BRATISLAVA 11. februára (WEBNOVINY) – Slovensko nepošle tak skoro Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy zoznam troch kandidátov na post sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP).
Poslednú trojicu zvolenú a predloženú Súdnou radou SR v stredu vláda nepodporila. O tento post sa uchádzala Zuzana Dlugošová, ktorá na súde pôsobila v rokoch 2009 až 2013 ako právnička, košický krajský sudca Ladislav Duditš a ústavný právnik a súčasný poradca prezidenta Ján Mazák. Minister spravodlivosti Tomáš Borec pre médiá zdôraznil, že vláda chcela predísť tomu, aby bola slovenská kandidátka odmietnutá po tretíkrát.
Kandidáti boli nevyvážení, tvrdí Borec
Parlamentné zhromaždenie očakáva, že predložíme kandidátku, z ktorej si bude môcť vyberať z približne rovnocenných kandidátov. „V tomto prípade to žiaľ nie je. Bol by jasný víťaz a to nie je dobré,“ vyhlásil minister. Borec si myslí, že táto kandidátka by z tohto dôvodu bola odmietnutá. Minister pripustil, že bude veľmi ťažké hľadať ďalších kandidátov.
Terajší kandidáti z hľadiska ich životných skúsenosti z oblasti práva však boli podľa neho nevyvážení – bol tam sudca krajského súdu, právnička, ktorá má isté skúsenosti, ale nebola nikdy sudkyňou a potom tam je profesor, bývalý predseda ústavného súdu s mnohými ďalšími funkciami. Súdna rada bude musieť podľa šéfa rezortu spravodlivosti vyhlásiť nové voľby a nájsť kandidátov, ktorí sú na približne rovnakej úrovni.
ESĽP bol založený v roku 1959, jeho sídlom je Štrasburg. Je inštitúciou Rady Európy a každá členská krajina v ňom má jedného sudcu, v súčasnosti je ich 47. Na súd sa môže obrátiť každý, kto sa domnieva, že niektorý z členských štátov RE porušil jeho práva zaručené Európskym dohovorom o ľudských právach alebo dodatkovými protokolmi. Sudcovi ESĽP za Slovensko Jánovi Šikutovi sa skončilo funkčné obdobie 31. októbra 2013. Na súde môže pracovať do zvolenia nástupcu.
Maloletí žiadatelia o azyl bez rodičov nepôjdu do tábora pre žiadateľov
Maloletí žiadatelia o azyl, ktorí prídu na Slovensko bez sprievodu rodičov alebo iného zákonného zástupcu, nepôjdu v budúcnosti do tábora pre žiadateľov o azyl. Počas rozhodovania o udelení azylu zostanú v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Umožní im to návrh novely zákona o azyle, ktorý pochádza z dielne ministerstva vnútra a v stredu ho odobrila vláda.
Návrhom sa tiež novelizuje zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele ako aj Občiansky súdny poriadok, zákon o pobyte cudzincov a zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Zmeny by po schválení parlamentom mali začať platiť od 20. júla tohto roku.
Nová úprava tak bude vychádzať viac v ústrety záujmom maloletých. Ako agentúru SITA informovala Marta Fabianová z tlačového odboru kancelárie ministra vnútra, návrh zosúladí slovenskú legislatívu s európskymi smernicami, ktoré upravujú medzinárodnú ochranu. Rezort vnútra pri príprave novely spolupracoval s ministerstvom práce i spravodlivosti.
Rozhovor s maloletými budú robiť priamo v detskom domove
Detský domov bude podľa nového zákona o azyle povinný vytvoriť také podmienky, aby mohli pohovor s maloletým bez sprievodu robiť priamo v domove. Tiež bude musieť vytvoriť podmienky na stretnutia detí so zástupcami medzinárodných organizácií.
„Mladí žiadatelia, ktorí k nám prišli sami, budú môcť zostať v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately aj keď budú už dospelí, ak o to požiadajú a zariadenie sa s nimi dohodne,“ uviedla Fabianová. Ministerstvo vnútra v uplynulých rokoch zaznamenalo nízky počet maloletých, ktorí žiadajú o azyl a prišli bez sprievodu. V roku 2012 sa rozhodovalo o udelení azylu v piatich prípadoch, v roku 2013 v štyroch a vlani v 11 prípadoch.
Na problém umiestňovania maloletých žiadateľov o azyl do tábora upozorňovala aj Liga za ľudské práva. Podľa právničky ligy Zuzany Števulovej sa musí zmeniť to, že deti, ktoré požiadajú o azyl, prídu do tábora pre žiadateľov o azyl, kde sa stretnú s dospelými. A práve na to sa aktuálny návrh novely zákona o azyle okrem iného zameriava.
