Zuzkini rodičia – ľudkovia z rodu tvorivých a presťahovalci z paneláka – žijú, maľujú, pečú keramiku a z času na čas premiestnia nejakú priečku alebo starožitnú skriňu do ešte výhodnejšej polohy vo vlastnoručne zrenovovanom vinárskom domčeka neďaleko pezinského námestia.
Donedávna mala aj Zuzka Poláková u nich svoj ateliér. Trvalo však len poldruha roka, kým sa celkom nezabývala v samostatnom podnájme v priestoroch nad galériou vo vyše tristoročnom meštianskom dome. Kým sme sa vyzvedali, ako je to s ich galériou na prízemí, vysmiata výtvarníčka zabehla zaliať kávu k malej kuchynskej linke pri vstupných dverách. Má tu výhľad na kostolné strechy a do tichého dvora, do toho istého ako oknom z netradičnej spálne. Tú si zariadila v aristokraticky bohémskom štýle: namiesto lôžka s baldachýnom si vystačila s matracom na podlahe a namiesto barokového nábytku zdobí jej domov zmes zariadenia z prelomu 19. a 20. storočia a mladších nábytkových kusov, ktoré pripodobila svojmu farebnému vkusu a svojskému rozprávkovo-fantazijnému štýlu.
Maľuje so slnkom
Slnko sa tu o kamenné múry opiera celou silou. Zohrieva dom a byt, presvetľuje neveľkými oknami obrátenými na juhozápad. Svetlo z okna sa pristaví najprv na farbách a štetcoch porozkladaných na stolíku, kĺže po maľovaných rámoch, ktoré onedlho ozdobia steny hotela Rezidence na strednom Slovensku, pristaví sa na práve rozmaľovanom motíve stromu: „Florálna tématika sa mi maľuje a predáva najlepšie. Ak záujemcovia chcú – on a ona nejaký pohodový motív, na strome sa vždy zhodnú. Takéto obrázky spolu s rámami, ktoré sú ich súčasťou, sa znesú s čistým moderným, ale aj dobovo či vidiecky štylizovaným interiérom.“
Celý článok si môžete prečítať tu.