme môcť byť súčasťou novej vlády. Rovnako a pracujem na tom veľmi intenzívne už teraz, musí vláda robiť všetko pre podporu hospodárskeho rastu a zamestnanosti. Bez tohto môžeme škrtať, škrtať a škrtať. Budeme mať krásne čísla, ale budú za nami desaťtisíce, možno státisíce mŕtvol, obrazne povedané, a teda ľudí, ktorí budú bez roboty. Ľudí, ktorí budú mať ešte nižšiu životnú úroveň. Aj preto úspory, ktoré štát získa napríklad škrtmi vo verejnej správe, ktoré štát získa napríklad tým, že sa zdania banky, že sa môžu zvýšiť dane pre bohatých a silných, toto všetko treba vraziť na podporu hospodárskeho rastu. Bol by som veľmi opatrný len v naháňaní štatistických čísel. Toto žiaľ nefunguje.
Už teraz sa hovorí o tom, že akákoľvek vláda, ktorá vznikne po marci, bude musieť zvyšovať dane.
Miera prerozdelenia verejných zdrojov je neudržateľná, pretože čím ďalej tým menej peňazí prichádza z daní. A čím ďalej tým väčšie požiadavky sú na štát. Pokiaľ ide o zdravotníctvo, sociálne veci, školstvo. Ak sa pozrieme, aké sú dane na Slovensku a aké dane sú v zahraničí vo vyspelých krajinách, nečudujem sa ani Nemecku, ani Francúzsku, že sa veľmi kriticky pozerajú na 19% daň z príjmu právnických osôb. Preto si myslím, že prinajmenšom spoločnosti s nadštandardnými ziskami by mali byť viac zdanené ako 19%. Rovnako si myslíme, že by sa to malo dotýkať aj ľudí, ktorí majú nadštandardne vysoké príjmy plus ako sme už povedali banky. Toto je určitý objem, ktorý treba okamžite dať do pohybu. A nebránime sa ani zdaneniu luxusu. Teraz hovorím o DPH pre luxusné výrobky.
To znamená, že rovná daň by bola dvojúrovňová?
Rovná daň je chiméra, pretože nepriniesla absolútne žiadne zvýhodnenia. Ak by bola pravda to čo hovorili o rovnej dani, tak Slovensko by dnes nemalo jednu z najvyšších nezamestnaností v Európe. Ak by to tak bolo, tak by pravdepodobne bol hospodársky rast niekde úplne inde. Rovná daň alebo 19% daň nebol hlavný dôvod pre príchod investorov. Hlavný dôvod pre príchod investorov bola lacná pracovná sila a rôzne stimuly, ktoré vlády poskytovali prichádzajúcim investorom. Mne vôbec nevadí či budú dve pásma, tri pásma, štyri pásma. Sme za zavedenie väčšej miery solidarity do daňovníctva, do daní, aby tí čo majú viac, viac prispievali do spoločného.
Mnohých bude zaujímať číslo, o koľko sa im daň môže zdvihnúť.
Všetko záleží od toho ako bude vyzerať nová vláda. Môžeme za Smer dávať na stôl naše predstavy. My sme hovorili v prípade dane z príjmu právnických osôb o sadzbe niekde medzi 21-23%. Pokiaľ sme hovorili o bohatých, takisto tam bola stanovená sadzba pre vyšší príjem ako 33 tisíc € ročne. Hovorili sme o 5% zdanení dividend, pokiaľ fyzická osoba tieto dividendy použije na súkromné účely. Hovorili sme o zvýšení sadzby pri bankovej dani z 0,4 na 0,7 alebo 0,8%. To sú naše čísla. Akonáhle vznikne vláda, a ak by Smer bol súčasťou tejto vlády, bude sa musieť prispôsobovať aj požiadavkám niekoho iného. A toto bude veľmi komplikovať život. Napríklad SDKÚ hovorí, že ono si nevie predstaviť dotýkať sa rovnej dane. Je to pre nich ako keby nejaké nedotknuteľné tabu. Možno na druhej strane takúto požiadavku, alebo obdobnú má aj KDH, má aj Most-Híd, alebo ktokoľvek, kto prichádza do úvahy ako strana, ktorá bude súčasťou nového parlamentu. Preto ja by som chcel, aby sa prinajmenšom dohodla filozofia, že miera prerozdelenia je neudržateľná. Štát musí mať vyššie príjmy, lebo bez týchto vyšších príjmov nemôžme ani štartovať rast, ale hlavne nemôžme ani naplniť predstavu vo fungovaní štátu.
