ŠPECIÁL: Poslanci prerokujú štátny rozpočet aj nový zákon o úveroch na bývanie

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
NR SR
Ilustračné foto. SITA/Jozef Jakubčo

Poslanci rozhodnú aj o zjednodušení presunu účtu do inej banky, o výške podpory hypoték pre mladých či o zavedení fondov s premenlivým základným imaním.

Poslancov parlamentu čaká posledná tohtoročná schôdza, ktorá bude pravdepodobne aj posledná pracovná v ich aktuálnom funkčnom období. V programe rokovania majú viacero zákonov, ktoré ovplyvnia napríklad bankový trh, kolektívne investovanie či výmenu údajov o finančných účtoch. V poradí 58. schôdza parlamentu má začiatok v utorok 10. novembra popoludní.
Dominovať bude rokovanie o rozpočte
Diskusiu k zákonu roka, teda k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2016, by mali poslanci odštartovať v stredu 18. novembra. Okrem základných parametrov pre fungovanie štátu poslanci v rámci tohto zákona rozhodnú aj napríklad o výške podpory hypotekárnych úverov pre mladých.
Zjednodušiť by sa mali aj presuny účtov
Na základe ďalšej legislatívnej úpravy, a to novely zákona o platobných službách, by mali mať klienti bánk možnosť jednoduchšie si presunúť účet do inej banky. Poslanci rozhodnú aj napríklad o novom zákone o úveroch na bývanie, ktorého cieľom je okrem iného vytvoriť právny rámec pre racionálnejšie a efektívnejšie fungovanie trhu úverov na bývanie.

Prehľad vybraných zmien, o ktorých budú poslanci rokovať na aktuálnej schôdzi parlamentu:
Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2016 a návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2016 až 2018 – druhé a tretie čítanie.

Súčasťou štátneho rozpočtu je aj výška podpory hypotekárnych úverov pre mladých, ktoré by mali byť aj v budúcom roku zvýhodnené zo strany štátu dvoma percentami. Ďalšie percento v rámci zvýhodnenia pritom poskytujú banky. Podľa návrhu budúcoročného rozpočtu by sa takisto nemal zmeniť príspevok na mladomanželské pôžičky, ktorý je určený vo výške 3 % ročne. Tak ako v predchádzajúcich rokoch, ani v roku 2016 však štát nepočíta s bonifikáciou klasických hypotekárnych úverov a príspevok určil vo výške 0 % ročne.

Štát by mal v budúcom roku hospodáriť s celkovými príjmami rozpočtu vo výške 14,026 mld. eur a výdavkami na úrovni 15,997 mld. eur. Schodok štátneho rozpočtu by tak mal v roku 2016 dosiahnuť 1,97 mld. eur.

Vládny návrh zákona o úveroch na bývanie – druhé čítanie.

Poslanci by sa mali zaoberať aj novým zákonom o úveroch na bývanie. Jeho cieľom je podľa rezort financií okrem iného implementovať viaceré európske pravidlá a vytvoriť právny rámec pre racionálnejšie a efektívnejšie fungovanie trhu úverov na bývanie. Cieľom zákona je ustanoviť podmienky pri poskytovaní úverov na bývanie, postupy a informácie pred uzatvorením zmluvy o úvere, jej náležitosti či spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním úveru. „Návrh zákona sa zameriava aj na stanovenie podmienok posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie, čím sa má docieliť právne zakotvenie prirodzeného záujmu veriteľov správne odhadnúť schopnosť spotrebiteľa splácať úver na bývanie,“ spresňuje ministerstvo financií.

Zákon má účinnosť navrhnutú od 21. marca 2016.

Vládna novela zákona o platobných službách – druhé a tretie čítanie.

