- aktualizované 26. septembra, 16:11
BRATISLAVA 26. septembra (WebNoviny.sk) – Návrh novely zákona o Policajnom zbore, ktorý v stredu schválila vláda, posilňuje postavenie policajného prezidenta, pretože organizačnú štruktúru policajného zboru bude môcť minister vnútra meniť len na základe návrhu prezidenta PZ. Po stredajšom rokovaní kabinetu to povedala ministerka vnútra Denisa Saková.
Samostatnosť policajnej inšpekcie
„Ministrovi sa zamedzuje akákoľvek možnosť z organizačnej štruktúry Policajného zboru vyňať orgány, ktoré pracujú na odhaľovaní a vyšetrovaní trestných činov,“ uviedla.
Vyššiu samostatnosť má podľa Sakovej mať aj policajná inšpekcia, keďže sa bude po novom zodpovedať vláde a nie ministrovi vnútra. „Môžeme povedať, že aj v rámci tejto úpravy a ďalších úprav, ako je napríklad to, že inšpekčná služba už bude orgánom činným v trestnom konaní, posilňujeme skutočne kompetencie inšpekčnej služby a zároveň aj dlhodobo požadovanú nezávislosť,“ zdôraznila ministerka.
Úpravou Trestného poriadku majú podľa Sakovej krajské prokuratúry dohliadať na vyšetrovanie všetkých trestných činov, ktoré bude mať na starosti inšpekcia.
Kompromis podľa Pellegriniho
Podľa predsedu vlády Petra Pellegriniho je štvorročné funkčné obdobie šéfa polície s možnosťou opätovného vymenovania do funkcie dobrý kompromis.
„Sú na to rôzne pohľady, ale ja si myslím, že pre zodpovedný výkon funkcie policajného prezidenta je dobre, ak má určitú stabilitu a minimálne garanciu, že ak si riadne plní svoje povinnosti, tak sa môže venovať práci a nie nejakým hľadaním si politického krytia v prípade, že dôjde k nejakým zmenám na úrovni ministra,“ skonštatoval.
Novelu zákona o Policajnom zbore, ktorou sa má zmeniť napríklad spôsob voľby policajného prezidenta alebo šéfa policajnej inšpekcie v stredu nakoniec vláda odobrila.
Podľa novely z ministerstva vnútra má po novom policajného prezidenta vymenovať do funkcie minister vnútra na základe výberového konania a po verejnom vypočutí v parlamentnom výbore pre obranu a bezpečnosť, ak výbor odporučí jeho vymenovanie.
O funkciu sa môže uchádzať opätovne
Funkčné obdobie šéfa polície má byť štvorročné, pričom sa o funkciu môže uchádzať ešte jedenkrát. Komisia, ktorá má posudzovať kandidátov do funkcie policajného prezidenta má podľa novely sedem členov.
Vláda opäť nerozhodla o voľbe policajného prezidenta, problematickým bodom je funkčné obdobie
„Dvoch členov komisie menuje minister vnútra a po jednom členovi komisie menuje generálny prokurátor, prezident Policajného zboru, riaditeľ Úradu inšpekčnej služby, rektor Akadémie Policajného zboru a odborový orgán, ktorý má najviac členov z príslušníkov Policajného zboru,“ uvádza sa v dokumente.
V prípade zámeru odvolať policajného prezidenta z funkcie musí minister vnútra svoj návrh po novom odôvodniť a následne ho musí odporučiť branno-bezpečnostný výbor aspoň trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých členov výboru
Pozícia šéfa policajnej inšpekcie
Zmeny sa týkajú aj pozície šéfa policajnej inšpekcie. „Riaditeľa Úradu inšpekčnej služby vymenúva vláda na návrh ministra vnútra SR na základe výberového konania a po verejnom vypočutí vo výbore pre obranu a bezpečnosť, ak výbor odporučí jeho vymenovanie,“ uvádza sa v novele. Funkčné obdobie riaditeľa inšpekcie je sedem rokov, pričom tá istá osoba môže byť do funkcie vymenovaná iba raz.
Nový policajný prezident, ako aj šéf inšpekcie sú v prípade, že nedisponujú bezpečnostnou previerkou na stupeň „Prísne tajné“, povinní ju vykonať do 30 dní od vymenovania do funkcie.
Úrad inšpekčnej služby ako osobitná súčasť Policajného zboru s pôsobnosťou pre celé územie SR na odhaľovanie, vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie trestných činov príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov (Policajného zboru a Zboru väzenskej a justičnej stráže) je za výkon svojej funkcie zodpovedný vláde.
Novela takisto zavádza možnosť pre občana podať žiadosť o preskúmanie postupu orgánu verejnej správy pri vybavovaní sťažnosti smerujúcej proti postupu príslušníka ozbrojeného bezpečnostného zboru. Žiadosťou sa má podľa novely zaoberať branno-bezpečnostný výbor. „Výbor NR SR oznámi sťažovateľovi výsledok preskúmania postupu do troch dní od skončenia jeho preskúmania,“ konštatuje dokument.
V prípade schválenia parlamentom má novela nadobudnúť účinnosť 1. januára 2019.