Daň z luxusu by sa týkala čoho?
Chceme chrániť ľudí s nízkymi a strednými príjmami. A tu principiálne odmietame zvyšovanie dane z pridanej hodnoty pri tovaroch a službách, ktoré ľudia potrebujú na bežný život. Každé jedno zvýšenie o jeden percentuálny bod ľudia s malými a strednými príjmami okamžite pociťujú, pretože všetky peniaze, ktoré títo ľudia zarobia, automaticky dávajú do základných potrieb ako je bývanie, energie, potraviny. To čo naozaj potrebujú na život. Bohatý si to tak nevšimne. Preto odmietame ísť touto cestou pri zvyšovaní DPH. Či má ešte význam ísť s vyššou DPH, alebo s vyššou spotrebnou daňou na tabak a alkohol ťažko povedať, lebo niekedy už prekročíte hranicu a prestane to fungovať. Výber potom už nemá žiadnu logiku. Musíme to verejnosti hovoriť, že to je tak. Verejnosť s tým musí rátať, že štát musí mať vyššie príjmy. Ale bude musieť niečo ponúknuť aj štát. Ak chceme solidaritu od bohatých a silných, aj štát musí byť pre nich partnerom, aby sme súčasne ukázali záujem. Napríklad okamžite zrušiť špecializovanú krajskú štátnu správu, ale okamžite. My sme zrušili krajské úrady v rokoch 2006-2010. A teraz je tam ešte špecializovaná štátna správa. Celkovo chod tohto štátu je veľmi drahý. Tak možno tam je priestor, kde môžeme ukázať podnikateľom pozrite sa, my tiež škrtáme výdavky štátu. Tak aj vy sa prispôsobte tomuto trendu. Len to nerobme tak, ako som už uviedol, že za týmito škrtmi budú len a len ľudia s horšou a horšou životnou úrovňou.
Pán predseda vy máte 10. marca nábeh na nadpolovičnú väčšinu v parlamente. Nebojíte sa toho, že Smer môže mať 76 hlasov a zostaviť vládu sám?
Nikdy som nekomentoval prieskumy verejnej mienky a nebudem to robiť ani teraz. Pravda je taká, že by sme chceli urobiť lepší výsledok ako v roku 2010. Bolo by dobré, keby mal Smer viac ako 62 poslancov. Nerátam výsledok na percentá. Ale rátam výsledok na počet mandátov v parlamente. Bolo by dobré, keby Smer mal viac ako 62 mandátov. A nemám odvahu teraz povedať, že či je jedna politická strana schopná, alebo nie je schopná dosiahnuť takýto výsledok. A preto ani nie je dôvod, aby som o tomto špekuloval. My robíme všetko preto, aby to bol dobrý výsledok.
Béla Bugár povedal, že vy sa toho najviac bojíte, že bude mať Smer 76 hlasov v NR SR a bude môcť zostaviť vládu sám.
Páči sa mi, že Bélovi Bugárovi sa sem tam o mne sníva, ale nepamätám sa, že by som s Bélom Bugárom na túto tému niekedy hovoril.
Vy ste na sneme Smeru pomenovali koho považujete za štandardné strany. To sú SDKÚ, KDH a Most. To sú traja, s ktorými si viete predstaviť zostavenie vlády po 10. marci, alebo prichádzajú do úvahy všetky parlamentné strany, ktoré tam budú?
