Členovia vlády v stredu odobrili návrh ministerstva spravodlivosti, ktorý upravuje rozsah zrážok zo mzdy a iných príjmov v exekúcii. Cieľom nariadenia vlády je, aby suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému zo mzdy v exekučnom konaní zohľadňovala vysoký rast životných nákladov alebo prípadné negatívne dopady pandémie COVID-19 na finančnú stabilitu obyvateľstva.
Viac o téme: Ekonomické dopady koronavírusu
Navrhovaná právna úprava má motivovať povinných zaradiť sa na trh práce a uspokojiť pohľadávky oprávnených za súčasného zachovania príjmu povinného v takej výške, ktorý je potrebný pre zachovanie dôstojného života povinného, zabezpečovanie potrieb rodiny a domácnosti.
Právna úprava má sekundárny cieľ
Sekundárnym cieľom právnej úpravy je aj dosiahnutie uspokojenia tých pohľadávok, ktoré by inak boli nedobytné z dôvodu, že povinný nemá majetok a nechce sa zamestnať práve z obavy vysokých exekučných zrážok zo mzdy.
Vláda odklepla ďalšie posunutie splatnosti sociálnych odvodov pre niektorých zamestnávateľov a SZČO
„Je potrebné zdôrazniť, že navrhovaná právna úprava bude zohľadňovať explicitne aj charakter pohľadávky, to jest zvýšenie základnej sumy sa týka neprednostných pohľadávok,“ uviedol rezort spravodlivosti v návrhu.
Hranica chudoby
Ako vysvetlilo ministerstvo, právna úprava rozsahu zrážok zo mzdy v exekúcii je v súčasnosti nastavená tak, že hranica základnej sumy, teda sumy, ktorá sa nesmie zraziť povinnému zo mzdy, v mnohých prípadoch nepostačuje na úhradu základných životných potrieb povinného, prípadne členov jeho domácnosti, v dôsledku čoho sa títo povinní ocitajú na hranici chudoby.
Problematickou sa javí podľa rezortu aj takzvaná zrážka bez obmedzenia, ktorá sa aplikuje v prípade, ak zostávajúca časť mzdy povinného po odrátaní základnej sumy prevyšuje 150 percent životného minima na plnoletú fyzickú osobu, nad ktorú sa zráža zo mzdy bez obmedzenia.
Riziku chudoby čelí vyše 600-tisíc Slovákov, väčšinou ide o osamelých rodičov alebo viacpočetné rodiny
„Vzhľadom na výšku základnej sumy a rozsah zrážky bez obmedzenia možno uviesť, že zostávajúca časť mzdy, ktorá ostáva povinnému, nezohľadňuje vysoký rast životných nákladov, dopady pandémie COVID-19 a má negatívne dopady najmä na nízkopríjmové domácnosti a domácnosti ohrozené chudobou, nakoľko v mnohých prípadoch suma, ktorá ostáva povinnému po vykonaní zrážky zo mzdy, nepredstavuje dostatočný zdroj na zachovanie dôstojných životných podmienok, uspokojovanie potrieb rodiny a podobne,“ doplnilo ministerstvo.
Práca mimo legálneho trhu práce
Aktuálna právna úprava rozsahu zrážok zo mzdy tak spôsobuje stav, keď sa povinný radšej nezamestná alebo vykonáva práce mimo legálneho trhu práce.
„Ako príklad možno uviesť povinného, ktorý vyživuje ďalšiu plnoletú osobu a jedno maloleté dieťa, keď pri čistej mzde 700 eur povinnému ostáva 545,12 eur a pri čistej mzde vo výške 1500 eur povinnému ostáva rovnako tak 545,12 eur,“ dodali.
Účinnosť predkladaného návrhu nariadenia navrhlo ministerstvo na 1. januára 2022.