Kremeľ pokračuje v manipulovaní s ruskou legislatívou, aby vykonal „skrytú mobilizáciu“ na podporu svojich vojenských operácií na Ukrajine bez toho, aby musel pristúpiť k úplnej mobilizácii. Ruská Štátna duma oznámila plány na novelu zákona o vojenskej službe, ktorú by mali schváliť v utorok.
Viac o téme: Vojna na Ukrajine
Podľa novelizovaného znenia spomenutého právneho predpisu by vojenskí predstavitelia mohli ponúknuť zmluvy mladým mužom okamžite po „dovŕšení plnoletosti“ alebo po ukončení strednej školy, čím by sa obišla doterajšia potreba absolvovať vojenskú službu.
Šéf ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby Kyrylo Budanov uviedol, že Kremeľ vykonáva „skrytú mobilizáciu“. Podľa neho Rusko zaangažovalo do vojny proti Ukrajine už približne 330-tisíc príslušníkov ozbrojených síl a ruský prezident Vladimir Putin by doma čelil značnej opozícii, ak by sa tento počet zvýšil vykonaním úplnej mobilizácie.
Americký prezident Joe Biden sa chystá oznámiť, že USA poskytnú Ukrajine systém moderných rakiet zem-vzduch. Uviedol to americký predstaviteľ oboznámený s problematikou, ktorý hovoril pod podmienkou zachovania anonymity.
USA podľa jeho slov kupujú nórsky systém protileteckej obrany NASAMS, ktorý poskytuje ochranu pred raketami stredného a dlhého doletu. Rovnaký systém používajú USA na ochranu citlivého vzdušného priestoru v okolí Bieleho domu a Kapitolu vo Washingtone.
Ďalšia americká pomoc Ukrajine bude zahŕňať dodatočnú muníciu pre delostrelectvo a radary odhaľujúce polohu nepriateľského delostrelectva. Cieľom je podporiť Ukrajinu v období, v ktorom čelí ruskej ofenzíve v Donbase.
Ministerstvo vnútra SR (MV SR) zriadilo kontakty, na ktoré sa môže verejnosť obrátiť v prípade záujmu pomôcť občanom Ukrajiny utekajúcim pred vojnou.
Ako informoval tlačový odbor MV SR, pomoc je možné poskytnúť na mail pomocpreukrajinu@minv.sk a prostredníctvom telefónneho čísla +4212/48 59 33 12.
Kontakty slúžia na nahlasovanie materiálnej pomoci, ako je šatstvo, oblečenie, hygienické potreby vrátane plienok pre deti, potraviny či na ponuky ubytovania.
Raketový útok zasiahol nákupné centrum v stredoukrajinskom meste Kremenčuk. Vo vnútri sa podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského nachádzalo viac ako tisíc ľudí. Námestník šéfa úradu prezidenta Kyrylo Tymošenko informoval, že potvrdili najmenej dve úmrtia a 20 zranených. Informuje o tom spravodajský portál BBC.
„Horí a záchranári sa snažia požiar uhasiť, počet obetí si nemožno predstaviť,“ reagoval na útok Zelenskyj na komunikačnej platforme Telegram.
Ako ďalej napísal, nákupné centrum nemalo pre ruské sily žiadnu strategickú hodnotu a nepredstavovalo pre ne hrozbu. „Ľudia chceli žiť len normálny život, čo okupantov veľmi hnevá. Rusko z bezmocnosti naďalej útočí na obyčajných ľudí. Je márne očakávať, že bude rozumné alebo humánne,“ konštatoval prezident.
Vojna na Ukrajine (online)
- minúta po minúte
21:00 Viac ako 345 miliónov ľudí vo svete čelí „akútnej úrovni potravinovej neistoty“ v čase, v ktorom vojna na Ukrajine trvá už piaty mesiac.
Vyhlásila to v pondelok organizácia Svetový potravinový program (WFP). Pokračujúca vojna v kombinácii s rastúcimi globálnymi cenami palív a vplyvom pandémie ochorenia COVID-19 podľa WFP výrazne zvýšila bezprostrednú hrozbu hladomoru vo svete. Informuje o tom portál bbc.com.
