BRATISLAVA 19. decembra (WEBNOVINY) – V obciach, kde sa podľa zákona používa jazyk menšiny v úradnom styku, bude mať príslušný zamestnanec orgánu verejnej správy priamo na svojej menovke pri dverách kancelárie uvedené, že používanie menšinového jazyka zabezpečuje.
Vyplýva to z vládneho nariadenia, ktoré dnes schválil kabinet s pripomienkami ako vykonávací predpis niektorých ustanovení novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Novela zaviedla niekoľko nových inštitútov a nových povinností pre orgány miestnej štátnej správy, orgány územnej samosprávy a územnou správou zriadené právnické osoby v obciach.
Dvojjazyčné dokumenty
Napríklad na dvojjazyčnom rodnom liste, sobášnom liste a úmrtnom liste, ako aj na dvojjazyčnom úradnom formulári sa text v jazyku menšiny uvedie pod textom alebo za textom v štátnom jazyku, pričom veľkosť písmen v jazyku menšiny je totožná s veľkosťou písmen v štátnom jazyku.
Dvojjazyčný úradný formulár vyplnený len v jazyku menšiny alebo dvojjazyčne sa považuje za podanie v jazyku menšiny.
Na dvojjazyčnom povolení, oprávnení, potvrdení, vyjadrení a vyhlásení sa uvedie text v štátnom jazyku na ľavej strane listiny v jednom stĺpci a text v jazyku menšiny na pravej strane listiny v druhom stĺpci a opäť platí pravidlo o rovnakej veľkosti písmen. Nariadenie obsahuje aj vzor informácie o možnostiach používania jazyka menšiny.
Národná rada SR 28. júna prelomila veto prezidenta Ivana Gašparoviča, ktorý plénu vrátil na prerokovanie novelu zákona o používaní jazykov menšín a navrhol, aby ju odmietlo ako celok. Poslanci sa nestotožnili s pripomienkami hlavy štátu, ktoré im adresoval na desaťstranovom zozname.
Podľa novely sa právo používať menšinový jazyk v úradnom styku rozšíri a zákonné kvórum na jeho používanie bude 15 percent.
Obce o viacjazyčný status neprídu
Aj napriek tomu, že poslanci sa zhodli na 15-percentnom kvóre, zoznam viacjazyčných obcí sa podľa novely do roku 2021 nerozšíri, na druhej strane, do roku 2031 žiadna obec o viacjazyčný status nepríde.
Na priznanie dvojjazyčného statusu sa totiž vyžaduje prekročenie 15-percentnej hranice podľa výsledkov v dvoch po sebe nasledujúcich sčítaniach ľudu, ktorých výsledky budú zverejnené po prvom júli tohto roka.
Na odňatie dvojjazyčnosti bude zasa potrebné, aby podiel príslušníkov národnostných menšín v obci trikrát po sebe klesol pod 15 percent.
Novela rozširuje právo používať menšinový jazyk v úradnom styku. Verejné orgány budú povinné na ústne alebo písomné žiadosti odpovedať okrem štátneho aj v menšinovom jazyku.
Úrady budú povinné poskytovať občanom príslušné tlačivá aj v menšinovom jazyku. Dvojjazyčné obce budú po 30. júni 2012 na požiadanie vydávať rodný, sobášny či úmrtný list aj ďalšie dokumenty dvojjazyčne.
Na matrikách po slovensky
Príslušník národnostnej menšiny bude mať právo dávať podania v jazyku národnostnej menšiny, používať ho v ústnej komunikácii, predkladať ústne alebo písomné podania vrátane predkladania písomných listín a dôkazov v menšinovom jazyku.
Po novom sa rozšíri okruh osôb, ktoré môžu na rokovaní obecného zastupiteľstva používať menšinový jazyk aj mimo miestnych poslancov, budú s tým však musieť súhlasiť všetci miestni poslanci aj starosta či primátor. Úrady budú môcť viesť svoju agendu dvojjazyčne, matrika sa však bude viesť vždy výlučne v slovenčine. Obce si budú môcť vyhradiť čas, kedy budú vybavovať agendu dvojjazyčne. V zdravotníckych zariadeniach a zariadeniach sociálnych služieb bude zabezpečenie komunikácie v menšinových jazykoch dobrovoľné. Okrem iného zostáva zachovaná povinnosť titulkovať menšinové televízne vysielanie.
Na staničných budovách sa budú môcť uvádzať aj menšinové názvy obcí, pričom slovenský názov musí byť uvedený prvý a nesmie byť menší ako menšinový. Všetky nápisy a oznamy určené na informovanie verejnosti, napríklad v predajniach, na športoviskách, v reštauráciách, autobusových a železničných staniciach, na pamätníkoch alebo pamätných tabuliach sa budú môcť uvádzať aj v menšinovom jazyku, vždy však musí byť prítomný aj nápis v slovenčine.
Pri prehreškoch voči ustanoveniam zákona bude možné uložiť pokuty od 50 do 2 500 eur. Správne delikty bude prerokúvať Úrad vlády SR, pričom najprv musí upozorniť na nedostatky. Ak sa ani v danej lehote neudeje náprava, môže uložiť pokutu.
Viacjazyčnosť sa bude týkať kodifikovaných alebo štandardizovaných jazykov tradične používaných na území SR, konkrétne maďarčiny, češtiny, bulharčiny, chorvátčiny, nemčiny, poľštiny, rómčiny, rusínčiny a ukrajinčiny.
Kabinet schválil zoznam obcí s dvojjazyčným názvom
Vláda dnes schválila zoznam obcí, ktoré majú okrem slovenčiny označenie názvu obce či označenie na budovách orgánov verejnej správy, uvedené aj v jazykoch národnostných menšín. Podpredseda vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolf Chmel predložením nariadenia vlády reagoval na stav, ktorý vznikol po zrušení zákona o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín. Ten obsahoval vo svojej prílohe zoznam označení obcí v jazykoch národnostných menšín, no od 1. júla tohto roka neplatí.
„Účelom predkladaného návrhu nariadenia vlády je doplniť zoznam obcí, v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 percent obyvateľstva, o zoznam označení týchto obcí v jazykoch národnostných menšín. Zoznam obcí, v ktorých občania patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 percent obyvateľstva, bol vypracovaný na základe výsledkov sčítania obyvateľov, domov a bytov v Slovenskej republike v roku 1991,“ píše sa v materiáli.
Do zoznamu je zaradených 655 miest a obcí, v ktorých žijú príslušníci piatich národnostných menšín. Ide o maďarskú, rusínsku, rómsku, nemeckú a ukrajinskú menšinu. Pri rómskej menšine je však názov obce v rómskom jazyku rovnaký ako v slovenčine, preto pri obciach, kde žije viac ako 20 percent Rómov, tabule nepribudnú.
Vicepremiér zriadil na účel spracúvania zoznamu označení obcí v jazykoch národnostných menšín, ktorý je súčasťou predkladaného návrhu, odbornú pracovnú skupiny zloženú z historikov a jazykovedcov ovládajúcich jazyky príslušných národnostných menšín. Pri príprave boli zohľadnené aj označenia obcí uvedené v prílohe zákona o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín z roku 1994, ktorý bol 1. júlom 2011 zrušený, ale aj jazykové a spoločenské hľadiská.
„Zoznam označení obcí v jazykoch národnostných menšín uvedený v návrhu novely nariadenia vlády vychádza z tradičného používania označení príslušných obcí, pričom berie ohľad na súčasné požiadavky miestnych obyvateľov a na mierové spolunažívanie rôznych národností,“ uvádzajú autori nariadenia.
