Vojna na Ukrajine: Rusi ustupujú z Hadieho ostrova a Briti aj USA posielajú ďalšiu pomoc za stámilióny (online)

Vojna na Ukrajine, Kremenčuk
Zničené nákupné centrum v ukrajinskom Kremenčuku (28. jún 2022). Foto: SITA/AP.

Ukrajinské sily po stiahnutí sa zo Sjevjerodonecka držia obranné pozície v Lysyčansku. V najnovšej správe to uvádza britské ministerstvo obrany.

Viac o téme: Vojna na Ukrajine

Lysyčansk je poslednou baštou ukrajinskej armády v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. Podľa Britov sa boje momentálne sústreďujú okolo tamojšej ropnej rafinérie, ktorá sa nachádza približne desať kilometrov od mesta.

Rozviedka Spojeného kráľovstva tvrdí, že Rusi v tejto oblasti dosahujú iba minimálny pokrok. „Schopnosť Ukrajiny pokračovať v zdržiavacích bitkách a potom v správnom momente stiahnuť jednotky predtým, ako budú obkľúčené, bude vo výsledku naďalej kľúčovým faktorom,“ uviedlo britské ministerstvo obrany.

Ruský minister obrany Sergej Šojgu uviedol, že ruské sily momentálne ovládajú približne 97 percent Luhanskej oblasti a podľa ukrajinských predstaviteľov a vojenských analytikov sa zdá, že Rusko aktuálne kontroluje zhruba polovicu Doneckej oblasti. Oba regióny spoločne tvoria Donbas, kedysi priemyselné srdce Ukrajiny.

Ruské ministerstvo obrany vo štvrtok informovalo, že stiahlo svoje jednotky z Hadieho ostrova v Čiernom mori.

Rusi na spomenutom území čelili mohutnému ukrajinskému ostreľovaniu. Moskva však tvrdí, že ústup predstavuje „gesto dobrej vôle“, aby Rusko ukázalo, že nebráni koridoru na export poľnohospodárskych produktov z územia Ukrajiny.

Ukrajinská armáda tvrdí, že na Haďom ostrove zničila ruský raketový systém, húfnice a ďalšie ruské vybavenie. Rusi údajne urýchlene evakuovali zvyšok personálu na ostrove pomocou motorových člnov.

Hadí ostrov leží v severozápadnej časti Čierneho mora, asi 50 kilometrov od južného cípu ukrajinskej pevniny a 300 kilometrov západne od anektovaného polostrova Krym. Hoci má rozlohu iba 18 hektárov, má veľký strategický význam.

Ministerstvo vnútra SR (MV SR) zriadilo kontakty, na ktoré sa môže verejnosť obrátiť v prípade záujmu pomôcť občanom Ukrajiny utekajúcim pred vojnou.

Ako informoval tlačový odbor MV SR, pomoc je možné poskytnúť na mail pomocpreukrajinu@minv.sk a prostredníctvom telefónneho čísla +4212/48 59 33 12.

Kontakty slúžia na nahlasovanie materiálnej pomoci, ako je šatstvo, oblečenie, hygienické potreby vrátane plienok pre deti, potraviny či na ponuky ubytovania.

Veľká Británia posiela Ukrajine vojenskú podporu v hodnote jednej miliardy libier. Od začiatku ruskej invázie tak vojenská a ekonomická pomoc Kyjevu zo strany Spojeného kráľovstva stúpla už na 3,8 miliardy libier. Britská vláda uviedla, že nové financie sú určené na také vybavenie, ako sú systémy protivzdušnej obrany, bezpilotné lietadlá a vybavenie na elektronický boj.

Britský premiér Boris Johnson vo štvrtok vyzval spojencov na samite Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) v Madride, aby v rámci podpory Ukrajiny „načreli hlboko“. Británia je po USA druhým najväčším poskytovateľom vojenskej pomoci Ukrajine. Zároveň je jedným z iba deviatich štátov 30-člennej Severoatlantickej aliancie, ktoré spĺňajú cieľ NATO vynakladať na obranu dve percentá hrubého domáceho produktu.