My sa vždy držíme filozofie, že každá politická strana, ktorá vstúpi do parlamentu a má viac ako 5%, má právo sa zúčastniť rokovania o zostavení novej vlády. Ale formulovali sme v rámci nášho volebného posolstva aj kritériá, ktoré nová vláda musí napĺňať, aby prežila. Jedným z týchto kritérií, musím to povedať veľmi jasne, je proeurópska orientácia novej vlády. Nesmie sa opakovať to, čo sa stalo pri Eurovale, že v zásadnej otázke sa vládna koalícia rozvalila na polovičku. Čaká nás množstvo veľmi vážnych európskych rozhodnutí. Či je to Euroval 2, alebo to budú ďalšie požiadavky na stabilizáciu finančných trhov, boj proti dlhovej kríze. A tu si neviem predstaviť, že by štát bojoval na dvoch frontoch. Na jednej strane by to bol front vo vzťahu k opozícii a na druhej strane by to bol ešte vnútorný súboj koalícíe, ktorý by musela zvádzať. Preto považujem za veľmi dôležité pomenovať strany, ktoré sa zatiaľ preukázali ako jasne proeurópsky orientované. A to je len Smer, SDKÚ, KDH a Most Híd. Ani SaS ani SNS sa neukázali ako strany proeurópsky orientované. A preto musíme byť do budúcnosti veľmi opatrní. Nikoho nevylučujem. Iba z hľadiska Európy hovorím, že tieto strany preukázali doteraz rovnaký názor na Európu.
Čiže nevylučujete ani Jána Slotu napriek skúsenosti, ktorú ste mali?
Nikoho nemôžeme vylúčiť možnosti sa zúčastniť rokovaní o zostavení vlády, ale proeurópska orientácia, ktorú považujeme za dôležitú sa dotýka len štyroch politických subjektov.
Vždy ste mali ambíciu, aby vládu zostavoval čo najmenší počet strán. Myslíte, že sa to môže naplniť? Opäť si pomôžem Bélom Bugárom, ktorý by privítal iniciatívu, aby Most, KDH, SDKÚ povedali, že pred voľbami spolu, po voľbách spolu. Čiže aj do vlády so Smerom by išli ako jeden blok. Vraví, že v prípade, keby nejaká strana z pravicových išla s vami, že ju za tie štyri roky zničíte.
Ale to je alibizmus, pretože buď sa cítim byť ako stabilná politická strana s pevnými zásadami a môžeme ísť do vlády aj so silnejším partnerom, alebo sa toho bojím a nejdem do takýchto skúšok. Načo by nám bol národný front? Veď keď si zoberieme pravdepodobné výsledky týchto strán, tak to by bolo také číslo poslancov, že stráca potom zmysel súboj politických subjektov v parlamente a vôbec pluralita ako taká. Národný front sme tu už mali. Nevidím žiadny dôvod na budovanie takejto koalície.
Ústavná väčšina môže byť pre vládnu koalíciu zaujímavá.
Ústavná väčšina je predovšetkým veľmi nebezpečná. Ústavná väčšina je nebezpečná preto, lebo ak sa dohodnete vo vnútri vládnej koalície, tak potom len ignorujete zostávajúcu časť politického spektra. Veď my sme teraz prijímali ústavné zákony za sebou. Prijali sme ústavný zákon o skrátení volebného obdobia. Prijali sme novelizáciu ústavy o právomociach prezidenta pokiaľ je vláda odvolaná. Prijali sme ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Takto sa majú robiť ústavné zákony. Takéto ústavné zákony sú aj stabilné a vydržia dlhé obdobie. Osobne vám musím povedať, že sa bojím predstavy, že by vládna koalícia disponovala ústavnou väčšinou. Máte potom sklony riešiť ústavné veci bez konzultácie s menšinou. A to je veľmi nebezpečné. Orbán je toho veľmi dobrým príkladom.
Keby ste si mali vybrať partnera, kto by vám bol najviac po chuti? Kto sa vám tak vidí?
