Každý tretí Slovák nevie podľa analytičky čeliť nečakanej finančnej situácii

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
|
Ilustračné foto pixabay.com

Počet Slovákov, ktorí nevedia čeliť nečakaným finančným výdavkom, sa vlani medziročne mierne znížil. Každý tretí Slovák má problém vykryť nečakanú opravu auta, práčky alebo zabezpečiť rodinu v čase dlhodobejšej PN či náhlej straty zamestnania. Aktuálne údaje Eurostatu poukazujú na to, že v tomto meradle Slovensko skončilo vlani na sedemnástom mieste v rámci 27 krajín EÚ.

Ako ďalej informuje analytička Slovenskej sporiteľne Lenka Buchláková, najhoršie sú na tom Chorváti. V Chorvátsku totiž až viac ako polovica ľudí nedokáže čeliť nečakaným finančným výdavkom. Litva, Lotyšsko, Grécko či Cyprus majú tiež takmer polovičný podiel ľudí, ktorí sú v tzv. finančnej tiesni v krízových situáciách.

Situácia sa zlepšila

Od svojho vrcholu v roku 2012, keď v únii nevedelo vykryť nečakané finančné výdavky až 40 % ľudí, sa situácia podľa analytičky výrazne zlepšila. „Aktuálne je európsky priemer na úrovni 32 %. Práve ekonomické dopady pandémie koronavírusu preverujú schopnosť, nielen Európanov, čeliť neočakávaným finančným výdavkom. V prípade straty príjmu je predošlé šetrenie rozhodujúce,“ povedala Buchláková.

Finančný plán je podľa analytičky dôležitou súčasťou každej domácnosti. Dôležité je pred jeho zostavením aspoň dva mesiace sledovať svoje výdavky a zapisovať si, na čo konkrétne sme minuli peniaze. Pravidelným odkladaním aj menších súm je podľa Buchlákovej možné vytvoriť si finančnú rezervu na preklenutie neočakávaných situácií alebo dlhodobejším sporením si pripraviť financie na konkrétne ciele ako vzdelanie detí, vylepšenie bývania a podobne.

Sporenie napomáha

Aj pomocou malých súm si klient dokáže nasporiť po určitej dobe na rezervu alebo splnenie potrieb či snov. „Človek by si mal sporiť najmä v čase, keď je ekonomicky aktívny, teda v čase, keď si má z čoho odkladať. Suma by mala zodpovedať príjmu aj životnému štýlu človeka. Na vytvorenie rezervy či dôchodok by si mal človek odkladať minimálne 10 % zo svojho čistého príjmu,“ skomentovala Buchláková.

Podľa rôznych prieskumov trvá vybudovať si akýkoľvek návyk v priemere 21 dní. Niektoré štúdie uvádzajú, že v prípade finančných návykov je to aj viac ako 66 dní, čiže vyše dvoch mesiacov. Netreba preto zanechať svoje odhodlanie hneď na začiatku.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Lenka Buchláková
Firmy a inštitúcie Slovenská sporiteľňa