Ďalšiu pomoc poskytnú aj USA, prezident Joe Biden povedal, že na ukrajinský boj proti ruskej invázii ide ďalších 800 miliónov dolárov. Súčasťou novej pomoci budú moderné systémy protivzdušnej obrany, radary odhaľujúce projektily delostrelectva a dodatočná munícia pre raketové systémy HIMARS. Šéf Bieleho domu sa takto vyjadril na tlačovej konferencii na záver summitu NATO v Madride.

Najnovšia podpora Ukrajine je súčasťou balíka bezpečnostnej a ekonomickej pomoci v sume 40 miliárd dolárov, ktorý minulý mesiac schválil Kongres USA. Najnovšia tranža znamená, že americká pomoc Ukrajine od začiatku ruskej invázie dosiahla hodnotu zhruba sedem miliárd dolárov.

Vojna na Ukrajine (online)

  • minúta po minúte 

18:11 Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok vyhlásil, že jeho krajina je v prípade potreby pripravená poslať viac vojakov do Rumunska v rámci misie Severoatlantickej aliancie (NATO) zameranej na zväčšenie jej síl na východnom krídle. NATO prítomnosť vo východnej Európe posilnilo v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu.

Francúzsko už v Rumunsku nasadilo približne 500 vojakov a systém protivzdušnej obrany. Macron povedal, že tento príspevok môže byť posilnený veľmi rýchlo. Vyjadril sa tak na tlačovej konferencii v Madride po skončení samitu NATO. Dodal pritom, že finančná, humanitárna a vojenská pomoc Ukrajine zo strany Francúzska bude pokračovať „dovtedy, dokedy bude potrebná“.

17:46 Zástupca šéfa ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev varoval, že Moskva by mohla považovať západné sankcie za dôvod na vojnu.

Dmitrij Medvedev
Dmitrij Medvedev Foto: archívne, SITA/AP.

17:25 Americký prezident Joe Biden oznámil, že jeho vláda čoskoro poskytne Ukrajine na jej boj proti ruskej invázii ďalšiu pomoc v hodnote 800 miliónov dolárov.

Biden povedal, že súčasťou novej pomoci budú moderné systémy protivzdušnej obrany, radary odhaľujúce projektily delostrelectva a dodatočná munícia pre raketové systémy HIMARS. Šéf Bieleho domu sa takto vyjadril na tlačovej konferencii na záver summitu NATO v Madride.

Najnovšia podpora Ukrajine je súčasťou balíka bezpečnostnej a ekonomickej pomoci v sume 40 miliárd dolárov, ktorý minulý mesiac schválil Kongres USA. Najnovšia tranža znamená, že americká pomoc Ukrajine od začiatku ruskej invázie dosiahla hodnotu zhruba sedem miliárd dolárov.

16:38 Nemecký vicekancelár Robert Habeck vo štvrtok vyjadril podozrenie, že Rusko pravdepodobne po plánovanej júlovej údržbe neobnoví dodávky zemného plynu do Európy cez plynovod Nord Stream 1. Tento mesiac Rusko obmedzilo dodávky plynu do Nemecka, Talianska, Rakúska, Česka a na Slovensko.

15:43 Česká republika sa rozhodla zmeniť plány na zastavenie ťažby čierneho uhlia, aby pomohla krajine zabezpečiť dodávky elektriny za situácie, v ktorej je nedostatok energií v dôsledku ruskej vojny na Ukrajine.

Český minister financií Zbyněk Stanjura vo štvrtok uviedol, že štátna spoločnosť OKD predĺži svoje ťažobné aktivity aspoň do konca budúceho roka. Urobia pritom aj analýzu možného pokračovania ťažby do roku 2025. Česko pôvodne plánovalo zastaviť ťažbu v tomto roku, ale „dopyt po čiernom uhlí je enormný“, povedal Stanjura.

Niektoré krajiny Európskej únie sa vracajú k uhliu ako k náhrade za výpadok dodávok ruského zemného plynu. Rusko obmedzilo toky plynu do takých krajín EÚ, ako sú Nemecko, Taliansko a Rakúsko. Už skôr zastavilo dodávky plynu do Francúzska, Poľska, Bulharska a iných štátov.

