Vo veľkej politike gejovia a lesby nemajú spojencov

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Dúhový PRIDE Bratislava 2019
Účastníci počas pochodu na Rázusovom nábreží v rámci 9. ročníka pestrofarebného festivalu na podporu LGBTI komunity s názvom Dúhový PRIDE Bratislava 2019 na Hviezdoslavovom námestí. Bratislava, 20. júl 2019. Foto: SITA/Jana Birošová

Dva brehy rieky Moravy a na každom sú dva odlišné svety prístupu k právam gejov a lesieb. Kým Česko zrejme onedlho schváli manželstvá párov rovnakého pohlavia, na Slovensku politici vo svojom slovníku nemajú pojem ani len registrovaných partnerstiev a zrejme ho tak skoro ani mať nebudú.

V tomto volebnom období možno očakávať len drobnú kozmetickú zmenu v postavení gejov a lesieb. Akékoľvek pokusy zaviesť registrované partnerstvá osôb rovnakého pohlavia v minulosti narazili na odpor konzervatívnej časti parlamentu.

Situácia je natoľko špecifická, že ešte aj šéf liberálnej strany SaS Richard Sulík je nominovaný svojím výrokom na cenu Homofób roka 2020.

Poistka v ústave

V starostlivosti štátu sú skôr heterosexuálne zväzky. Osobitnú ochranu manželstvo požíva od roku 2014. Parlament vtedy schválil novelu ústavy, podľa ktorej je manželstvo jedinečný zväzok medzi mužom a ženou.

„Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých,“ píše sa v ústave.

Takúto zmenu presadilo KDH a našlo podporu v Smere, v časti SDKÚ a v časti OĽaNO. Strana SaS, vtedy reagovala, že týmto hlasovaním si KDH a Smer sľúbili lásku.

Zmena ústavy však nebráni na Slovensku prijať registrované partnerstvá. Prijatá právna úprava v ústave v podstate bráni tomu, aby sa manželstvom mohol nazvať zväzok dvoch mužov alebo dvoch žien.

Radšej skok z okna

V Česku sú registrované partnerstvá uzákonené už od roku 2006. Mali však obmedzenia. Registrované páry nemali nárok na vdovský a vdovecký dôchodok a nemohli si adoptovať deti z detských domov.

Navrhovaný zákon po novom umožní v Česku uzatvárať homosexuálom manželstvá. Ľudia v nich by si mohli tiež adoptovať deti. Koncom apríla prešiel návrh do druhého čítania.

V českom parlamente bola o zákone veľká hádka. Proti bol napríklad šéf SPD Tomio Okamura. Za klamstvo označil tvrdenie, že u párov rovnakého pohlavia bude deťom lepšie ako v detskom domove.

Tomio Okamura
Poslanec a šéf českej SPD Tomio Okamura Foto: SITA/AP

„Keby mňa ako malého chlapca, ktorý sa nemôže brániť, adoptoval pár rovnakého pohlavia, radšej skočím z okna, pretože som vždy chcel mať maminku a tatínka,“ vyhlásil Okamura.

On sám prežil časť detstva v detskom domove ešte v bývalom totalitnom režime a ako povedal, nemá na to dobré spomienky.

Trošku pomoci sa asi dočkajú

Na Slovensku je veľký problém čo i len presadiť registrované partnerstvá, nie to ešte manželstvá rovnakého pohlavia. Dokonca aj liberálni politici radšej začali používať pojem životné partnerstvá, aby zbytočne nevyvolávali nevôľu u konzervatívcov.

Súčasní koaliční partneri sa v koaličnej dohode zaviazali, že zlepšia legislatívu v oblasti majetkových práv pre osoby žijúce v spoločnej domácnosti. To znamená, že by sa mala týkať párov rovnakého i rozdielneho pohlavia.

Poslanec najsilnejšej vládnej strany OĽaNO György Gyimesi portálu SITA.sk povedal, že párom rovnakého pohlavia „by sme ako spoločnosť mali trošku pomôcť v tom smere, že by mohli po sebe dediť a nahliadať navzájom do zdravotnej dokumentácie“.

Nie je však zástancom registrovaných partnerstiev a už vôbec nie je zástancom adopcie detí homosexuálnymi pármi.

Gyimesi je rád, že Slovensko je konzervatívne

Registrované partnerstvá nie sú stále možné v šiestich krajinách EÚ, a to na Slovensku, v Bulharsku, Lotyšsku, Litve, Poľsku a v Rumunsku.

Manželstvá homosexuálov sú v rámci EÚ v Belgicku, Dánsku, Fínsku, Francúzsku, Holandsku, Írsku, Luxembursku, Malte, Nemecku, Portugalsku, Rakúsku, Španielsku a Švédsku. Okrem EÚ sú aj na Islande a v Nórsku.