„Sme mimoriadne znepokojení. Čelíme trojnásobnej kríze, a to v oblasti potravín, palív a hnojív,“ povedal pre BBC núdzový koordinátor pre WFP na Ukrajine Matthew Hollingworth.
„Dúfam, že zdravý rozum dokáže prevážiť, „ uviedol. „Globálne svet nedokáže riešiť viacero hladomorov v rokoch 2022 a 2023,“ dodal Hollingworth. „Ľudské obete sú príliš veľké,“ poznamenal.
Veľkej časti ukrajinského obilia určeného na export hrozí, že zhnije v skladoch, keďže Rusi pokračujú v blokáde ukrajinských čiernomorských prístavov.
20:16 Odborníci v Poľsku pracujú na nových trasách pre export miliónov ton obilia z Ukrajiny, ktoré tam uviazlo pre vojnu. V pondelok to povedal šéf poľského úradu vlády Michal Dworczyk. Upozornil však, že to bude istý čas trvať.
Poliaci pracujú na nových trasách pre ukrajinské obilie, dva hraničné priechody vyhradili pre nákladnú dopravu
19:30 Po raketovom útoku na nákupné centrum v stredoukrajinskom meste Kremenčuk je najmenej 10 mŕtvych a prinajmenšom 40 zranených.
Povedal to šéf samosprávy v Poltavskej oblasti Dmytro Lunin, na ktorého sa odvoláva spravodajský portál BBC. Lunin útok nazval vojnovým zločinom.
Raketa zasiahla centrum okolo 15:50 miestneho času a odvtedy tam zúri požiar. Podľa odhadov sa tam v tom čase nachádzalo zhruba tisíc civilistov. Očakáva sa, že počet mŕtvych aj zranených bude stúpať.
18:46 Švajčiarska spravodajská služba upozornila na to, že úrady by mali urobiť všetko pre zabránenie príchodu ruských špiónov, ktorých po invázii na Ukrajinu vyhnali zo západných krajín, do štátov ako Švajčiarsko.
Federálna spravodajská služba v rámci svojej výročnej správy, ktorú zverejnila v pondelok, skúmala celý rad hrozieb vrátane násilného islamského extrémizmu, kybernetických útokov a čoraz viac polarizovaného sveta medzi autokraciami a demokraciami – ako je napríklad situácia medzi Spojenými štátmi a Čínou.
Najviac však vystríhala pred hrozbami, ktoré predstavuje nová konvenčná vojna v Európe, migrácia a Rusko, pričom uviedla, že špionážna aktivita je na vysokej úrovni a stúpa.
Švajčiari varujú pred príchodom ruských špiónov, ktorých po invázii na Ukrajinu vyhnali z iných západných krajín
18:15 Obyvatelia okupovaného mesta Mariupoľ na juhovýchode Ukrajiny sú „nútení loviť holuby,“ aby mali čo jesť. Uviedol to v pondelok vo vyhlásení starosta Mariupoľa Vadym Bojčenko, ktorý z mesta pod ruskou kontrolou emigroval.
Ľudia v Mariupoli lovia holuby, aby mali čo jesť a ruskí vojaci si z nich robia posmech, vyhlásil starosta Bojčenko
17:46 Kybernetický útok dočasne ochromil verejné aj súkromné webstránky v Litve, informoval tamojší minister obrany. DDoS útok (distribuované odopretie služby, pozn. red) sa zameral na zabezpečenú národnú dátovú sieť.
Medzi verejnými orgánmi, ktoré na niekoľko hodín pozastavili svoje online služby, boli aj Štátna daňová inšpekcia a Úrad pre migráciu. Svoju činnosť však obnovili ešte počas pondelka.
Kybernetický útok ochromil viaceré štátne webstránky v Litve, má za ním stáť prokremeľská skupina Killnet
16:24 Dve ženy vo veku 21 a 57 rokov zomreli pri ruskom bombardovaní Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. Na komunikačnej platforme Telegram to napísal guvernér Charkovskej oblasti Oleh Synjehubov.
