Živelné škody narastajú, môže vám poisťovňa vypovedať poistku?

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Búrka, dážď, blesky,
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Prívalové dažde, krúpy a následne rozvodnené potoky a rieky so zaliatym terénom majú následky na náš majetok. Škody každoročne dosahujú státisíce. A výkyvy počasia budú v dôsledku klimatických zmien do budúcnosti len extrémnejšie.

To znamená nielen viac škôd, ale aj prekresľovanie povodňových máp a obmedzovanie možností ochrániť vlastnú nehnuteľnosť poistením. Častým problémom je pritom aj zle nastavené poistenie, či podpoistenie. V horšom prípade žiadne poistenie.

Škody kryje dobrá zmluva

Ak máte poistenie nehnuteľnosti a domácnosti, je potrebné udalosť nahlásiť svojej komerčnej poisťovni. Tie sa pravidelne pri živloch stretávajú s nemalými škodami. V prípade dažďov a privátneho majetku to sú väčšinou zatečené priestory a navlhnuté steny. Škody na vozidle si môže klient uplatniť z havarijného poistenia. Povinné zmluvné poistenie (PZP), pokiaľ nemá živelné pripoistenie, škody spôsobené dažďom nekryje.

A hoci škody po prírodných živloch aj v dôsledku globálneho otepľovania celosvetovo rastú, väčšina ľudí svoj majetok poistený nemá. Na Slovensku má podľa odhadov len menšia časť ľudí poistenú svoju nehnuteľnosť alebo domácnosť, obdobné je to aj v rámci havarijného poistenia.

Ľudia sa väčšinou „zobudia“ až vtedy, keď ich na riziko upozorní nová živelná udalosť. Napríklad tornádo na Morave v lete 2021 výrazne zvýšilo záujem ľudí o poistenie nehnuteľnosti.

„Vzhľadom na čoraz častejšie výkyvy počasia a hroziace vysoké škody by už poistenie vlastného majetku malo byť samozrejmosťou,“ hovorí odborný garant pre neživotné poistenie spoločnosti Universal maklérsky dom Pavol Michalec. Ak je totiž dobre nastavené, dokáže výrazne zmierniť dopady poistnej udalosti. Ako však upozorňuje odborník, dôležité je poistenie nastaviť správne, aby zohľadnilo všetky riziká.

Ohrozených oblastí je viac

„Majitelia domov a bytov v rizikových oblastiach by si mali skontrolovať, či majú poistenú nehnuteľnosť a ak nie, uzavrieť si poistnú zmluvu čím skôr. Pretože v blízkej budúcnosti už túto možnosť nemusia dostať,“ hovorí finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.

Inštitút environmentálnej politiky (IEP) pod ministerstvom životného prostredia spracoval spolu s odborníkmi z OECD štúdiu ohrozenia Slovenska klimatickými hrozbami. Zo zistení vyplýva, že takmer milión ľudí žije v najvyššom stupni ohrozenia extrémnymi horúčavami v okresoch Komárno, Nové Zámky a aj v bratislavskom Starom Meste. Vysoký stupeň ohrozenia majú aj Šaľa, Lučenec či Rimavská Sobota.

Sucho zase najviac ohrozuje Žitný ostrov, a to napriek tomu, že ide o najväčšiu zásobáreň pitnej vody v strednej Európe. Extrémnymi zrážkami a z nich plynúcimi záplavami a povodňami, ako aj zosuvmi pôdy, je zase najviac ohrozený okres Tvrdošín, Snina a Sobrance. Rizikovou oblasťou sú aj obce na dolných tokoch riek na juhu stredného Slovenska, napríklad v okrese Veľký Krtíš.

Najhoršie sú na tom obce, ktoré sú vysoko ohrozené viacerými javmi. Napríklad obec Kováčovce v okrese Veľký Krtíš má najvyšší stupeň ohrozenia horúčavami aj extrémnymi zrážkami. Majitelia domov v tejto oblasti budú čoskoro v ohrození prakticky v priebehu celého roka.

Poisťovne budú na zvýšené riziko reagovať

Z pohľadu poisťovne je dvojité vysoké riziko signálom, že pravdepodobnosť poistných udalostí sa výrazne zvýši. Poisťovňa na túto skutočnosť môže podľa Búlika reagovať dvoma spôsobmi. Prvým je zásadné zvýšenie poistného, čím sa poistná ochrana bývania môže stať niekoľkonásobne drahšou ako v ešte v nedávnej minulosti. Druhým je ukončenie uzatvárania nových poistných zmlúv v danej oblasti.

