Vnímate pocity okolia a na vašu intuíciu je spoľahnutie, ale ubíjajú vás zvuky či vône? Pravdepodobne ste hypersenzitívni!

Vysoká citlivosť, známa aj ako hypersenzitivita, je osobnostná črta, ktorá sa vyznačuje intenzívnejším vnímaním zmyslových vnemov a výraznou citlivosťou. Človek reaguje na podnety z vonkajšieho prostredia intenzívnejšie než je bežné.

„Toto môže zahŕňať citlivosť na zvuky, svetlo, vône, chuť, dotyk, ale aj emocionálne podnety, ako sú pocity a nálady iných ľudí. Hypersenzitívni ľudia často vnímajú detaily, ktoré iní prehliadajú a ich nervový systém je následne preťažený rýchlejšie a ľahšie ako u väčšiny ľudí. Rozdiel je v tom, že hypersenzitívny človek v tom istom prostredí a na tom istom mieste, prijíma oveľa viac podnetov a dokáže prijímať viac informácií. Tým že hypersenzitívni ľudia majú viac informácií, skôr, lepšie a komplexnejšie dokážu odhadnúť situáciu,“ vysvetľuje Ingrid Molnárová, psychologička online poradne mojra.sk.

Vysoká citlivosť je vrodená

Samotná hypersenzitivita je ovplyvnená aj typom osobnosti a charakteru, tým získava určité špecifické črty. Podobne ako alergikovi po obyčajnom bodnutí včelou hrozí zadusenie, vysoko citlivému človeku môžu bežné hluky, pachy, zmeny teplôt i psychické vnemy pôsobiť fyzické utrpenie.

Vysoká citlivosť nie je porucha osobnosti a je vrodená. Vyskytuje sa približne u 15 – 20 % ľudskej populácie, čo znamená, že takmer každý piaty človek je vysoko citlivý. Človek so zvlášť vysokou mierou citlivosti je považovaný za vysoko citlivú osobu (Highly Sensitive Person, HSP).

Prejavuje sa rôznymi spôsobmi

V každodennom živote sa hypersenzitivita môže prejavovať rôznymi spôsobmi. Napríklad, človek s hypersenzitivitou môže mať problém so silnými vôňami, ktoré môžu byť pre neho až neznesiteľné. Podobne, hlasné zvuky, ako sú sirény alebo hlučné prostredie, môžu spôsobiť veľký diskomfort alebo dokonca bolesť.

Svetlo môže byť tiež problémom, pričom jasné svetlo alebo blikajúce svetlá môžu spôsobiť bolesti hlavy alebo oči. Hypersenzitívni ľudia môžu mať tiež problémy s určitými textúrami oblečenia, ktoré sú pre nich nepríjemné alebo dráždivé.

Emocionálne podnety sú tiež významnou súčasťou hypersenzitivity. Takíto ľudia často prežívajú emócie veľmi intenzívne a sú viac empatickí voči pocitom druhých. To môže viesť k rýchlejšiemu emocionálnemu vyčerpaniu, pretože sú veľmi citliví na nálady a emócie svojho okolia. V sociálnych situáciách môžu byť rýchlo preťažení a potrebovať viac času na regeneráciu po sociálnych interakciách.

Ingrid Molnárová, psychologička online poradne mojra.sk

Ak máte pocit, že by ste mohli byť hypersenzitívni, môžete všímať:

• Silné reakcie na podnety: môžete mať silné reakcie na svetlo, zvuky, pachy a iné senzorické podnety. Môžete sa cítiť ľahko preťažení v rušných alebo hlučných prostrediach.
• Emocionálna citlivosť: cítite sa často veľmi emocionálni, prípadne vám okolie povie, že ste veľmi precitlivelí, môžete sa ľahko rozplakať alebo byť veľmi šťastní. Môžete tiež silne prežívať emócie iných ľudí a byť empatickí.
• Potrebujete čas osamote: po sociálnych interakciách alebo po intenzívnych zážitkoch môžete cítiť potrebu tráviť čas osamote, aby ste sa zotavili a nabrali energiu.
• Detailná percepcia: všímate si detaily, ktoré ostatní možno prehliadajú. Môžete mať napríklad cit pre estetiku alebo byť veľmi vnímaví k zmene nálady ľudí okolo seba.
• Hlboké spracovanie informácií: máte tendenciu hlboko premýšľať o rôznych situáciách a analyzovať ich z viacerých uhlov pohľadu.
• Precitlivenosť na kritiku: kritiku si môžete brať veľmi osobne a môže vás hlboko zasiahnuť.

Medzi ďalšie charakteristické prejavy sa radí:

• vysoká miera empatie a citlivosti,
• intenzívnejšie emocionálne vnímanie, napr: hnev, smútok, strach, radosť,
• komplexné myšlienkové procesy a vysoká predstavivosť,
• vyššia kreativita,
• schopnosť veľmi rýchlo sa pre niečo nadchnúť,
• vysoký zmysel pre zodpovednosť,
• rýchla únava,
• horšie zvládanie stresových situácií,
• časté tráviace ťažkosti.