13:44 Väčšina Čechov si stále myslí, že pomoc ukrajinským utečencom je užitočná, ale vlna solidarity zo začiatku vojny pomaly opadá.

Vyplýva to z prieskumu agentúry STEM/MARK. Česi preferujú materiálnu pomoc. Za najúčinnejšiu ju považuje 42 percent respondentov. V marci si to myslelo 54 percent oslovených. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa však zdvojnásobil počet Čechov s názorom, že pomáhať Ukrajincom nie je nutné. V apríli si to myslelo len deväť percent, ale v júni už 18 percent oslovených. Informuje o tom spravodajský portál TN.cz.

„Čisto finančnú podporu považujú za najužitočnejší spôsob pomoci vysokoškolsky vzdelaní ľudia (58 %), u ktorých sa predpokladá vyšší príjem, takže vzhľadom na súčasnú ekonomickú situáciu pravdepodobne nie sú takí zasiahnutí ako nízkopríjmové obyvateľstvo,“ povedal o výsledkoch prieskumu riaditeľ agentúry STEM/MARK Jan Tuček.

Obyvatelia Českej republiky zároveň čoraz viac chcú, aby pomoc Ukrajincom išla zo spoločných peňazí Európskej únie. „Silnie požiadavka, aby vojenský materiál, ktorý jednotlivé krajiny poslali na Ukrajinu, uhradila EÚ. Tento názor teraz má už tretina obyvateľstva, pričom v marci uhradenie žiadala len pätina občanov Česka,“ konštatovala agentúra.

13:21 Na summite Severoatlantickej aliancie (NATO) v Madride poďakoval starosta Kyjeva Vitalij Kličko Slovensku za pomoc Ukrajine.

„Ak dovolíme Putinovi vyhrať na Ukrajine, výsledky budú hrozné nielen pre našu krajinu. Ďakujem Slovensku za veľkú pomoc, nikdy na to nezabudneme,“ povedal Kličko počas stretnutia s ministrom obrany SR Jaroslavom Naďom (OĽaNO). Na sociálnej sieti o tom informoval Jaroslav Naď.

Vitalij Kličko spolu so svojím bratom Vladimirom poďakovali za nesmiernu vôľu, ktorú Slovensko prejavuje trpiacim Ukrajincom.

„Celý demokratický svet urobí všetko pre to, aby boli zlo a nespravodlivosť potlačené. Naša ochota nesmie zastať na hlase tých, ktorí populisticky a kategoricky odmietajú pomôcť, pretože povýšili svoje záujmy nad utrpenie nespravodlivo umierajúcich. Všetkých ubezpečujem, že robíme správnu vec a urobíme maximum, aby Slovensko nikdy priamo nespoznalo krutosť vojny. Je to ale snaha, ktorá si vyžaduje úsilie nás všetkých, zmier v rodinách, ochotu medzi priateľmi či pochopenie medzi kolegami,“ dodal Naď.

Jaroslav Naď
Zľava: Vladimir Kličko, starosta Kyjeva Vitalij Kličko a minister obrany Jaroslav Naď. Foto: www.facebook.com

13:17 Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj poďakoval všetkým, ktorí sa pričinili o to, že sa ruské jednotky stiahli zo strategického Hadieho ostrova v Čiernom mori. Referuje o tom spravodajský web BBC.

Podľa Zalužného Rusi „neboli schopní odolať“ ukrajinskému delostrelectvu, raketám a leteckým útokom na ostrov.

„Ďakujem obrancom Odesy, ktorí prijali maximálne opatrenia na oslobodenie strategicky dôležitej časti nášho územia,“ povedal Zalužnyj. Ten taktiež poďakoval zahraničným partnerom Ukrajiny za poskytnutie zbraní, ktoré prispeli k víťazstvu v bitke o Hadí ostrov.

13:12 Väčšina Čechov si stále myslí, že pomoc ukrajinským utečencom je užitočná, ale vlna solidarity zo začiatku vojny pomaly opadá. Vyplýva to z prieskumu agentúry STEM/MARK.