Každá politická strana bude uvažovať po voľbách ako môže zabezpečiť vo vládnej koalícii presadenie čo najväčšej časti vlastných predstáv o riadení štátu. My napríklad hovoríme veľmi výrazne o solidarite bohatých a silných. Máme úplne odlišný názor na novelizáciu Zákonníka práce. To, že dnes je jedna z najvyšších mier nezamestnanosti potvrdzuje, že výroky ministra Mihála o tom, ako novelizácia zákonníka práce zvýši zamestnanosť, boli len fikciou. Jednoducho to boli argumenty pre argumenty. Nie je žiadny súvis a prepojenie medzi kvalitou Zákonníka práce a mierou zamestnanosti alebo nezamestnanosti. A ak si povieme, že toto sú naše zásadné priority vrátane proeurópskej orientácie Slovenska a orientácie Slovenska na euro, v tomto Smer nikdy nepoľaví. Myslíme si, že euro bolo správne rozhodnutie, a že treba sa eura držať. Z toho potom vyplýva, že sa musíme držať aj určitej filozofie, ktorú EÚ určuje skupina veľkých štátov. Dám si na stôl tieto argumenty, tieto priority, ktoré sú pre mňa podstatné, naozaj podstatné, a potom na princípe týchto priorít budeme rokovať s ostatnými politickými stranami. Vláda vznikne tak, že sa dohodnú dve strany, ktoré sa dokážu najviac uspokojiť z hľadiska svojich predstáv o riadení štátu. Pozriete sa ako dopadla SaS. Sľubovali marihuanu. Sľubovali, že urobia právne kroky vo vzťahu k homosexuálnym párom. Sľubovali ja neviem čo všetko. Rozdávali pred voľbami kolieska o koľko nižšie dane, o koľko budú mať ľudia viac peňazí. Nastúpili do širokej vládnej koalície a široká vládna koalícia im nedovolila nič. Lepšie povedané SaS nebola schopná si presadiť čokoľvek zo svojho vlastného programu. A to ju úplne deklasuje. Toto si nemôže skúsená strana dovoliť. Čiže piliere, hodnoty, tie budú rozhodujúce, ktoré z tých strán, ktorá bude v parlamente by mohla byť zaujímavým partnerom pre Smer, alebo opačne to poviem, že pre koho môže byť Smer zaujímavý partner, keď si oni postavia na stôl svoje priority.
SR má 19, nádherný vek. Aká je SR čo zažila za tých 19 rokov? Čo je pre ňu smerodajné a čo ju čaká v najbližšom období?
Buďme trošku objektívni, pretože nechcem sa dostať do polohy opozičného rétora. Možno v porovnaní s podstatne väčšou časťou obyvateľstva som Slovensko križoval od roku 1992. Bol som pri prijímaní ústavy, aj pri hlasovaní za deklaráciu o zvrchovanosti slovenského národa. A bol som už ako poslanec NR aj pri vzniku SR 1.1.1993. Mám teda možnosť 19 rokov pozorovať Slovensko. Slovensko urobilo naozaj obrovský krok dopredu. To vidieť. Na druhej strane sú regióny, kde tých 19 rokov neurobilo zásadný posun. Je to, a to je už dnes evidentné a o tom netreba vôbec pochybovať, predovšetkým spojené s infraštruktúrou, ktorú buď máme, alebo nemáme na danom území. Čiže je tu veľký posun. Je tu veľký medzinárodný posun. My sme bojovali v roku 1990 za také elementárne veci ako bolo členstvo v Rade Európy, hoci ono automaticky prichádzalo z členstva Českej a Slovenskej federatívnej republiky v Rade Európy. Potom boli problémy s medzinárodnou izoláciou. Dnes je Slovensko úplne akceptovaná krajina EÚ, eurozóny, Schengenu. Nemáme s ničím problém. Čiže aj tu je fantastický posun, pokiaľ ide o medzinárodné uznanie Slovenska ako takého. Potom prichádza opozičná rétorika. Pýtam sa, že či sme nemohli za 19 rokov urobiť viac. Či sme aj my za tie štyri roky, hoci sme naozaj robili veľké rozhodnutia, nemohli ešte viac urobiť. A pravdepodobne odpoveď je, že Slovensko mohlo byť trochu ďalej, keby sa inak privatizovalo, alebo keby sa neprivatizovalo. My sme proti privatizácii principiálne. Možno keby sa od roku 1992 nepestoval na Slovensku taký kult klientelizmu, ktorý sa považuje za normálny, za bežný. Keby možno Slovensko viac využívalo peniaze, ktoré prichádzajú z EÚ. Mohli sme byť ešte o krok ďalej, ale Slovensko urobilo veľa. Dôležití sú, ale aj ľudia. Nie iba to, že ako vyzerá Slovensko. Tu už by som bol trošku opatrnejší v hodnotení, že ľudia majú podstatne lepšiu životnú úroveň, alebo, že už zabudli na to, čo bolo. Nielen pred rokom 93, ale aj pred rokom 1989. Máme tu jednu generáciu ľudí, ktorá bola doslova obetovaná. A to sú predovšetkým dôchodcovia. Niekedy poznáte tie klasické rozhovory, že chcel by som mať o 20 rokov menej. Ja by som nechcel mať o 20 rokov menej. A to preto, lebo nezávidím mladým ľuďom, ktorí si musia zháňať byt. Musia si zohnať nejakú robotu. A z tejto práce si uspokojovať svoje elementárne životné potreby. Choďte si kúpiť kolieskové korčule a zaplatíte za ne, ja neviem, 150 €. To je pre niekoho podstatná časť mesačného platu. Pritom pre mladého človeka to je tá jedna z najbežnejších vecí, ktoré by mal mať. Dnes je úplne bežné, že človek má mať telefón. Má mať možno nejaký laptop. A chce mať doma na pracovnom stole počítač s prístupom na internet. Chce si sem tam niečo obliecť. A teraz nehovorím o žiadnych zázrakoch. Nehovorím ani o perlách, a nehovorím ani o drahokamoch, a nehovorím ani Maserati ani Jaguár. Hovorím o bežných veciach. Veľmi ťažké to budú mať mladí ľudia. Čím ďalej, to bude horšie. Už ani nehovorím o bývaní. Považujem za úplne šialené, že 25 alebo 30 ročný človek si zoberie hypotekárny úver na 25 alebo 30 rokov a do dôchodkového veku spláca podstatnú časť svojho platu na to, aby si mohol nechať 2-izbový alebo 3-izbový byt. Toto sú asi tie najväčšie veci, ktoré nás čakajú. Pomôcť viac s nájomným bývaním, aby ľudia nemuseli toľko peňazí vyhadzovať za bývanie. Držať ceny energií, aby z tých príjmov čo ľudia majú, aby všetko nešlo len do základných životných potrieb. Aby aspoň časť z tých príjmov mohli ľudia minúť na niečo také, čo považujú za príjemné. Prečo je taký problém s kultúrou na Slovensku? Pokiaľ nebude kultúra ekonomicky prepojená na životný štandard ľudí, pokiaľ ľudia nebudú považovať za normálne a bežné, že minú peniaze na divadle, že minú peniaze v galérii, že minú peniaze za peknú knihu, že minú peniaze na perfektnom koncerte, no tak sa nečudujme, že sa kultúra sústreďuje do štyroch, do piatich miest. Preto nezávidím mladým ľuďom. Toto sú asi najväčšie výzvy, ktoré štát momentálne má. Preto spokojnosť ľudí je určite iná, alebo vnímam spokojnosť ľudí inak ako posun, ktorí urobilo Slovensko a štát od roku 1992.
Neobávate sa v súvislosti so snahami centralizovať EÚ o to, že Slovensko príde o svoju zvrchovanosť, ktorú má?
