Vláda v stredu aj o zmenách v elektronických komunikáciách

BRATISLAVA 1. júna (WEBNOVINY) – Vláda by mala v stredu rokovať o návrhu zákona o elektronických komunikáciách. Nový zákon má posilniť práva spotrebiteľov. Širokej verejnosti má umožniť vyššiu kvalitu elektronických komunikačných služieb za nižšie ceny. Spotrebitelia budú mať možnosť väčšieho výberu služieb od viacerých poskytovateľov. „Operátorom elektronických komunikačných služieb určuje, že viazanosť služby nesmie presiahnuť 24 mesiacov. Operátor zároveň musí poskytnúť užívateľovi aj alternatívnu službu s viazanosťou najdlhšie na 12 mesiacov,“ informoval hovorca ministra dopravy Martin Krajčovič.

Súčasťou rokovania vlády má byť aj návrh analýzy systému podpory obnoviteľných zdrojov energie a návrh na jeho prehodnotenie. Rezort hospodárstva v materiáli uvádza štyri opatrenia, ktorých realizácia má priniesť menší tlak na nárast ceny elektriny v budúcich rokoch. Ide o stanovenie výkupných cien rešpektujúce minimalizáciu dosahov na cenu elektriny, aukcie, prehodnotenie systému podpory výkupu elektriny na krytie strát a preskúmanie zmeny hraníc podpory. „Zároveň ich realizáciou sa neohrozí plnenie záväzného cieľa vo výške 14 %, ktorý sa týka využívania obnoviteľných zdrojov energie v pomere ku hrubej konečnej energetickej spotrebe,“ uviedlo ministerstvo hospodárstva. Minister financií Ivan Mikloš má na rokovanie vlády predložiť návrh záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2010.

Právna pomoc má byť dostupnejšia viacerým nemajetným

Služby Centra právnej pomoci majú byť dostupnejšie nemajetným a ich rozsah sa má rozšíriť. Počíta s tým návrh noviel zákonov o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, o advokácii a živnostenskom podnikaní, ktorý bude posudzovať vláda na svojej dnešnej 48. schôdzi. Človek v materiálnej núdzi, ktorého príjem nepresahuje 1,4-násobok životného minima a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, dostane právnu pomoc peňažnej spoluúčasti. Ak príjem presiahne spomínanú hranicu, ale nedosiahne 1,6 -násobok životného minima, zaplatí 20 percent nákladov na právnu pomoc.

Pôsobnosť centra sa podľa návrhu rozširuje o oblasti obchodného práva, správneho súdnictva a v niektorých konaniach pred Ústavným súdom SR. Ako súčasť záväzkov vyplývajúcich z legislatívy EÚ sa zavádza pôsobnosť centra v druhostupňovom konaní vo veciach administratívneho vyhostenia cudzincov a v cezhraničných sporoch i vo veciach vyživovacej povinnosti a určenia rodičovstva osoby mladšej ako 21 rokov. Tieto oblasti pribudnú k doterajšiemu poskytovaniu právnej pomoci v občianskoprávnych, obchodnoprávnych, pracovnoprávnych, rodinnoprávnych veciach a v azylových veciach. Táto právna pomoc sa bude môcť poskytovať aj pri riešení sporov formou mediácie v súvisiacom sociálnom a psychologickom probléme.

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva čaká v budúcnosti zánik alebo transformácia

Radu vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť predsa len pravdepodobne čakajú zmeny aj napriek tomu, že pred časom kabinet nesúhlasil s vytvorením Výboru pre práva osôb s neheterosexuálnou orientáciou. Vicepremiér Rudolf Chmel navrhuje zmenu štatútu Rady. Podľa predkladacej správy sa v nej má zvýšiť počet odborníkov z teórie a praxe z oblasti ľudských práv zo šiestich na osem. Vzhľadom na zameranie rady jej členovia na ustanovujúcom zasadnutí odporúčali v štruktúre odborníkov zohľadniť oblasť národnostných menšín a oblasť rodovej rovnosti. Navrhovaným zvýšením počtu expertov sa má dosiahnuť odborné pokrytie širšieho spektra tém a vyváženosť pri hlasovaní v rade.

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva čaká v budúcnosti zánik alebo transformácia. Podľa analytickej správy, ktorú dnes posúdi vláda, totiž stredisko v súčasnosti nespĺňa viaceré kritériá, požiadavky a záruky, týkajúce sa nezávislosti, transparentnosti, plurality a reprezentácie spoločenských a občianskych síl, mimovládnych organizácií a myšlienkových a vedeckých prúdov. Správu na zasadnutie kabinetu predložil vicepremiér Rudolf Chmel, podľa jej autorov zo sekcie ľudských práv a rovnakého zaobchádzania Úradu vlády SR je dnes potreba viacerých zmien upravujúcich postavenie a kompetencie strediska.

Za najpodstatnejšie výhrady autori považujú nedostatočný rozsah kompetencií a z neho vyplývajúce slabé postavenie strediska ako inštitúcie zabezpečujúcej dohľad nad dodržiavaním a ochranou ľudských práv na Slovensku a neexistenciu ochranných mechanizmov, ktoré by zabránili politickým vplyvom na jeho činnosť. Problémom je aj nízka viditeľnosť aktivít strediska a ich obmedzený dopad na riešenie problematiky ochrany ľudských práv a rovnakého zaobchádzania, nedostatočná kapacita v oblasti rovnakého zaobchádzania a nedostatočná odborná a personálna kapacita strediska plniť všetky zákonom stanovené úlohy.