Česi preferujú materiálnu pomoc. Za najúčinnejšiu ju považuje 42 percent respondentov. V marci si to myslelo 54 percent oslovených. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa však zdvojnásobil počet Čechov s názorom, že pomáhať Ukrajincom nie je nutné. V apríli si to myslelo len deväť percent, ale v júni už 18 percent oslovených. Informuje o tom spravodajský portál TN.cz.

„Čisto finančnú podporu považujú za najužitočnejší spôsob pomoci vysokoškolsky vzdelaní ľudia (58 %), u ktorých sa predpokladá vyšší príjem, takže vzhľadom na súčasnú ekonomickú situáciu pravdepodobne nie sú takí zasiahnutí ako nízkopríjmové obyvateľstvo,“ povedal o výsledkoch prieskumu riaditeľ agentúry STEM/MARK Jan Tuček.

Obyvatelia Českej republiky zároveň čoraz viac chcú, aby pomoc Ukrajincom išla zo spoločných peňazí Európskej únie.

„Silnie požiadavka, aby vojenský materiál, ktorý jednotlivé krajiny poslali na Ukrajinu, uhradila EÚ. Tento názor teraz má už tretina obyvateľstva, pričom v marci uhradenie žiadala len pätina občanov Česka,“ konštatovala agentúra.

ZHROMAŽDENIE: Veľké jarné upratovanie
Zbierka konzerv pre Ukrajinu. Foto: SITA/Martin Medňanský

13:02 Prezidentka SRZuzana Čaputová v priebehu summitu Severoatlantickej aliancie (NATO) v Madride zagratulovala francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi k druhému mandátu, víťazstvu jeho strany v parlamentných voľbách a pozvala ho na Slovensko.

Napísala to na sociálnej sieti s tým, že takisto sa na summite stretla aj s iným predstaviteľmi štátov. S holandským premiérom Markom Ruttem a nemeckým kancelárom Olafom Scholzom napríklad hovorili o posilnení obrannej spolupráce, vrátane dlhodobej prítomnosti systémov protivzdušnej obrany Patriot na Slovensku.

Prvýkrát som sa stretla so švédskou premiérkou, ktorej krajina dostala na summite náš súhlas na vstup do Aliancie. A s britským premiérom Borisom Johnsonom a kanadským premiérom Justinom Trudeauom sme sa rozprávali o situácii v našich krajinách, na Ukrajine a o ďalšej bilaterálnej spolupráci,“ uviedla Čaputová.

Snimka obrazovky 2022 06 30 123727.jpg
Prezidentka SR a kanadský premiér Justin Trudeau na summite Severoatlantickej aliancie (NATO), 2022. Foto: www.facebook.com

12:59 Slovenská ministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO) rokovala s ukrajinským ministrom kultúry Oleksandrom Tkačenkom v Ľvove spoločne s ministrami kultúry Českej republiky, Estónska, Maďarska, Lotyšska, Litvy, Moldavska, Poľska a Rumunska. V tlačovej správe o tom informovala hovorkyňa rezortu kultúry Zuzana Viciaňová.

Ministri kultúry strednej a východnej Európy sa tam dohodli na ďalšej spolupráci v oblasti ochrany a zachovania kultúrneho dedičstva Ukrajiny, na ochrane kultúrnej a mediálnej oblasti pred propagandou a na spoločnom postoji na medzinárodnej scéne zameranom na boj proti ruskej agresii na Ukrajine.

„Diskutovali sme o doterajšej pomoci Ukrajine, aj o ďalších možnostiach podpory umelcov, umelkýň a mladých talentov, o záchrane kultúrneho dedičstva a taktiež o ochrane mediálneho prostredia pred propagandou. Vážim si prejavenú dôveru ministra Tkačenka a teší ma jeho ocenenie konkrétnych výsledkov našej spolupráce, v ktorej budeme naďalej pokračovať. Musíme spraviť všetko, čo je v našich silách, pretože Ukrajina nebojuje iba za seba, ale aj za celú Európu,” povedala ministerka Milanová.