„Je pravdepodobné, že časom budú poisťovne pri rizikových oblastiach uplatňovať práve druhé riešenie. Ak máte nehnuteľnosť v rizikovej oblasti, je dôležité uzavrieť si poistnú ochranu čím skôr. V takom prípade poisťovňa môže vypovedať vašu zmluvu až pri splnení zákonných podmienok na podanie výpovede,“ odporúča Búlik.

Môže poisťovňa zmluvu vypovedať?

Poisťovňa podľa legislatívy môže vypovedať zmluvu pri poistení nehnuteľnosti z niekoľkých dôvodov. Patria medzi ne aj zvýšené riziko a časté škodové udalosti. Pri zvýšenom riziku ide o dôsledky stavebných úprav alebo zmeny využitia nehnuteľnosti, ktoré môžu zvýšiť poistné riziko a ak majiteľ tieto zmeny nenahlási poisťovni, táto má právo pri ich zistení vypovedať zmluvu. Zvýšeným rizikom pri určitom právnom výklade môže byť napríklad aj stavba umiestnená v záplavovej oblasti či v oblasti so zvýšeným rizikovom extrémnych prejavov prírodných živlov, čoho si poisťovňa nebola vedomá.

Druhým dôvodom výpovede môžu byť časté škodové udalosti. V praxi sa poisťovne pri uzatváraní poistenia pýtajú na výskyt povodní, záplav a ďalších živelných udalostí v oblasti za posledných 10 rokov. Ak počet škodových udalostí pri konkrétnej nehnuteľnosti následne prekročí istú mieru, môže poisťovňa vypovedať zmluvu.

„Tieto dôvody poisťovne môžu oveľa pravdepodobnejšie uplatniť pri uzatváraní novej zmluvy. Poisťovne totiž nemajú povinnosť uzavrieť nové poistenie nehnuteľnosti a vždy sa môžu rozhodnúť, že návrh zmluvy neschvália. Poisťovne si vedú vlastné povodňové mapy, ktoré zohľadňujú históriu škôd spôsobených povodňami, rizikovosť územia a možnosti ochrany pred povodňami. S údajmi z máp môžu naložiť podľa toho, ako majú interne nastavenú mieru rizikovosti. Ak riziko presiahne akceptovateľnú mieru, je pre poisťovňu istejšie zastaviť poisťovanie v danej oblasti,“ vysvetľuje Búlik.

Riziko podpoistenia

Tí, ktorí poistenie bývania aj majú, tak niektorí majú nedostatočnú výšku poistenia. Podpoistenie nastáva vtedy, ak je hodnota nehnuteľnosti oveľa vyššia ako poistná suma. „Zoberme si príklad rodinného domu, ktorý by sa dnes dal postaviť za stotisíc eur. Búrka so silným vetrom z neho odniesla časť strechy a spôsobená škoda dosiahla 10-tisíc eur, dom je však poistený len na 70-tisíc, čo bola jeho nová hodnota pred piatimi rokmi. Poisťovňa môže vyplatiť poistné plnenie vo výške len 70 percent skutočnej škody, teda odráta z neho 30-percentné podpoistenie,“ vysvetľuje Pavol Michalec.

Hoci ponúk poistných produktov poistenia rodinných domov, bytov a domácností vrátane príslušných krytí zodpovednosti za škodu od rozličných poisťovní je veľa, často sa líšia v jednotlivých parametroch, ako napríklad v rozsahoch krytia. To je však jeden z najdôležitejších parametrov. Michalec preto upozorňuje, vždy je lepšie sa obrátiť na odborníka.

Čo robiť pri škode a kde ju nahlásiť

Ako radí hovorkyňa poisťovne Allianz Lucia Strnad Muthová, vzniknutú škodu v domácnosti či na nehnuteľnosti treba čo najskôr nahlásiť poisťovni. „Odporúčame poškodenia aj nafotiť a fotodokumentáciu priložiť k hláseniu škody,“ usmernila Muthová.

Ak je to možné, po poistnej udalosti by mali klienti s odstraňovaním následkov alebo opravou podľa vyjadrení poisťovne Generali počkať do obhliadky poisťovne. Samozrejme, ak je z hygienických alebo bezpečnostných dôvodov nevyhnutné začať s odstraňovaním škôd skôr, ľudia to môžu urobiť. V takom prípade je však potrebné si poistnú udalosť zdokumentovať.

Klienti majú niekoľko možností, ako poistné udalosti nahlásiť. Prostredníctvom on-line formulára na webstránke poisťovne, telefonicky, poštou alebo osobne na pobočke.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Lucia Strnad MuthováMarián BúlikPavol Michalec
Firmy a inštitúcie Allianz - Slovenská poisťovňaGenerali PoisťovňaOVB Allfinanz SlovenskoUniversal maklérsky dom