Hypersenzitívni ľudia prežívajú vonkajšie aj vnútorné podnety intenzívnejšie v dôsledku ich zvýšeného vnímania, hoci nie každý hypersenzitívny človek musí reagovať rovnako silno na všetky podnety. Predsa však majú jedno spoločné – neustály stres.

Aké sú hlavné psychologické výzvy, ktorým čelia hypersenzitívni ľudia a ako ich môžu zvládať?

•  Majú tendenciu príliš premýšľať o sociálnych interakciách

Zdá sa vám, že príliš analyzujete detaily rozhovorov, výrazy tváre ľudí? Toto premýšľanie má veľa spoločného s vysokou citlivosťou. Veľmi citliví ľudia majú tendenciu všímať si v rozhovore náznaky, ktoré ostatným unikajú. Okrem toho sú veľmi dobrí v zachytávaní náznakov podvodu alebo manipulácie. To však môže spôsobiť, že budete premýšľať o malých detailoch, ktoré nemusia znamenať nič konkrétne.

• Nereagujú dobre na kritiku alebo konflikty

HSP sú nežní a jemní ľudia, ktorí vyžadujú odlišný prístup od ostatných ľudí. Avšak konflikty a kritika, ktoré sú vnímané ako každodenná komunikácia, môžu vyvolať negatívne pocity. Tento fakt môže byť pre bežných ľudí v kontakte s HSP jednou z najťažších vecí na pochopenie a ochotu sa zmeniť. Ale porozumieť citlivosti znamená uvedomiť si, že zvýšenie hlasu na takýto typ ľudí, kritizovanie alebo rozčúlenie sa nad nimi môže spôsobiť ich vypnutie. Pracoviská, rodičia, priatelia a partneri sa musia vzdelávať v zaobchádzaní s veľmi citlivými ľuďmi.

• Nedarí sa im pod tlakom

Nízky tlak a menej časových obmedzení im umožňujú naplno prejaviť kreativitu a intelekt. Na druhej strane, práca pod tlakom je pre HSP veľmi stresujúca a má tendenciu spôsobovať veľmi slabý výkon. Svoju najkreatívnejšiu prácu často robia počas prestojov, takže keď si sadnú k dokončeniu projektu, dostanú sa do stavu toku myšlienok a vysokej produktivity. Pamätajte, že práca s HSP si vyžaduje myslenie mimo rámca.

• Ich hranice sa dajú ľahko prekročiť

HSP majú hlboký súcit s ostatnými, a preto je pre nich ťažšie povedať ostatným nie. Majú tiež väčšiu aktiváciu vo svojich zrkadlových neurónoch, čo vedie k vyššej úrovni empatie. Sú viac emocionálne uvedomelí ako väčšina ľudí a sú hlboko ovplyvnení pocitmi iných (najmä „negatívnymi“ emóciami), takže majú vrodenú potrebu potešiť ostatných.

Táto vysoká miera empatie sa však môže vypomstiť. Pre potrebu potešiť ostatných, vysoko citlivé osoby často hovoria áno, aj keď chcú povedať nie. Nechcú iným ublížiť ani ich sklamať. Ale neschopnosť povedať nie znamená, že HSP sa často cítia preťažení, majú toho na tanieri príliš veľa a zanedbávajú svoje potreby, ktoré tak zúfalo potrebujú, aby dobre fungovali. Žiadny odpočinok pre takýto typ ľudí môže znamenať aj fyzickú chorobu, pretože majú tendenciu nosiť v tele veľa stresu.

• Vyžadujú viac času osamote ako väčšina

Vysoko citlivé osoby potrebujú tento čas na to, aby spracovali svoje myšlienky a pocity. Pre HSP robiť menej znamená dosiahnuť viac a práve počas prestojov dostanú svoje najlepšie nápady. Tiež potrebujú viac spánku ako priemerný človek. Žiaľ, iní nemusia pochopiť tieto potreby, pretože nie sú veľmi citliví. Preto by ste sa mali snažiť identifikovať niekoľko priateľov a rodinných príslušníkov, ktorí rozumejú tejto vysoko citlivej črte.

Aký je rozdiel medzi hypersenzitivitou a inými stavmi, ako sú úzkosť alebo depresia?

Hypersenzitivita, úzkosť a depresia sú stavy, ktoré môžu mať určité spoločné znaky, ale zároveň sa odlišujú v podstate a prejavoch. Hypersenzitívni ľudia často prežívajú intenzívne emocionálne reakcie na situácie, ktoré by iní mohli považovať za bežné alebo nevýznamné.