Natália Milanová
Slovenská ministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO) rokovala s ukrajinským ministrom kultúry Oleksandrom Tkačenkom v Ľvove spoločne s ministrami kultúry Českej republiky, Estónska, Maďarska, Lotyšska, Litvy, Moldavska, Poľska a Rumunska. Foto: www.facebook.com

12:09 Ruské ministerstvo obrany vo štvrtok informovalo, že stiahlo svoje jednotky z Hadieho ostrova v Čiernom mori.

Rusi na spomenutom území čelili mohutnému ukrajinskému ostreľovaniu. Moskva však tvrdí, že ústup predstavuje „gesto dobrej vôle“, aby Rusko ukázalo, že nebráni koridoru na export poľnohospodárskych produktov z územia Ukrajiny. Ukrajinská armáda tvrdí, že na Haďom ostrove zničila ruský raketový systém, húfnice a ďalšie ruské vybavenie. Rusi údajne urýchlene evakuovali zvyšok personálu na ostrove pomocou motorových člnov.

Hadí ostrov leží v severozápadnej časti Čierneho mora, asi 50 kilometrov od južného cípu ukrajinskej pevniny a 300 kilometrov západne od anektovaného polostrova Krym. Hoci má rozlohu iba 18 hektárov, má veľký strategický význam.

Hadí ostrov
Satelitná snímka Hadieho ostrova, ktorého sa Rusi v úvode invázie zmocnili. foto: SITA/AP

11:52 Veľká Británia posiela Ukrajine vojenskú podporu v hodnote jednej miliardy libier. Od začiatku ruskej invázie tak vojenská a ekonomická pomoc Kyjevu zo strany Spojeného kráľovstva stúpla už na 3,8 miliardy libier.

Britská vláda uviedla, že nové financie sú určené na také vybavenie, ako sú systémy protivzdušnej obrany, bezpilotné lietadlá a vybavenie na elektronický boj.

Premiér Veľkej Británie Boris Johnson vo štvrtok vyzval spojencov na samite Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) v Madride, aby v rámci podpory Ukrajiny „načreli hlboko“.

Británia je po USA druhým najväčším poskytovateľom vojenskej pomoci Ukrajine. Zároveň je jedným z iba deviatich štátov 30-člennej Severoatlantickej aliancie, ktoré spĺňajú cieľ NATO vynakladať na obranu dve percentá hrubého domáceho produktu.

11:35 Nezisková organizácia Človek v ohrození poskytla ľuďom zasiahnutých vojnou na Ukrajine pomoc v hodnote viac ako milión eur.

„Za štyri mesiace od začiatku vojny sme do regiónu Zakarpatska doručili vyše 200 ton humanitárnej pomoci. Pomohli sme tak viac ako 33 000 vnútorne vysídleným ľuďom, ktorí museli opustiť svoje domovy. Na Ukrajine rozbiehame aj psychosociálnu podporu, ktorá je rovnako dôležitá ako materiálna pomoc,“ uviedla v tlačovej správe organizácia Človek v ohrození.

Organizácia aktuálne pôsobí v štyroch samosprávnych krajoch, kde pomohli už viac ako 2 500 Ukrajincom a Ukrajinkám. Najčastejšie ide o pomoc s hľadaním zamestnania, školy pre deti, vybavovaním úradov aj lekárov.

„Ukrajinci a Ukrajinky sa vďaka našej asistencii o niečo jednoduchšie môžu začleniť do spoločnosti. V novom Integračnom centre v Košiciach nájdu pomoc všetci cudzinci, ktorí sa chcú zaradiť do života na Slovensku. V centre poskytujeme sociálne poradenstvo a tiež poradenstvo v oblasti vzdelávania,“ informuje Človek v ohrození. Integračné centrum vzniklo pod záštitou Košického samosprávneho kraja a prevádzkuje ho Nadácia DEDO.

Infolinka pre Ukrajincov a Ukrajinky, ktorí hľadajú pomoc je k dispozícii každý pracovný deň od 8:00 do 18:00 hodiny v slovenskom, anglickom aj ukrajinskom jazyku na čísle: +421 800 601 821.

11:25 Ruské sily spáchali „jasný vojnový zločin“, keď v marci zaútočili na divadlo v ukrajinskom Mariupoli a zabili pritom desiatky ľudí.