Uviedol pritom, že v noci na pondelok ruská raketa dopadla aj na školský dvor. V dôsledku výbuchov utrpeli zranenia ďalší traja civilisti. Informuje o tom spravodajský portál news.sky.com.
„Naše ozbrojené sily pokračujú v ničení okupantov na línii kontaktu,“ uviedol ďalej Synjehubov. „V smere na Charkov invázne sily zaútočili na obce Dementijivka a Pitomnyk, utrpeli straty a ustúpili. V oblasti Izjumu nepriateľ neprestáva v pokusoch o postup. Naši obrancovia odolávajú, ničia živú silu okupantov a obrnené vozidlá,“ napísal guvernér Charkovskej oblasti.
16:00 Generálny tajomník NATOJens Stoltenberg v pondelok uviedol, že aliancia zvýši počet príslušníkov svojich síl rýchlej reakcie takmer osemnásobne na 300-tisíc v rámci reakcie na „éru strategickej konkurencie“.
Stoltenberg povedal, že tento krok je súčasťou „najväčšej reformy kolektívnej obrany a odstrašovania od studenej vojny“. Šéf NATO sa takto vyjadril na tlačovej konferencii pred tohtotýždňovým samitom aliancie v Madride.
Predpokladá sa, že členovia NATO na samite zároveň schvália ďalšiu podporu Ukrajine v jej vojne s Ruskom. Členovia NATO smerujú k schváleniu „posilneného komplexného balíčka pomoci“, vrátane dodávok bezpečných komunikačných systémov.
NATO zvýši počet príslušníkov síl rýchlej reakcie na 300-tisíc, Stoltenberg hovoril o najväčšej reforme obrany a odstrašovania od studenej vojny
15:28 Kremeľ odmietol tvrdenia o tom, že sa Rusko dostalo do stavu platobnej neschopnosti.
Reagoval tak na správy o tom, že Moskva nesplatila svoj zahraničný dlh v dôsledku zmeškaných platieb v rámci dvoch emisií dlhopisov v cudzej mene. Informuje o tom televízia CNN.
„Tvrdenia o platobnej neschopnosti sú nesprávne, pretože potrebné platby v mene boli uskutočnené už v máji,“ uviedol v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Ruské rezervy boli neoprávnene zmrazené a skutočnosť, že peniaze neboli doručené príjemcom, „nie je náš problém“, dodal s tým, že „neexistujú žiadne dôvody na to, aby sme to označili za platobnú neschopnosť“.
Dostalo sa Rusko do stavu platobnej neschopnosti? Ruské rezervy boli neoprávnene zmrazené, tvrdí Peskov
14:51 Lídri krajín v zoskupení G7 sa na samite zaviazali podporovať Ukrajinu „tak dlho, ako to bude potrebné“. V spoločnom vyhlásení po videokonferencii s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským zdôraznili svoj „neochvejný záväzok podporovať vládu a ľud Ukrajiny v ich odvážnej obrane suverenity a územnej celistvosti svojej krajiny“.
Ako tiež uviedli, je na Ukrajine, aby rozhodla o budúcom mierovom urovnaní bez vonkajšieho tlaku a vplyvu.
Predstavitelia siedmich popredných ekonomík sveta vyhlásili, že budú naďalej stáť pri Ukrajine a budú jej poskytovať finančnú, humanitárnu, vojenskú a diplomatickú podporu. Budú tiež podľa svojich slov pokračovať v hľadaní „nových spôsobov, ako izolovať Rusko od účasti na globálnom trhu“ a sú odhodlaní „znížiť ruské príjmy vrátane príjmov zo zlata“.
Lídri krajín G7 stoja za Ukrajinou, budú jej poskytovať finančnú či vojenskú pomoc (video)
14:38 Šéf ukrajinskej vojenskej administratívy Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj vyzval civilných obyvateľov Lysyčanska, aby z mesta okamžite odišli. Ruské sily totiž obsadzujú toto posledné mesto v Luhanskej oblasti, ktoré je pod kontrolou ukrajinskej armády.