V táboroch pre žiadateľov môžu prísť deti do kontaktu s prevádzačmi či obchodníkmi s ľuďmi. Ako totiž liga uviedla, od roku 2009 do roku 2013 prišlo na Slovensko 775 odlúčených detí, no 70 až 90 percent z nich sa stratilo. Niektoré požiadali o azyl, no často sa stali obeťami obchodovania s ľuďmi, sexuálneho násilia či pracovného vykorisťovania.
Návrh zákona o azyle obsahuje aj iné zmeny
Návrh zákona o azyle však obsahuje aj iné zmeny, ktorými sa preberajú príslušné smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ. Ich cieľom je budovať spoločný európsky azylový systému. V novej úprave sú tiež zapracované poznatky z aplikačnej praxe zákona o azyle a zákona o pobyte cudzincov.
V návrhu sa z jedného roka na deväť mesiacov skracuje lehota, po uplynutí ktorej má žiadateľ o azyl možnosť vstupu na trh práce. Takisto sa zavedie osobitný postup voči žiadateľom, ktorí potrebujú osobitné procesné záruky. Môže ísť napríklad o pohovor v azylovom zariadení, v ktorom je žiadateľ umiestnený či odloženie pohovoru a podobne.
Zavedie sa tiež zisťovanie osobitných potrieb zraniteľných osôb, ako sú napríklad maloletí, zdravotne postihnutí alebo tehotné ženy. Ich potreby budú zohľadnené pri vytváraní vhodných podmienok na ubytovanie a starostlivosť. Nanovo sa upravuje rozhodovanie o opakovaných žiadostiach o udelenie azylu. Upravujú sa dôvody, keď rezort vnútra zamietne žiadosť o azyl ako neprípustnú alebo zjavne neopodstatnenú. Takisto sa v návrhu zákona o azyle ustanovujú výnimky, na základe ktorých sa môže žiadateľ zdržiavať na našom území.
Rozširuje sa tiež okruh osôb, ktorým sa vydá cudzinecký pas
V navrhovanej novele zákona o pobyte cudzincov sa vypúšťa ustanovenie, ktorým sa obmedzuje čas pobytu príslušníka tretej krajiny, držiteľa povolenia na malý pohraničný styk. Rozširuje sa tiež okruh osôb, ktorým policajný útvar vydá cudzinecký pas. Pôjde napríklad aj o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí získali dlhodobý pobyt na základe poskytnutej doplnkovej ochrany.
Rozšíri sa však aj okruh osôb, ktorým môže policajný útvar udeliť trvalý pobyt na neobmedzený čas. V tomto prípade sa to týka napríklad štátneho príslušníka tretej krajiny mladšieho ako 18 rokov, ktorý je zverený do osobnej starostlivosti štátneho príslušníka tretej krajiny s trvalým pobytom na neobmedzený čas.
Tiež bude možnosť predĺžiť lehotu na predloženie lekárskeho posudku, ktorý potvrdí, že príslušník tretej krajiny nemá chorobu, ktorá ohrozuje verejné zdravie. Rozšíri sa aj okruh osôb, ktoré môžu za bezvládneho štátneho príslušníka tretej krajiny podať žiadosť o udelenie alebo predĺženie tolerovaného pobytu. Policajti na hraničnom priechode alebo v zariadení na zaistenie cudzincov poskytnú cudzincom informácie o možnosti požiadať o azyl.
V novom registri adries budú vyznačené vchody do budov
Minister vnútra Robert Kaliňák predloží aj dva ďalšie materiály. Na základe návrhu zákona o registri adries vznikne nový register, v ktorom majú byť informácie o všetkých adresách aj s presným vyznačením vchodov do budov. Štátna evidencia má popisovať umiestnenie vchodov bytových a nebytových budov, a to aj na mape Slovenska. Úprava má aj veľký význam pre zložky záchranného systému pri záchrane životov, pri ochrane majetku, napríklad v súvislosti s požiarmi či inými udalosťami, uvádza dôvodová správa k návrhu.
Na internete by sa mala na jeseň objaviť webstránka o využívaní peňazí z európskych, nórskych či iných fondov. Takúto úlohu obsahuje návrh akčného plánu Iniciatívy pre otvorené vládnutie na roky 2014 – 2015, ktorú tiež prerokuje kabinet. Webová aplikácia, kde chcú zverejňovať dáta o využívaní fondov a dotácií, by mala byť hotová do konca októbra 2015.
