Celkový objem úverov poskytnutých obyvateľstvu na konci vlaňajška vzrástol, pretrváva záujem o hypotéky

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Nehnuteľnosť, daň
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Celkový objem úverov poskytnutých obyvateľstvu predstavoval na konci minulého roka podľa údajov Národnej banky Slovenska úroveň 44,32 mld. eur. V medziročnom porovnaní predstavuje nárast o 9 %.

Viac o téme: Ekonomické dopady koronavírusu

Ako pre agentúru SITA povedala analytička 365.bank Jana Glasová, od začiatku vlaňajška platí, že tempo rastu úverov sa postupne zrýchľuje, pričom sa pod to podpisuje hlavne fakt, že rastie objem úverov na bývanie. Tie sa medziročne zvýšili až o 11,7 %.

Dôsledok výraznejšej konsolidácie

Naopak, celkový objem spotrebiteľských úverov naďalej klesá a medziročne sa znížil o 6,2 %. Toto tempo medziročného poklesu spotrebiteľských úverov však už nie je podľa analytičky také výrazné ako na začiatku minulého roka. Vtedy dosahovalo úroveň okolo 9 %.

„Pokles celkového objemu spotrebných úverov na trhu je aj dôsledkom výraznejšej konsolidácie, to znamená, že ľudia si radi spájajú hypotekárne a spotrebné úvery do jednej výhodnejšej hypotéky s nižšou úrokovou sadzbou,“ skonštatovala Glasová.

Záujem o úvery pretrváva

Koronakríza síce obmedzila možnosti ľudí, čo sa týka financovania bývania aj spotreby, no výraznejší dopad na úverový trh podľa analytičky nemala. Záujem o úvery totiž naďalej podľa nej pretrváva, hlavne čo sa týka úverov na bývanie.

„A očakávame, že tento trend sa ani v nasledujúcich mesiacoch nezmení. Dopyt po hypotékach je totiž podporovaný hlavne nízkymi úrokovými sadzbami na trhu,“ myslí si Glasová.

Prísnejšie pravidlá na poskytovanie úverov

Na druhej strane, možnosti našincov na získanie úveru sú obmedzované prísnejšími pravidlami na poskytovanie úverov zo strany Národnej banky Slovenska. Tie kontrolujú a regulujú úroveň zadlženosti obyvateľov tak, aby nebola príliš vysoká a aby dlžníci boli schopní splácať svoje úvery aj po prípadnom zvýšení úrokových sadzieb.

Z dlhodobejšieho hľadiska je totiž potrebné počítať s tým, že úrokové sadzby sa budú zvyšovať. „Aktuálne sme svedkami rýchlo rastúcej inflácie v eurozóne, čo vytvára tlak na Európsku centrálnu banku, aby pristúpila k zvýšeniu hlavnej úrokovej sadzby a tým spomalila cenový rast,“ dodala Glasová.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Jana Glasová
Firmy a inštitúcie ECB Európska centrálna bankaNBS Národná banka Slovenska