„Vzhľadom na reálne ohrozenie života a zdravia vyzývame na okamžitú evakuáciu. Situácia v meste je veľmi náročná,“ napísal Hajdaj na komunikačnej platforme Telegram. Sľúbil pritom, že sa o civilistov postarajú v iných ukrajinských mestách. Informuje o tom portál cnn.com.
Videozábery z Lysyčanska ukazujú, že niektorí civilisti sa zdráhajú odísť zo svojich domov a nezaujíma ich, kto mesto kontroluje. Podľa šéfa ukrajinskej vojenskej správy Lysyčanska Valerija Šybika v meste stále zostáva približne 10 až 15-tisíc obyvateľov.
14:25 Najbohatší Ukrajinec Rinat Achmetov v pondelok uviedol, že na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP) podal žalobu na Rusko pre hrubé porušenie jeho vlastníckych práv.
Ako referuje web biz.nv.ua, Achmetov žiada od Moskvy miliardy dolárov ako kompenzáciu za blokády čiernomorských prístavov, ničenie a krádeže jeho obilia a ocele, ktoré ruské sily na Ukrajine nezákonne vyrabovali a vyviezli do Ruska.
„Zlo nemôže zostať nepotrestané. Ruské zločiny proti Ukrajine a každému Ukrajincovi sú do očí bijúce. Vinník musí byť potrestaný. S pomocou najlepších ukrajinských a amerických právnikov som podal sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva,“ povedal 55-ročný Achmetov. Tvrdí, že cieľom Ruska je „zničiť ukrajinskú ekonomiku a ukradnúť ukrajinský majetok“.
„Plienenie ukrajinského exportu, vrátane obilia a ocele, už viedlo k zvýšeniu cien týchto tovarov a zvýšeniu počtu ľudí, ktorí vo svete umierajú od hladu. Toto barbarstvo musí byť zastavené a Rusko musí zaplatiť v plnej výške. Verím v spravodlivosť a bojujem za ňu,“ dodal Achmetov.
14:19 Na základe žiadosti ukrajinskej vlády o zdravotnícke vybavenie, ochranné prostriedky a špeciálne vybavenie na ochranu verejného zdravia pred chemickými, biologickými, rádiologickými a jadrovými hrozbamiEurópska únia (EÚ) zmobilizovala svoje núdzové rezervy v rámci mechanizmu rescEU.
Únia poskytuje Ukrajine 300-tisíc špeciálnych ochranných oblekov, 5 600 litrov látok na dekontamináciu a 850 kusov vybavenia na dekontaminačné činnosti. V pondelok o tom na svojej internetovej stránke informovala Európska komisia (EK).
Vzhľadom na to, že nemocnice na Ukrajine naliehavo potrebujú zdravotnícke vybavenie, EÚ krajine daruje prístroje na monitorovanie pacientov, infúzne pumpy a ventilátory a tiež ochranné prostriedky pre zdravotníkov, napríklad rúška a plášte. Pomoc v celkovej hodnote 11,3 milióna eur na Ukrajinu prepravia z núdzových zásob, ktoré sa nachádzajú na území Rumunska, Maďarska, Švédska, Nemecka, Grécka a Dánska.
„Zdravotnícke vybavenie a vybavenie prispôsobené pre chemické, biologické a jadrové ohrozenie smeruje na Ukrajinu. Nemocnice a zdravotníci na Ukrajine pracujú pod paľbou a my musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme im poskytli nevyhnutné nástroje na záchranu životov,“ uviedol eurokomisár pre krízový manažment Janez Lenarčič.
13:22 Za každé eso, ktoré poľský tenista Hubert Hurkacz zaznamená na treťom grandslamovom turnaji sezóny, venuje 100 eur Ukrajincom v núdzi.
Londýnky Wimbledon sa začal v pondelok. „Rád by som oznámil, že od zajtra sa zaväzujem darovať 100 eur za každé eso, ktoré vo Wimbledone dám, aby som pomohol s podporou ľudí na Ukrajine. Dúfam, že mi moje podanie bude dobre fungovať,“ napísala aktuálna svetová desiatka v nedeľu na twitteri.
