Holandskí archeológovia odhalili prvé peniaze. Tým súčasným sa ani len nepodobajú

Bronzove rebra 2.jpg
Bronzové rebrá sa používali ako platidlo Zdroj: Universiteit Leiden, www.universiteitleiden.nl

Peniaze zohrávajú v spoločnosti dôležitú úlohu. Ľudia ich používali v inej forme aj v minulosti. Najnovšie prišli holandskí vedci s výskumom, v ktorom podľa vlastných slov odhalili „prvé peniaze“.

Maikel Kuijpers a Catalin Popa publikovali svoju štúdiu, v ktorej museli „zájsť“ až do doby bronzovej, v žurnále PLOS ONE.

Rozhodujúca je hmotnosť

Uviedli, že civilizácie, ktoré žili pred päťtisíc až štyritisíc rokmi, používali hmotnosť predmetov ako meradlo a následne ako peniaze.

Dokázali, že viac ako 70 percent skúmaných bronzových predmetov malo rovnakú hmotnosť, čo naznačuje, že ich používali na vzájomnú výmenu.

Tieto predmety mali tvar kruhu, čepele sekery a rebra. Zverejnili aj ich fotografie, na ktorých majú niektoré vďaka oxidácii zelenú farbu.

Nové informácie pomôžu vedcom lepšie porozumieť spoločnosti a vznikajúcim trhovým systémom vtedajších ľudí.

Bronzove peniaze.jpg
Bronzové „peniaze“ Zdroj: Universiteit Leiden, www.universiteitleiden.nl

Limity doby

Odborníci sa zhodujú, že je náročné sledovať pohyb a vznik peňazí pred vynájdením účtovných kníh či dokonca pred jednotným meraním hmotnosti.

Autori štúdie tvrdia, že akékoľvek pokusy o zosúladenie historických predmetov a peňažných symbolov musia brať do úvahy limity tej-ktorej doby.

Ako príklad uviedli, že odhad podobných hmotností kovov alebo iných vzácnych materiálov by dokázali vtedajší ľudia urobiť držaním dvoch predmetov v ruke a inštinktívnym meraním rozdielov v ich hmotnosti.

Podľa autorov je to objektívny prístup a s využitím psychofyziky dokážu lepšie pochopiť takéto zmýšľanie a spôsob, akým vznikala pôvodná mena v Európe.

„Hlavnou výzvou je vziať štatistické nástroje na vyjadrenie presnosti a prispôsobiť ich podľa poznatkov z oblasti psychofyziky. Stručne povedané, prehistorické hmotnostné jednotky doslova musia mať zmysel,“ uviedli.

Zámer, nie náhoda

Počas štúdie porovnávali hmotnosti bronzových artefaktov. Ak bol rozdiel hmotnosti menší ako desať percent, potom ich klasifikovali ako ľudskými zmyslami nerozoznateľné.

Odborníci veria, že ak mali jednotlivé typy týchto predmetov takmer rovnakú hmotnosť, bol to skôr zámer ako náhoda.

Krúžky a rebrá mali podľa nich inú hodnotu ako čepele sekery, ktoré považovali za cennejšie.

Svoju teóriu otestovali na viac ako päťtisíc predmetoch z bronzovej doby, ktoré našli napríklad aj v Českej republike, Nemecku či Škandinávii.

Bronzove rebra.jpg
Bronzové rebrá Zdroj: Universiteit Leiden, www.universiteitleiden.nl

Za najvýraznejší objav považujú fakt, že 70,3 percenta bronzových krúžkov, čo je viac ako 2 600 kusov, spadalo do hmotnostnej kategórie od 176 do 217 gramov.

Rovnako zistili, že 71,6 percenta z 1 106 ťažkých rebier pochádzajúcich z 13 rôznych oblastí malo priemernú hmotnosť 185,5 gramu, pričom 37,8 percenta ľahších rebier malo priemernú hmotnosť 81 gramov.

V prípade čepelí malo zo všetkých 609 kusov 33,3 percenta priemernú hmotnosť 285 gramov. „Aj keď archeológovia nemajú žiaden prístup k uskutočneným transakciám, nepochybujú o tom, že prinajmenšom krúžky a rebrá zodpovedajú definícii platidiel,“ vyjadrili sa autori.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Catalin PopaMaikel Kuijpers
Firmy a inštitúcie PLOS ONE