Takýto záver prinieslo rozsiahle vyšetrovanie medzinárodnej ľudskoprávnej organizácie Amnesty International, ktorá o tom informovala prostredníctvom svojho webu.

Tím Amnesty International vypočul množstvo ľudí, ktorí prežili ruský útok, a zhromaždil dôkazy v digitálnej podobe, pričom dospel k záveru, že ho takmer určite vykonali ruské stíhačky, ktoré na divadlo zhodili dve 500-kilogramové bomby. Tie dopadli blízko seba a vybuchli súčasne.

Ukrajina, Rusko, vojna, invázia,
Pohľad na poškodené divadlo Mariupol. Foto: SITA/AP

11:16 Ukrajinské sily po stiahnutí sa zo Sjevjerodonecka držia obranné pozície v Lysyčansku. V najnovšej správe to uvádza britské ministerstvo obrany.

Lysyčansk je poslednou baštou ukrajinskej armády v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. Podľa Britov sa boje momentálne sústreďujú okolo tamojšej ropnej rafinérie, ktorá sa nachádza približne desať kilometrov od mesta. Rozviedka Spojeného kráľovstva tvrdí, že Rusi v tejto oblasti dosahujú iba minimálny pokrok.

„Schopnosť Ukrajiny pokračovať v zdržiavacích bitkách a potom v správnom momente stiahnuť jednotky predtým, ako budú obkľúčené, bude vo výsledku naďalej kľúčovým faktorom,“ uviedlo britské ministerstvo obrany.

10:01 Slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko prekročilo v stredu 29. júna celkovo 3 425 osôb. Z toho bolo 796 mužov, 2 067 žien a 562 detí. O dočasné útočisko požiadalo 167 žiadateľov. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo v stredu hraničnými priechodmi viac ako 3 600 osôb. Informoval o tom tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.

Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 99 policajtov, 25 hasičov, 95 colníkov, 90 vojakov, 45 dobrovoľníkov a 27 zamestnancov migračného úradu.

Celkovo už slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko od začiatku konfliktu 24. februára prekročilo takmer 562-tisíc osôb, udelených bolo viac ako 83 600 dočasných útočísk. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu zaznamenali viac ako 310-tisíc osôb.

9:53 Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) ocenil oficiálne pozvanie na vstup Švédska i Fínska do Severotatlantickej aliancie (NATO).

„Na samite v Madride sme sa posunuli bližšie k rozšíreniu NATO o dve ekonomicky a tiež vojensky silné krajiny. Švédsko a Fínsko dostali oficiálnu pozvánku vstúpiť do najsilnejšej obrannej aliancie na svete. Ich záujem o vstup je obrovským gestom opodstatnenia Aliancie a jej správneho hodnotového nastavenia,“ uviedol Naď na sociálnej sieti.

Vstupom Švédska a Fínska bude podľa ministra obrany silnejšie aj Slovensko. „Vieme užšie spolupracovať, pomáhať si vo vojenských spôsobilostiach a byť si nápomocní v krízových situáciách. Verím, že sa proces podarí dotiahnuť do zdarného konca a už čoskoro sa budeme môcť tešiť zo správneho kroku, ktorým si budeme bližšie ako kedykoľvek predtým,“ dodal Naď.

Severoatlantická aliancia formálne pozvala Švédsko a Fínsko, aby sa pridali k aliancii po tom, ako Turecko stiahlo svoje námietky. V spoločnom vyhlásení to 29. júna oznámili lídri krajín vo vojenskej aliancii. „Dnes sme sa rozhodli pozvať Fínsko a Švédsko, aby sa stali členmi NATO, a súhlasili sme s podpísaním prístupových protokolov,“ uvádza sa v stanovisku. V ňom lídri tiež argumentujú, že vstup severských krajín do NATO im poskytne viac bezpečia, aliancia bude vďaka nemu silnejšia a euro-atlantická oblasť bezpečnejšia.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg sa už v stredu vyjadril, že po pozvaní bude potrebný ratifikačný proces v 30 členských parlamentoch. „To vždy zaberie určitý čas, ale očakávam, že aj to pôjde dosť rýchlo, pretože spojenci sú pripravení snažiť sa zrealizovať tento proces tak rýchlo, ako je to možné,“ dodal.

