- aktualizované 12. januára 11:42
Vláda na stredajšom rokovaní podporila s pripomienkami návrh na uzavretie Dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických (USA). Zmluva vytvára právny rámec pre posilnené partnerstvo a spoluprácu medzi oboma krajinami.
Miliónové investície do infraštruktúry
Upravuje tiež podmienky prítomnosti príslušníkov amerických ozbrojených síl na Slovensku a štandardizuje spoluprácu medzi ozbrojenými silami Slovenska a USA.
Pri predstavovaní návrhu minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) zdôraznil, že dohoda plne rešpektuje suverenitu Slovenska a tak, ako doteraz, aj naďalej bude prítomnosť amerických vojakov podliehať súhlasu vlády SR alebo Národnej rady SR.
Korčok: Smer ohrozuje bezpečnostné postavenie Slovenska viac než obranná dohoda s USA
Podľa predloženého materiálu na rokovanie vlády dohoda vytvára predpoklad pre čerpanie investícií na vojenskú infraštruktúru. USA by malo na Slovensku investovať 100 miliónov amerických dolárov do infraštruktúry. Tie by mohli byť použité na rekonštrukciu vojenských letísk Sliač a Malacky.
Doplnil tiež, že Slovensko sa investíciou zo strany USA nevzdá svojho vlastníctva objektov. Grant USA čerpali už napríklad aj pobaltské krajiny, Poľsko či Rumunsko. Potom, čo dohodu schválila vláda, by malo dôjsť k jej podpisu a k ratifikácii Národnou radou SR a prezidentkou Zuzanou Čaputovou.
Pripomienky GP
Návrh dohody na vládu predložili minister obrany Naď a minister zahraničných vecí a európských záležitostí SR Ivan Korčok (nom. SaS), ktorí upozornili, že materiál dávajú na rokovanie vlády s rozporom.
„Zásadné pripomienky boli prerokované so zástupcami verejnosti a s Generálnou prokuratúrou SR, pričom rozpory neboli odstránené,“ vysvetlili. Generálna prokuratúra SR (GP SR) v medzirezortnom pripomienkovom konaní k návrhu dohodu uplatnila 35 zásadných pripomienok a odmietla dohodu ako celok.
Obranná dohoda s USA podľa Krúpu napĺňa záujmy Slovenska, politici si chcú cez túto tému nahnať hlasy voličov
Zmluva podľa prokuratúry nerešpektuje Ústavu SR, narúša zvrchovanosť Slovenska a zvýhodňuje stranu USA. Pripomienkami GP SR k návrhu dohody sa zástupcovia Ministerstva obrany SR podľa prokuratúry odmietli vecne zaoberať a všeobecne ich ako celok odmietli.
Podobnú dohodu o obrannej spolupráci má podpísanú 23 z 30 členských krajín Organizácie severoatlantickej zmluvy (NATO). Slovensko viedlo rokovania o obrannej spolupráci s USA od roku 2018. V predošlej vláde ju však blokovala Slovenská národná strana (SNS).
Fico zavádza
Nezaradený poslanec Tomáš Valášek (Progresívne Slovensko) a bývalý veľvyslanec Slovenska pri NATO za vlády Roberta Fica v reakcii na sociálnej sieti napísal, že o obrannej zmluve s USA sa bavíme nie preto, lebo Spojené štáty chcú niečo po nás, ale preto, lebo my chceme niečo od nich. Myslel tým zhruba 100 miliónov eur na opravu zanedbaných vojenských letísk a pravidelné cvičenia, „aby sme dostali slovenské ozbrojené sily do lepšej kondície“.
Podľa Valáška vyšiel prvotný impulz od Slovenska a vyšiel dobrovoľne. „Vláda tento fakt málo vysvetľuje, čo umožňuje Ficovi a spol. argumentovať, že nás do zmluvy tlačia Američania, lebo tu chcú mať základne. To je nezmysel. Američania pôvodne nechceli vyslať ani tých viac-menej symbolických niekoľko tisíc vojakov, ktorých pred pár rokmi rozdelili medzi Poľsko, Litvu, Lotyšsko a Estónsko. Trump chcel (ale nestihol) stiahnuť 30-tisíc vojakov z Európy. Biden naznačil, že ich chce stiahnuť 10-tisíc. To posledné, po čom USA túžia, je viac základní v Európe. Skôr by sme sa mali obávať opaku,“ priblížil Valášek.
Za podstatné považuje, že zmluva je nástrojom na odomknutie spolupráce, pre ktorú sa Slovensko rozhodlo zo slobodnej vôle. „A mne pripadá trochu zvláštne sa teraz čertiť na Američanov, že si kladnú podmienky. Ak je spolupráca s nimi v našom záujme a dobrá pre našu bezpečnosť, mali by sme ju podporiť,“ uzavrel poslanec.