Môžu sa cítiť preťažení v prostrediach s veľkým množstvom stimulov a potrebujú viac času na regeneráciu po sociálnych interakciách alebo stresových situáciách. Hypersenzitivita nie je nevyhnutne patologická a môže byť považovaná za charakterovú črtu, ktorá má svoje pozitívne aj negatívne stránky.

Hoci hypersenzitivita, úzkosť a depresia môžu byť prepojené, napríklad hypersenzitívni ľudia môžu byť náchylnejší na úzkosť alebo depresiu pre svoju zvýšenú citlivosť na stres, sú to odlišné stavy s rôznymi príčinami a prejavmi. Hypersenzitivita sa zameriava na intenzívne vnímanie podnetov, úzkosť na prehnané obavy a strachy, depresia na pretrvávajúci pocit smútku a stratou záujmu o život.

Janette Šimková, akreditovaná koučka a supervízorka

Existujú nejaké špecifické metódy alebo terapie, ktoré pomáhajú hypersenzibilným ľuďom lepšie sa vyrovnať so svojím stavom?

Prvé postrehy k tejto téme priniesol švajčiarsky psychológ a teológ Eduard Schweingruber. Vo svojej knihe Citlivý človek – psychologické rady, ako viesť svoj život, vydanej v Zürichu v roku 1935, ľuďom s jemnou psychikou odporučil tri pravidlá:
1. Začínať od bodu nula. Niekto sa potrebuje po strese odreagovať a uvoľniť, iný naopak sa koncentrovať na niečo úplne iné.
2. Spojiť sa so základnou vitálnou vrstvou – venovať sa pohybu, naučiť sa pokoju a odpočinku a dobre spať.
3. Naučiť sa umiernenej konzumácii zážitkov, pretože vnemy nasycujú psychiku veľmi rýchlo.

Podľa Rolfa Sellina, autora knihy Vysoce citliví lidé medzi námi, veľmi nepomáha psychoanalýza, lebo citliví ľudia majú dar všetko neprimerane analyzovať a o to viac sa odsudzovať. Za vhodnejšie považuje systemické prístupy, ktoré sa nezameriavajú na hľadanie príčin ťažkostí, ale najmä na ich riešenia, pričom sa orientujú na silné stránky a schopnosti klientov a posilňovanie ich osobných a sociálnych zdrojov.

Meditácia podľa niektorých názorov psychiku ešte viac scitlivuje a zbavuje hraníc. Ideálny je vhodný šport, prípadne joga, čchi kung, tai či, čokoľvek, čo človeka donúti poriadne dýchať a zároveň uzemní.

Aký je rozdiel medzi hypersenzitivitou a precitlivenosťou?

Pre precitlivenosť je príznačné, že odoznie po vypätom období. Je to dočasný stav, kedy sa psychika potrebuje vysporiadať s krízovým stavom. Napríklad pri smútení zo straty blízkeho, po náročnom rozchode, rozvode, po potrate, šestonedelí,… zažívajú ľudia vysoké skóre stresu, ktoré bráni v nastoľovaní rovnováhy a stability. Je na to potrebný čas a neraz aj odborná pomoc. Je to proces prijímania a akceptácie zmeny, ktorá nás zasiahla a na ktorú si zvykáme.

Ako môžu blízki ľudia podporovať hypersenzitívnych jedincov, aby sa cítili pochopení a prijatí?

• Nereagovať na citlivých ľudí, že majú poruchu, ktorú treba odstrániť. Byť rešpektujúci, empatizujúci a zhovievaví. Bezvýhradne akceptovať ich hranice a netlačiť ich do toho, že by sa mali za každú cenu prispôsobovať.
• Nedávať vysoko citlivým ľuďom nálepky typu: hanbliví, uzavretí, bojazliví alebo neurotickí. Nie je to vrodené správanie, a preto nie je vhodné týmto spôsobom definovať vysokú citlivosť ako niečo nenormálne.
• Oceňovať ich kvality a schopnosti, nevyčítať im, čo nedokážu. Mozog vysoko citlivých ľudí spracováva informácie do väčšej hĺbky. Napríklad pri tvorivosti, invenčnosti a objavovaní nových spôsobov. Ich sociálne zručnosti sú výnimočné: sú skvelí v počúvaní, súcitnosti, láskyplnosti, vnímaní súvislostí…
• Nehodnotiaco ich podporovať, aby kultivovali všetko, čo im prináša radosť, čo im robí dobre. Mať plné pochopenie pre to, keď sa väčšmi potrebujú venovať sebe a odpočinku. Nie sú ani pohodlní, ani leniví, ani neohľaduplní. Majú to v niečom inak a nie je to ich chyba.
• Predstaviť si, že sú ako švajčiarsky hodinový strojček, ktorý je citlivý na každý detail. Nijako nepomôže reagovať naň hrubo alebo doň búšiť.