Slovensko si požičalo stovky miliónov eur, najvyššiu sumu získalo z dlhopisov splatných v októbri 2047

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Peniaze, štátny rozpočet
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Slovensko opäť predalo dlhopisy. V pondelňajších aukciách troch emisií štátnych bondov totiž investori nakúpili slovenské cenné papiere za 293 mil. eur. Celkový dopyt pritom dosiahol 655 mil. eur.

Aukcie budú pokračovať v utorok nekonkurenčnou časťou, kde budú môcť investori nakúpiť slovenské štátne dlhopisy ešte za 58,6 mil. eur. Vyplýva to z údajov zverejnených Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL).

Dlhopisy splatné v rokoch 2036 a 2047

Najvyššiu sumu v pondelňajších aukciách štát získal predajom dlhopisov splatných v októbri 2047, a to 110 mil. eur pri priemernom výnose 0,8528 % p.a. Celkový dopyt po týchto cenných papieroch dosiahol 187 mil. eur. V nekonkurenčnej časti aukcie bude ešte investorom k dispozícii 22 mil. eur pri priemernej cene 126,7136 %.

Druhý najvyšší predaj zaknihovali dlhopisy splatné v apríli 2036 v sume 99 mil. eur s priemerným výnosom 0,4136 % p.a. Celkový dopyt v tejto aukcii dosiahol 223 mil. eur. V nekonkurenčnej časti aukcie bude ešte investorom k dispozícii 19,8 mil. eur s priemernou cenou 99,4549 %.

Rapídny nárast výdavkov a výpadok príjmov

Nasledovali dlhopisy splatné v októbri 2030, ktorých sa predalo za 84 mil. eur. Priemerný akceptovaný výnos do splatnosti dosiahol záporných 0,1013 % p.a. Celkový dopyt po týchto cenných papieroch dosiahol 245 mil. eur. Rovnako tieto dlhopisy bude ARDAL ponúkať v utorok v nekonkurenčnej časti aukcie, a to v objeme 16,8 mil. eur pri priemernej cene 110,0136 %.

Od začiatku tohto roka do konca augusta sa prostredníctvom aukcií a syndikátneho predaja predali štátne dlhopisy za 4,643 mld. eur. Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka situácia v ekonomike v minulom roku a začiatkom tohto roka výrazne zdvihla potreby financovania štátneho rozpočtu.

Rapídny nárast výdavkov a výpadok príjmov podľa Horňáka spôsobil, že vláda musela hľadať zdroje financovania na trhoch. Nárast dlhu priamo súvisí s pandémiou a dôvod jeho nárastu nie je podľa analytika Tatra banky Juraja Valachyho spochybňovaný. Čo je však podľa neho dôležité, je mať plán, ako začať tento dlh postupne znižovať.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Juraj ValachyMatej Horňák
Firmy a inštitúcie ARDAL Agentúra pre riadenie dlhu a likviditySlovenská sporiteľňaTatra banka