Ak by sa parlamentné voľby konali v prvej polovici júla, ich víťazom by sa stala strana Smer-SD so ziskom 25 percent hlasov. Oproti minulému mesiacu je to lepší výsledok o 1,6 percenta voličských hlasov. Do parlamentu by sa dostalo ešte ďalších päť strán – Progresívne Slovensko, Hlas-SD, KDH, Republika a SaS. Vyplýva to z exkluzívneho prieskumu agentúry SANEP pre televíziu TA3 a denník Pravda.
Zo súčasných parlamentných strán by z Národnej rady SR vypadlo zoskupenie Slovensko, Za ľudí, Kresťanská únia so ziskom 4,2 percenta, ako aj koaličná SNS, ktorú by volilo len 3,9 percenta ľudí. Pred bránami parlamentu by zostala aj Aliancia-Szövetség (4,4 percenta), Demokrati (3,6 percenta) a strana Sme rodina so ziskom dvoch percent.
Hlas si pohoršil
Druhou najsilnejšou stranou je podľa prieskumu hnutie Progresívne Slovensko, ktoré by volilo 21,5 percenta respondentov. Hnutie si tak oproti minulému mesiacu polepšilo o jedno percento voličskej priazne. Volebný potenciál PS sa v súčasnosti pohybuje okolo 24 percent. Koaličná strana Hlas-SD by skončila na treťom mieste so ziskom 13,4 percenta, čo je pohoršenie o 0,9 percenta oproti minulému mesiacu.
Progresívci by v parlamentných voľbách porazili Smer, „tesne pred bránami“ by skončili Demokrati či SNS
Kresťanskodemokratické hnutie by volilo 7,1 percenta opýtaných. Do parlamentu by sa vrátilo aj hnutie Republika, ktoré by volilo 6,5 percenta respondentov v prieskume. Šesticu strán uzatvára Sloboda a Solidarita (SaS) a preferenciami 6,1 percenta. Celkovo by Smer-SD podľa tohto prieskumu získal 47 mandátov, Progresívne Slovensko 41 a Hlas-SD 25 mandátov. KDH by v Národnej rade malo 13 zástupcov a Republika rovnako ako strana SaS 12 poslancov.
Najväčší volebný potenciál
Ako ďalej informuje TA3, ak by sa voľby do parlamentu konali v čase konania tohto prieskumu, tak 14,3 percenta opýtaných by sa nevedelo rozhodnúť, ktorú stranu voliť. Ďalších 18,1 percenta respondentov deklarovalo, že by voliť nešlo. Rozhodnutých by bolo 67,6 percenta oprávnených voličov.
Slováci vystavili vysvedčenie ministerstvám. Ktoré získali najlepšie hodnotenie?
Najväčší volebný potenciál má strana Smer-SD. V prípade, že by sa voliči, ktorí zvažujú voľbu Smeru až ako svoju druhú možnosť, nakoniec rozhodli dať svoj hlas práve strane Roberta Fica, potom by mohla vo voľbách získať až 28 percent hlasov. Prieskum sa zameral aj na dôveryhodnosť predsedov politických strán.
Dôveryhodnosť predsedov strán
Najdôveryhodnejší je súčasný premiér a predseda strany Smer-SD Robert Fico, ktorému dôveruje 44 percent opýtaných a nedôveruje mu 51 percent. Lídrovi strany Progresívne Slovensko Michalovi Šimečkovi vyjadrilo dôveru 32 percent a nedôveru 56 percent respondentov. Nasleduje novozvolený predseda strany Hlas-SD a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok s dôverou 29 percent a nedôverou 51 percent.
Politológ: Pred akoukoľvek myšlienkou o úprave volebného systému je potrebné zvážiť, čo ňou chceme dosiahnuť
Najmenšiu, sedempercentnú dôveru, má predseda hnutia Slovensko Igor Matovič. Nedôveruje mu až 72 percent opýtaných. Prieskum robila agentúra SANEP v dňoch od 9. do 15. júla na vzorke 1900 respondentov.