Novela by mala umožniť klientom bánk jednoduchšie si presunúť účet do inej banky. Banky budú na základe novely podľa rezortu financií povinné, ak ich o to klient požiada, zabezpečiť všetky kroky súvisiace so zmenou banky. S novou bankou teda dohodne súčasná banka prenesenie všetkých trvalých príkazov, inkás, či iných nastavení tak, aby nedošlo k časovému posunu, resp. neuhradeniu niektorého z trvalých príkazov. „Rovnako tak banka oznámi túto zmenu všetkým inštitúciám v súvislosti s inkasami a inými platbami,“ dodáva ministerstvo.

Účinnosť novely je navrhnutá od 1. januára 2016.

Vládny návrh zákona o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní – druhé čítanie.

Na základe tohto zákona by sa mali údaje o finančných účtoch zahraničných osôb na Slovensku automaticky odosielať partnerom v zahraničí. Týmto zákonom by sa mali okrem implementácie novej bruselskej smernice naplniť dohody FATCA so Spojenými štátmi americkými a taktiež multilaterálna dohoda MCAA, ku ktorej Slovensko pristúpilo koncom minulého roka na zasadnutí Globálneho fóra OECD pre transparentnosť a výmenu informácií pre daňové účely.

Účinnosť zákona je navrhovaná od 1. januára 2016.

Vládna novela zákona o kolektívnom investovaní – druhé čítanie.

Cieľom novely je umožniť využívanie nových foriem kolektívneho investovania a súvisiacich činností, najmä zavedením fondov s premenlivým základným imaním známych pod skratkou SICAV (Société d’investissement à Capital Variable). Tieto fondy sú bežne využívané v Luxemburgu, kde ich bolo k marcu 2015 zaregistrovaných 1 230, ale využívajú sa aj v iných finančných centrách. Od roku 2014 je tento typ fondov možné vytvárať aj v ČR. Fondy SICAV sú v SR už v súčasnosti distribuované ako zahraničné fondy na základe tzv. európskeho pasu.

Účinnosť novely je navrhnutá od 1. februára 2016 okrem jedného článku, ktorý nadobúda účinnosť 1. júla 2016.

Vládna novela zákona o burze cenných papierov – druhé čítanie.

Cieľom tejto novely je implementovať zmeny európskej smernice o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu. Rovnako sa upravujú pravidlá o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie. Novelou sa napríklad zavádzajú minimálne kritériá na prístup k regulovaným informáciám a ich archivovanie. Okrem iného sa rozširuje aj doba verejnej prístupnosti ročnej finančnej správy z najmenej piatich rokov na najmenej desať rokov, z dôvodu získania väčšej pozornosti pre správy malých a stredných emitentov zo strany účastníkov trhu.

Novela by mala účinnosť nadobudnúť od 1. januára 2016.

Vládna novela zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu – druhé čítanie.

Ministerstvo financií SR v spolupráci s Národnou bankou Slovenska pripravilo zmenu zákona, ktorým sa v roku 2015 do slovenského právneho poriadku zaviedol nový rámec prevencie a riešenia krízových situácií. Novelou sa menia aj niektoré iné zákony upravujúce oblasť finančného trhu, ako napríklad zákon o bankách, zákon o cenných papieroch a investičných službách či zákon o dani z príjmov.

Jednou z noviniek tejto novely je aj možnosť vytvorenia registra vybraných informácií o poistných udalostiach. Účelom tohto kroku je výmena informácií nevyhnutných na overenie pravdivosti a úplnosti údajov o poistných alebo škodových udalostiach. „Možnosť vytvoriť register sa stanovuje poisťovniam, pobočkám poisťovní z iných členských štátov a pobočkám zahraničných poisťovní, ktoré jeho prevádzkovanie zveria tretej osobe,“ navrhuje sa v novele.

Novela by ako celok mala účinnosť nadobudnúť 1. januára 2016 okrem niektorých ustanovení, ktorých účinnosť sa navrhuje od 1. júla 2016.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Firmy a inštitúcie NR SR Národná rada Slovenskej republiky