V strednej a východnej Európe je podstatne slabší príklon k právam sexuálnych menšín. Podľa Gyimesiho EÚ vážne pretláča práva LGBTI komunity, ale už v oveľa menšej miere sa zastáva práv národnostných menšín.

„V EÚ hrá prím Nemecko a Francúzsko, kde sú registrované partnerstvá. My sme v krajinách V4 trošku pozadu, pokiaľ ide o liberálnu demokraciu, pretože tu bol silný vplyv Ruska ešte tridsať rokov dozadu. Nemyslím si, že je na škodu, že u nás liberálna demokracia nie je taká silná ako v západných krajinách. Som rád, že Slovensko je konzervatívnejšie,“ mienil poslanec.

Málo advokátov

SaS pripomína, že v programe mala umožnenie partnerstiev aj osobám rozdielneho pohlavia, pre ktoré nie je z rôznych dôvodov manželstvo vyhovujúce.

„Aj preto sme v programe navrhovali pre páry rovnakého i rozdielneho pohlavia nový právny inštitút životného partnerstva, založený na princípe vzájomnej vyživovacej povinnosti partnerov, zakladajúci medzi partnermi príbuzenský vzťah so všetkými právnymi následkami vrátane dedenia zo zákona v I. dedičskej skupine,“ povedal Webnovinám hovorca SaS Ondrej Šprlák.

SaS nechcela komentovať počin Inštitútu ľudských práv, ktorý nominoval lídra strany Sulíka na cenu Homofób roka za jeho výrok: „Sme za registrované partnerstvá, nie sme za manželstvá homosexuálnych párov a sme proti adopciám detí homosexuálnymi pármi… Ja nepovažujem za diskrimináciu, keď oni si nesmú adoptovať dieťa. Dieťa má právo na to, aby vyrastalo v štandardnej rodine…

Okrem Sulíka boli nominovaní ešte ďalší štyria aktívni politici.

Dúhový PRIDE Bratislava 2019
Verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová v príhovore počas 9. ročníka pestrofarebného festivalu na podporu LGBTI komunity s názvom Dúhový PRIDE Bratislava 2019 na Hviezdoslavovom námestí. Bratislava, 20. júl 2019. Foto: SITA/Jana Birošová

Podľa politológa Grigorija Mesežnikova dôvodom, prečo sa na Slovensku ťažko presadzujú práva gejov a lesieb, je rodinná výchova. Ďalším dôvodom podľa neho je, absencia „advokátov a spojencov“ v prospech riešení LGBTI komunity.

„V  Českej republike sa angažujú aj ľudia, ktorí nie sú priamo príslušníkmi tejto komunity. Na Slovensku je takých ľudí málo,“ poznamenal politológ.

Osobná skúsenosť mladých mení postoje

Výkonný riaditeľ iniciatívy Inakosť Martin Macko upozornil, že na Slovensku je situácia zložitejšia aj tým, že na sprístupnenie manželstva pre páry rovnakého pohlavia je potrebná zmena ústavy. Skúsenosti z krajín ako Írsko a Malta však podľa neho ukazujú, že zmena môže prísť relatívne rýchlo.

„Už dnes mladí ľudia na Slovensku väčšinovo podporujú rovnosť v prístupe k manželstvu, a to najmä preto, že osobne poznajú gejov a lesby vo svojom okolí. Práve táto osobná skúsenosť mení postoje a prekonáva predsudky. Preto sa aj posledné roky viac sústreďujeme na podporu LGBTI ľudí v coming oute a ich zviditeľnenie,“ povedal Webnovinám Macko.

Tvrdí, že väčšina populácie by nemala problém s prijatím životných partnerstiev, a teda nižšej právnej úpravy ako manželstvo. Skúsenosti zo všetkých krajín, kde boli prijaté, ukazujú, že ich podpora po prijatí len narástla.

„Reálna životná skúsenosť totiž vyvrátila všetky obavy. Rozhodujúce pri prijímaní tejto legislatívy boli sociálno-demokratické strany a to sa práve u nás nestalo. Zvolili skôr taktiku vyčkávania a neskôr aj zneužívania témy na rozdeľovanie spoločnosti. Žiaľ, mnohé a dnes aj vládne strany, prezentujú LGBTI ľudí ako hrozbu,“ zdôraznil Macko.

Výsledkom podľa neho je, že aj keď tretina ľudí na Slovensku podporuje sprístupnenie manželstiev pre páry rovnakého pohlavia, tak neexistuje relevantná politická strana, ktorá by to mala v programe a uchádzala by sa o podporu tejto skupiny voličov.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Grigorij MesežnikovGyörgy GyimesiMartin MackoRichard Sulík
Firmy a inštitúcie InakosťKDH Kresťanskodemokratické hnutieOĽANOSaSSmer