BRATISLAVA 30. novembra (WEBNOVINY) – Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. má výhrady k novele vodného zákona, ktorú predkladá poslanec Národnej rady SR za KDH Andrej Ďurkovský. Pripomína, že odvádzanie a čistenie odpadových vôd upravuje Rámcová smernica o vode, ku ktorej plneniu sa Slovensko zaviazalo v roku 2004 pri vstupe do EÚ. „Predkladaná novela vodného zákona by umožňovala priame vypúšťanie odpadových vôd do vodných tokov počas obdobia výstavby čistiarne odpadových vôd,“ konštatujú štátni vodohospodári vo svojom stanovisku. Podľa nich môže nastať problém, že týmto postupom Slovensko nesplnení Rámcovú smernicu o vode. „Prioritou Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. je, aby sa kvalita vôd v Slovenskej republike nezhoršovala,“ dodávajú vodohospodári.
Ďurkovský navrhuje rozšíriť možnosť udelenia povolenia na vypúšťanie odpadových vôd aj na obdobie rekonštrukcie a modernizácie čistiarne odpadových vôd (ČOV), ktorá v doterajšom znení chýba. Novelou chce zároveň posunúť termín pre neukladanie pokút do konca roka 2015. Zmena sa týka aglomerácií nad 10 000 obyvateľov. V prípade, že by ukladanie pokút odložené nebolo, podľa vodného zákona by sa pre vodárenské spoločnosti šplhali do výšky trojnásobku odplát za ročné vypúšťanie odpadových vôd alebo osobitných vôd. Pre samosprávy a vodárenské spoločnosti by to znamenalo pokuty vo výške niekoľkých miliónov eur.
ZMOS považuje poslancovu novelu za prínos
Podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Milan Muška považuje Ďurkovského úpravu za prínos. Podľa neho niektoré z limitov, ktoré by k 31. decembru mali spĺňať vodárenské spoločnosti a samosprávy, napĺňajú len na 46 percent a sklz by mal trvať ešte niekoľko rokov. Zdôraznil, že samosprávy a vodárenské spoločnosti nemali dosť peňazí, aby išli do modernizačných investičných možností, okrem toho mestá majú obmedzené úverové možnosti, lebo to upravuje zákon a tiež meškajú podporné zdroje z eurofondov.
ZMOS sa obáva, že ak Ďurkovského novela v parlamente neprejde, samosprávy ani vodárenské spoločnosti nebudú mať na zaplatenie sankcií peniaze. Dôvodom, pre ktorý polovica z nich v súčasnosti limity nespĺňa, sú peniaze. „Nepáči sa nám, že podmienky vo vzťahu k Európskej únii vyrokovala vláda a preniesla zodpovednosť na mestá, obce a vodárenské spoločnosti, pričom obrovský modernizačný dlh, ktorý sme svojho času odhadovali na 80 až 120 miliárd korún, nedokázala sanovať vlastnými silami a zodpovednosť za splnenie tejto pre štát nesplniteľnej úlohy preniesla na plecia slabšieho,“ vyhlásil na dnešnej tlačovej besede Muška. Podľa ZMOS predložená novela pomôže samosprávam a vodárenským spoločnostiam získať čas na prijatie relevantných riešení v spolupráci s vládou, od ktorej čakajú pomoc.