Jaroslav Naď
Minister obrany Jaroslav Naď. Foto: www.facebook.com

9:02 Rusko si v stredu predvolalo nórskeho veľvyslanca v Moskve, aby mu adresovalo sťažnosť týkajúcu sa prístupu do ruskej arktickej osady, pri ktorej ťaží uhlie. Cesta doň vedie cez nórske územie, no momentálne sa tam Rusi nemôžu dostať.

Osada Barentsburg sa nachádza na súostroví Špicbergy v Severnom ľadovom oceáne. Toto územie patriace do Nórskeho kráľovstva sa nachádza viac ako 800 kilometrov severne od nórskej pevniny. Podľa zmluvy z roku 1920 má Nórsko suverenitu nad súostrovím, ale ostatné signatárske krajiny majú právo využívať jeho prírodné zdroje.

Európska únia pre vojnu na Ukrajine uvalila sankcie na viaceré ruské produkty. Nórsko síce nie je členom EÚ, ale vo väčšine otázok drží líniu únie.

8:39 Ukrajina v rámci dosiaľ najväčšej výmeny zajatcov oslobodila 144 vojakov. Na komunikačnej platforme Telegram o tom informovalo ukrajinské ministerstvo obrany. Medzi oslobodenými sa nachádza i 95 obrancov mariupoľskej oceliarne Azovstaľ, vrátane 43 bojovníkov z bataliónu Azov. Väčšina prepustených vojakov je ťažko zranená. Najstarší z prepustených má 65 rokov, najmladší iba 19.

8:24 Ruský minister obrany Sergej Šojgu uviedol, že ruské sily momentálne ovládajú približne 97 percent Luhanskej oblasti a podľa ukrajinských predstaviteľov a vojenských analytikov sa zdá, že Rusko aktuálne kontroluje zhruba polovicu Doneckej oblasti. Oba regióny spoločne tvoria Donbas, kedysi priemyselné srdce Ukrajiny.

Sergej Šojgu
Ruský minister obrany Sergej Šojgu. Foto: archívne, SITA/AP

8:12 Ruský prezident Vladimir Putin chce stále dobyť väčšinu Ukrajiny, domnievajú sa americké spravodajské agentúry. Jednotky Kremľa sú však bojom natoľko oslabené, že podľa amerických predstaviteľov sú schopné len pomalým tempom dosahovať územné zisky.

Referuje o tom spravodajský web BBC. Podľa riaditeľky americkej národnej spravodajskej služby Avril Hainesovej „vojna môže trvať dlho“ a Putin má stále rovnaké ciele, aké mal na začiatku konfliktu – obsadiť väčšinu Ukrajiny.

Tvrdí však, že je nepravdepodobné, že Rusko tento cieľ v dohľadnom čase dosiahne. „Vnímame nesúlad medzi Putinovými krátkodobými vojenskými cieľmi v tejto oblasti a jeho vojenskou kapacitou, akýsi nesúlad medzi jeho ambíciami a tým, čo je armáda schopná dosiahnuť,“ povedala Hainesová.

Rusko chcelo pôvodne dobyť Kyjev, no zlyhalo, a tak sa neskôr zameralo na obsadenie územia Donbasu na východe Ukrajiny, o ktorom Putin falošne a bez poskytnutia akýchkoľvek dôkazov tvrdí, že tam Ukrajina spáchala genocídu na rusky hovoriacom obyvateľstve. Ruské sily tam dosiahli územné zisky a nedávno ovládli mesto Sjevjerodoneck, ale ich postup bol pomalý a ukrajinské sily kládli silný odpor.

Russia War Skepticism
Ruský prezident Vladimir Putin. Foto: SITA/AP

8:00 Vitajte pri sledovaní štvrtkového online prenosu (minúta po minúte) o aktuálnej situácii v súvislosti s dianím na Ukrajine.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Dmitrij PeskovJoe BidenSergej LavrovVladimir PutinVolodymyr Zelenskyj
Firmy a inštitúcie EU Európska únia