Platy na Slovensku nestíhajú inflácii, ale pokles reálnej mzdy sa podľa analytikov spomaľuje

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Euro, bankovky, peniaze
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Nominálne mzdy v prvom štvrťroku rástli a podobný scenár analytici očakávajú aj v ostatných kvartáloch tohto roka. Nominálny rast dosiahol v úvodnom štvrťroku 9,5 % a priemerná mzda tak dosiahla 1 327 eur. Reálne mzdy, očistené o infláciu, však opäť poklesli, a to o 4,9 %.

„Rast miezd nestíhal pokryť nárast cenovej hladiny, čo spôsobilo pokles kúpyschopnosti obyvateľstva. Toto má implikácie aj pre rast HDP, keďže slabšia kúpyschopnosť znamená aj nižšiu reálnu spotrebu,“ povedal analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.

Súkromný sektor pod tlakom

V priemere za tento rok by podľa Horňáka mohli nominálne mzdy rásť približne o 10 % medziročne, ťahané však najmä verejným sektorom pre silnejšiu indexáciu na infláciu.

Súkromný sektor ostáva pod tlakom oslabenej globálnej ekonomickej aktivity a zvýšených nákladov, čo bude obmedzovať priestor na zvyšovanie miezd.

„Vzhľadom na klesajúcu mieru inflácie a súčasné makroekonomické podmienky by sa už v štvrtom štvrťroku mohol rast reálnych miezd vrátiť späť do pozitívneho pásma,“ dodal Horňák.

Kto si polepšil?

Aj podľa hlavného ekonóma ČSOB Mareka Gábriša sa pokles reálnych miezd už spomaľuje. A s tým ako klesá inflácia by sa mal zmierňovať aj negatívny vývoj reálnych miezd do konca roka.

Z pohľadu jednotlivých sektorov boli zamestnanci ubytovacích a stravovacích služieb jediní, ktorí si na výplatnej páske reálne polepšili.

Ich reálne mzdy, teda po očistení o infláciu, vzrástli o 1,7 %, a to najmä pre zhruba 17-percentný nárast nominálnej mzdy v odvetví.

Mzdy v danom odvetví však patria podľa Gábriša k najnižším v hospodárstve. Vďaka nedostatku pracovníkov však aktuálne dynamicky rastú.

Rast reálnej mzdy

V druhej polovici roka by sa mal podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka obnoviť už i rast reálnej mzdy. V priemere za celý rok však predpokladá, že reálne mzdy ľahko nepatrne klesnú.

„V nasledujúcich rokoch by už reálne mzdy mali opäť rásť, predpokladáme na úrovni o 2-3 % ročne. Aktuálny infláciou ťahaný pokles reálnej mzdy by sa tak malo podariť uzavrieť v priebehu dvoch troch rokov,“ dodal Koršňák.

Najvyššia priemerná nominálna mesačná mzda bola v prvom štvrťroku v Bratislavskom kraji, a to 1 676 eur. Súvisí to najmä s koncentráciou odvetví s vyššou pridanou hodnotou a poskytujúcich vyššie mzdy ako aj s tým, že hlavné mesto je obvykle miestom pre podnikové centrály zamestnávajúce väčší počet špecialistov.

„Nevyhnutne to však nemusí znamenať aj automaticky vyššiu životnú úroveň, keďže vo všeobecnosti hlavné mestá obvykle majú aj vyššie priemerné ceny bývania. A platí to nielen pre Slovensko, ale aj pre okolité krajiny,“ uzavrel Gábriš.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Ľubomír KoršňákMarek GábrišMatej Horňák
Firmy a inštitúcie ČSOB bankaSlovenská sporiteľňaUniCredit Bank