Vo veku 88 rokov zomrel japonský držiteľ Nobelovej ceny za literatúru Kenzaburó Óe, ktorého temne poetické romány vznikli na základe spomienok z detstva počas povojnovej okupácie Japonska a ako rodiča postihnutého syna.
Protijadrový a mierový aktivista
Jeho vydavateľ, spoločnosť Kodansha v pondelok vo vyhlásení uviedla, že Óe, ktorý bol aj hlasným protijadrovým a mierovým aktivistom, zomrel 3. marca. Neuviedli pritom žiadne ďalšie informácie o úmrtí a oznámili len, že rodina už usporiadala spisovateľov pohreb.
Zomrel Ľubomír Kropil, jeden z obžalovaných v kauze Dobytkár
Rodák z mestečka Učiko v prefektúre Ehime na ostrove Šikoku sa stal v roku 1994 druhým japonským autorom, ktorý získal Nobelovu cenu za literatúru. Pred ním sa to podarilo Jasunarimu Kawabatovi v roku 1968.
Švédska akadémia vtedy ocenila Óeho za jeho beletristické diela, v ktorých „poetická sila vytvára imaginárny svet, kde sa život a mýtus zlievajú do znepokojujúceho obrazu dnešných ľudských ťažkostí“. Jeho najpálčivejšie diela ovplyvnilo narodenie mentálne postihnutého syna v roku 1963.
Súkromná záležitosť
Jeho román Súkromná záležitosť, ktorý vyšiel o rok neskôr je príbehom otca, ktorý sa cez temnotu a bolesť pokúša zmieriť s narodením syna s poškodeným mozgom. Vo viacerých jeho neskorších dielach má poškodené alebo zdeformované dieťa symbolický význam, pričom príbehy a postavy sa vyvíjali a dozrievali tak, ako starol jeho syn.
Zomrel Chaim Topol, životnú rolu stvárnil v legendárnom muzikáli Fidlikant na streche
Hikari Óe má obmedzenú schopnosť hovoriť a čítať, ale stal sa hudobným skladateľom, ktorého diela sa hrávajú, a vydal aj niekoľko albumov.
Kenzaburó Óe sa narodil 31. januára 1935 ako tretie zo siedmich detí. Študoval francúzsku literatúru na Tokijskej univerzite, kde tiež začal písať divadelné hry. Napriek tomu, že Óeho zisk Nobelovej ceny vyvolal vlnu národnej hrdosti, jeho hlavné literárne témy vyvolávajú v Japonsku hlboké znepokojenie. Keď sa skončila druhá svetová vojna, mal desať rokov a dospel počas americkej okupácie.
„Poníženie sa ho pevne zmocnilo a podfarbilo veľkú časť jeho diela. Sám opisuje svoje písanie ako spôsob vyháňania démonov,“ skonštatovala v súvislosti s prestížnym ocenením Švédska akadémia.
Prestížna japonská cena
Vojnové spomienky z detstva výrazne podfarbili Óeho literárny debut Chov o zážitkoch vidieckeho chlapca s americkým pilotom zostreleným nad jeho dedinou. Poviedka, ktorá vyšla v roku 1958, keď bol ešte študentom univerzity, získala prestížnu japonskú cenu Akutagawa pre nových spisovateľov.
Napísal aj knihy literatúry faktu o zničení Hirošimy a jej obnove po výbuchu americkej atómovej bomby 6. augusta 1945, ako aj o Okinawe a jej povojnovej americkej okupácii. Viedol kampane za mier a protijadrové záležitosti, najmä od krízy vo Fukušime z roku 2011, a často vystupoval na zhromaždeniach.
Kritizoval rozhodnutie Japonska
V roku 2015 kritizoval rozhodnutie Japonska opätovne spustiť jadrové reaktory po havárii v jadrovej elektrárni Fukušima vyvolanej zemetrasením a cunami a označil ho za riziko, ktoré by mohlo viesť k ďalšej katastrofe.
Ako 80-ročný sa vyjadril, že jeho posledným životným dielom je snaha o svet bez jadrovej energie, pričom skonštatoval, že „problém jadrových elektrární nesmieme prenechať mladej generácii“.
Podľa Švédskej akadémie Óeho tvorbu výrazne ovplyvnili západní spisovatelia vrátane Danteho, Poa, Rabelaisa, Balzaca, Eliota a Sartra. Napriek týmto vplyvom však vniesol do svojich diel ázijskú citlivosť.
V roku 2021 tisíce strán jeho rukopisov a ďalších diel poslali na archiváciu do Tokijskej univerzity.