Nikto nikdy nepríde o jazyk, nepríde o hranice, nepríde o suverénne rozhodnutia, ktoré sa týkajú výberu ľudí, ktorí majú riadiť danú krajinu. A čo bolo, keď sme sa rozhodli napríklad, že vstúpime do spoločnej európskej a menovej únie? To nebolo vzdanie sa časti suverenity? Asi áno, pretože sme opustili národnú menu, korunu, a prijali sme niečo čo je spoločné, európske. A prichádza teraz tá najpodstatnejšia otázka. Je možné mať spoločnú menu a 17 úplne odlišných fiškálnych politík? Asi to nejde. Nemám nejaký zásadný problém diskutovať na tému ako viac dávať dohromady hospodárske finančné plány, prinajmenšom eurozóny, pretože to potom stabilizuje euro. Keby niekto teraz došiel a povedal, že ideme brať národným parlamentom právomoci a že rozhodnutia národného parlamentu budú môcť byť zrušené Európskym parlamentom, tak kričím aj ja. Veď euro a eurozóna sú klubom. Keď chcete ísť hrať golf do nejakého klubu, ja teda nie som golfista, ale predpokladám, že to tak je, tak platia nejaké pravidlá. Asi vás nepustia na golfové ihrisko v kanadách. Asi musíte mať nejakú primeranú obuv. Neplníš podmienky, tak tam nepôjdeš. To isté aj v eure. Sú nejaké podmienky, ktoré treba naplniť. Keď sa ti nepáči, tak vystúp z toho klubu a zostanú v klube len tí, ktorí si ctia pravidlá hry. Ja by som preto bol veľmi opatrný. Ani by som nešiel do polohy straty suverenity a právomoci. Tu o to nejde. Je tu otázka, že či prežijeme. A táto otázka je pre mňa teraz dôležitejšia ako teoreticko-právne filozofické a štáto-právne úvahy o tom, že či napríklad zosúlaďovanie hospodárskych politík krajín eurozóny sú stratou suverenity SR.
Kedy začínate predvolebnú kampaň?
V predvolebnej kampani sme od prvého dňa, kedy nás poslali do opozície. To tak väčšinou býva, že volebná kampaň začína prvým dňom nového volebného obdobia. Nezanedbali sme nič. Kto vedel v marci, že na konci roku 2011 sa rozpadne vláda? Ale my sme neboli leniví. Urobili sme MDŽ, chodili sme medzi ľudí. Využívali sme každú príležitosť. Ponavštevoval som obrovské množstvo rôznych podujatí. Chodil som po školách. My sme už značka, ktorá je etablovaná. Nepotrebujeme teraz míňať stámilióny korún, alebo desiatky miliónov eur na to, aby sme sa predstavili, ako to robia niektoré iné politické subjekty. Najmä úplne nové. Kampaň začína natvrdo 16.januára.
Ako bude kampaň vyzerať?
Od 16. januára začínajú tzv. ústredne organizované stretnutia s verejnosťou. Opäť pôjde o štandardné politicko-spoločenské stretnutia. Nepôjde len o politické stretnutie. Chceme opäť, ako sme to robili už veľakrát, priťahovať pozornosť ľudí aj určitou mierou kultúry. Mám teraz na mysli spoluprácu s hercami, s umelcami, ale to je bežné. To sa robí vo všetkých krajinách a robia to aj iné politické strany. Týmto vyvrcholí náš deň, ale dovtedy budeme celý deň robiť. Ľudia, školy, mítingy. Klasická volebná kampaň.
MDŽ vám pred voľbami vyhovuje?
Áno, ale asi by bolo málo, keďže 8.marca sú iba dva dni pred voľbami, keby sa naša práca s verejnosťou sústredila tak ako to bolo v roku 2011, a to bolo legitímne, iba na MDŽ. MDŽ bude jeden z motívov, ktorý si pripomenieme. Ale ak by som pomenoval nejaký ten objem informácií, ktoré budeme dávať smerom k ľuďom, tak to bude objem informácií ďaleko, ďaleko prevyšujúci MDŽ. MDŽ bude iba parciálna časť týchto pripomienok. My sme úplne presvedčení, že čo dnes ľudia potrebujú, tak to sú elementárne istoty. Človek musí cítiť, že štát zaberie. To je taký dobrý pocit. Vláda niečo urobí. Veď vláda zabojuje. Aj ľudia musia zabojovať. Ako keby ľudia stratili tento pocit istoty za posledné obdobie. A je to celkom oprávnené, pretože skončiť na čele rebríčka v zdražovaní, to nie je príliš lichotivá známka pre odchádzajúcu vládu. A už ani nehovorím o miere nezamestnanosti a ďalších výsledkoch, ktoré sú veľmi veľmi nelichotivé. My si myslíme, že sme istoty ľuďom dávali, a že sme pripravení ich dávať aj v nasledujúcom období.