Každý tretí Slovák nemá finančnú rezervu. Aké sú hlavné dôvody nesporenia?

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Peňaženka, peniaze
Foto: ilustračné, Thinkstock.

Ku koncu augusta 2021 mali Slováci nasporených spolu 42,5 mld. eur a medziročne sa objem zvýšil o 8,5 %. Väčšina finančných prostriedkov, takmer 60 %, je uložená na bežných účtoch.

Aj napriek takýmto rastúcim číslam však finančnou rezervou nedisponuje každý tretí Slovák. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu Poštovej banky, ktorý pre ňu uskutočnila agentúra 2muse.

Refinancovanie úverov do jedného

Platí, že čím je čistý mesačný príjem opýtaného vyšší, tým viac mesačných nákladov dokáže pokryť. Na schopnosť sporiť vplýva aj úverovanosť Slovákov. Potrebnú finančnú rezervu vo výške šiestich mesiacov nemá vytvorenú 23 % opýtaných, ktorí nie sú úverovo zaťažení.

U tých, ktorí úver splácajú, je to však až 43 %. „Je naozaj dôležité sporiť si aj napriek tomu, že človek spláca úver. Viacej úverov sa dá refinancovať do jedného a znížiť si mesačnú splátku. Ušetrená suma sa tak môže využiť na tvorbu finančnej rezervy,“ hovorí výkonná riaditeľka Poštovej banky Melinda Burdanová.

Hlavné dôvody nesporenia

Finančná situácia je úzko spätá s čistým príjmom domácnosti a priemernými mesačnými nákladmi. Hlavnými dôvodmi nesporenia sú podľa Poštovej banky nízky príjem a zhoršujúca sa hospodárska a ekonomická situácia na Slovensku. Ako hlavné dôvody to uvádza až polovica opýtaných.

Takmer 30 % opýtaných sa vyjadrilo, že sporiť jednoducho nedokážu a všetky peniaze minú. Prieskum Nadácie Partners a agentúry Focus zase ukázal, že až 70 % z opýtaných by dokázalo usporiť mesačne od 50 eur vyššie, ak by sa pozreli bližšie na svoju bežnú spotrebu. „Pri revízii domáceho rozpočtu sa vždy dá usporiť nejaká suma,“ hovorí odborník na osobné financie z Partners Group SK Tomáš Čorňák.

Najviac peňazí „zhltne“ bežná spotreba

Každoročné prieskumy podľa neho potvrdzujú, že najviac peňazí z domácich rozpočtov uteká pri bežnej spotrebe. „Ide o jednoduchý psychologický efekt. Míňame vtedy, keď máme peniaze. Ak si však z výplaty odložíme ako prvé peniaze na sporenie, na míňanie nám ostane menej,“ tvrdí Čorňák.

Aj keď v oboch prípadoch si odkladáme peniaze bokom, rezerva a sporenie nie je to isté a musia byť od seba oddelené. Rezerva totiž slúži ako poistka pri nepredvídateľných situáciách, ako je napríklad strata zamestnania a výpadok príjmu.

„Odporúčaná optimálna rezerva je vo výške šiestich mesačných príjmov a nesmie slúžiť na financovanie dovolenky, zariadenia bytu alebo na výmenu auta za novšie. Sporenie je, naopak, účelové a očakávané, keďže presne poznáte cieľ sporenia,“ upozorňuje Čorňák. Podľa odborníka zaberie vytvorenie optimálnej rezervy približne päť rokov.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Melinda BurdanováTomáš Čorňák
Firmy a inštitúcie 2museAgentúra FOCUSPARTNERS GROUP SKPoštová banka