Stavebné sporenie stratilo podľa finančných odborníkov na atraktivite a už dávno neslúži na sporenie, ako tomu bolo v minulosti. Radikálne zmeny v štátnej prémii a zánik inštitútu priateľských sporiteľov od januára 2019 výrazne zmenili trh stavebného sporenia. Primárne využitie stavebného sporenia sa posunulo zo sporenia na cielené dofinancovanie hypotéky alebo financovanie rekonštrukcií bytov a domov.
V minulosti dosahovala štátna prémia zo stavebného sporenia až 40 % hodnoty vkladov. „Dnes ju už môžeme považovať za „pseudobenefit“, ktorý je zväčša vo výške 2,5 %,“ povedal spolumajiteľ a krajský riaditeľ Sophistic Pro finance Radoslav Valko. Za väčšie negatívum však považuje to, že v stavebných sporiteľniach už absentuje takzvaný „priateľský sporiteľ“. Ak vydržal sporiť minimálne šesť rokov, nemusel na získanie štátnej prémie nič dokladovať.
Na sporenie radšej iné produkty
Dnes je situácia iná, ak chce ktokoľvek získať štátnu prémiu, musí štátu dokladovať na čo financie zo stavebného sporenia využil. Ak tak neurobí, o prémiu príde. Podľa Valka je práve tento fakt najväčším problémom trhu so stavebným sporením. „Predpokladám, že ak sa nezmení zákon, tak stavebné sporenie ako také z nášho trhu zmizne. Osobne som mal produkt stavebného sporenia veľmi rád, ale v momentálnej situácii a pri zákonoch, ktoré aktuálne platia, viem tento produkt odporučiť len a len na dofinancovanie úverov na bývanie, avšak určite nie na akékoľvek sporenie, ako tomu bolo v minulosti,“ skonštatoval Valko.
V segmente úverov na bývanie ľudia po zrušení stopercentných hypoték vo veľkom využívali spotrebné úvery na dofinancovanie hypotéky. Národná banka Slovenska však viacerými opatreniami donútila najmä ľudí s nižším príjmom, aby nahradili spotrebný úver výhodnejším dofinancovaním. „Ako najlepší úverový produkt na dofinancovanie sa ukazujú práve medziúvery a úvery stavebných sporiteľní,“ povedal finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.
Lepšie úroky
Prechod od predražených spotrebných úverov k tým stavebným urýchlila podľa Búlika koronakríza, počas ktorej čerpanie nových spotrebných úverov radikálne kleslo, pričom financovanie bývania pokračovalo v raste. Porovnanie úrokových sadzieb hovorí v prospech stavebných sporiteľní. V októbri bol priemerný úrok nových spotrebákov 8,35 %, zatiaľ čo medziúverov 3,41 % a stavebných úverov 3,43 %. „Vplyv na splátku je ešte výraznejší ako rozdiel v úrokoch, keďže spotrebný úver má splatnosť len osem rokov, zatiaľ čo úver zo stavebnej sporiteľne možno splácať 20 či 30 rokov,“ hovorí Búlik.