Poľská hviezda je v tejto sezóne tretia v počte es na okruhu ATP. Ako referuje web ATP, v dovedna 33 dueloch ich zaznamenal 452, čo je v priemere 11 es na zápas. Pred rokoch postúpil Hurkacz vo Wimbledone do semifinále, pričom v šiestich vystúpeniach dosiahol 54 es.
Dvadsaťpäťročný hráč vstúpil do turnaja pondelkovým duelom 1. kola dvojhry mužov proti Španielovi Alejandrovi Davidovichovi Fokinovi. V úvodnom sete ich zápas za stavu 3:3 prerušil dážď, dovtedy stihol Hurkacz zaznamenať už dve esá. Sedmička „pavúka“ niekoľko dní pred Wimbledonom triumfovala na turnaji na trávnatom povrchu v nemeckom Halle.
11:52 Ruské sily pokračujú v bombardovaní východoukrajinského mesta Lysyčansk a obcí južne a západne od mesta, keďže sa ho snažia odrezať od hlavnej cesty.
Šéf ukrajinskej vojenskej administratívy Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj v pondelok povedal, že mesto Lysyčansk je vážne poškodené. Dediny v okolí sú tiež bombardované, konštatoval. Terčom paľby sú tri obce západne a juhozápadne od Lysyčanska v blízkosti cesty do mesta Bachmut. Informuje o tom portál cnn.com.
„Rusi sa nezastavujú v ničení obytných domov, priemyselných a administratívnych zariadení. Nepriateľské delostrelectvo nie je v nijakej hodine ticho,“ poznamenal Hajdaj.
„Snažia sa mesto blokovať z juhu. Lysyčansk bránime,“ dodal. Ruský pokus o pozemný útok na mesto Bachmut zo severu bol odrazený, uviedol generálny štáb ukrajinskej armády.
11:43 Srbský tenista Novak Djokovič v súvislosti s tretím grandslamovým turnajom sezóny, londýnskym Wimbledonom, opäť zopakoval nesúhlas so zákazom účasti na podujatí pre ruských a bieloruských hráčov.
Rozhodnutie organizátorov Wimbledonu privítali Ukrajinci, ktorých krajina naďalej čelí útokom ruských síl za asistencie Bieloruska. Mnohí zástancovia tohto kroku kvitujú, aby Rusi a Bielorusi na turnaji nehrali, pretože reprezentujú krajiny s režimami, ktoré rozpútali vojnu na Ukrajine. Djokovič s tým však nesúhlasí.
„Môžem povedať, že ako dieťa vojny, niekoľkých vojen v 90. rokoch, viem, aký je to pocit byť v takejto pozícii. Ale na druhej strane, nemôžem povedať, že súhlasím so zákazom pre ruských a bieloruských tenistov,“ povedal Djokovič podľa webu insidethegames.biz.
Djokovič sa vyjadril k stopke pre Rusov a Bielorusov na Wimbledone
11:41 Skupina siedmich popredných ekonomík sveta G7 sa pokúsi obmedziť cenu ruskej ropy.
Lídri skupiny, ktorí sa zišli na samite v Nemecku, chcú týmto krokom potrestať Rusko a zmierniť ekonomické dopady vojny na Ukrajine. Podrobnosti týkajúce sa cenového stropu na ruskú ropu zatiaľ nie sú známe.
„Cieľom je vyhladovať Rusko a Putina od jeho hlavného zdroja hotovosti a prinútiť znížiť cenu ruskej ropy, aby sme pomohli zmierniť dopad Putinovej vojny na pumpách,“ uviedol nemenovaný popredný predstaviteľ americkej administratívy.
Lídri skupiny G7 chcú potrestať Rusko, pokúsia sa obmedziť cenu ropy krajiny
10:57 Americký prezident Joe Biden sa chystá oznámiť, že USA poskytnú Ukrajine systém moderných rakiet zem-vzduch. Uviedol to americký predstaviteľ oboznámený s problematikou, ktorý hovoril pod podmienkou zachovania anonymity.
Prezident Biden pošle Ukrajine systém, ktorým chránia aj vzdušný priestor v okolí Bieleho domu a Kapitolu
10:52 Počet cudzincov pracujúcich na Slovensku v máji tohto roka stúpol. V minulom mesiaci na Slovensku pracovalo 78,8 tisíca cudzincov, čo bolo o 2,2 tisíca osôb viac ako v apríli tohto roka. Medziročne išlo o nárast o 10,8 tisíca cudzincov. Vyplýva to z údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Najpočetnejšou skupinou cudzincov pracujúcich na Slovensku sú Ukrajinci. V minulom mesiaci ich na slovenskom trhu práce pribudlo 1,9 tisíca, čím celkový počet Ukrajincov pracujúcich u nás stúpol na 28,1 tisíca.
Počet Srbov pracujúcich na Slovensku sa minulý mesiac znížil o 16 osôb na 9,2 tisíca. Spomedzi občanov z krajín Európskej únie bolo na Slovensku najviac Rumunov, ktorých u nás pracovalo 7,3 tisíca, nasledovali Česi so 6,2 tisíca pracovníkmi a na treťom mieste boli Maďari, ktorých za prácou na Slovensko prišlo 5,3 tisíca.
10:49 Slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko prekročilo v nedeľu takmer 3 200 osôb. Z toho bolo 767 mužov, 1 773 žien a 652 detí. O dočasné útočisko požiadalo 23 žiadateľov. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi za včerajší deň viac ako 3 400 osôb. Informoval o tom tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.
Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo deväť policajtov, 20 hasičov, 85 colníkov, 87 vojakov, 15 dobrovoľníkov a deväť zamestnancov migračného úradu.
Celkovo už slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko od začiatku konfliktu prekročilo viac ako 552-tisíc osôb, udelených bolo takmer 83-tisíc dočasných útočísk. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu zaznamenali takmer 300-tisíc osôb.
8:49 Kremeľ pokračuje v manipulovaní s ruskou legislatívou, aby vykonal „skrytú mobilizáciu“ na podporu svojich vojenských operácií na Ukrajine bez toho, aby musel pristúpiť k úplnej mobilizácii. Ruská Štátna duma oznámila plány na novelu zákona o vojenskej službe, ktorú by mali schváliť v utorok.
Podľa novelizovaného znenia spomenutého právneho predpisu by vojenskí predstavitelia mohli ponúknuť zmluvy mladým mužom okamžite po „dovŕšení plnoletosti“ alebo po ukončení strednej školy, čím by sa obišla doterajšia potreba absolvovať vojenskú službu.
Šéf ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby Kyrylo Budanov uviedol, že Kremeľ vykonáva „skrytú mobilizáciu“. Podľa neho Rusko zaangažovalo do vojny proti Ukrajine už približne 330-tisíc príslušníkov ozbrojených síl a ruský prezident Vladimir Putin by doma čelil značnej opozícii, ak by sa tento počet zvýšil vykonaním úplnej mobilizácie.
8:28 Lídri troch francúzskych energetických spoločností vyzvali verejnosť vo Francúzsku, aby okamžite znížila spotrebu paliva, ropy, elektriny a plynu. Urobiť tak majú pre nedostatok ich dodávok a prudko stúpajúcich cien v dôsledku ruských obmedzení a vojny na Ukrajine i ďalších faktorov.
„Úsilie musí byť okamžité, kolektívne a masívne,“ uvádzajú šéfovia spoločností TotalEnergies, EDF a Engie v zriedkavom spoločnom vyhlásení, ktoré vyšlo v týždenníku Journal du Dimanche. Ako tiež prízvukovali, „každé gesto sa ráta“ a akcia v lete ľudí pripraví na zimu.
Rusko prerušilo, a v niektorých prípadoch zastavilo, dodávky plynu do niekoľkých krajín Európskej únie ako odvetu za jej sankcie voči Moskve za inváziu na Ukrajinu. Európsky energetický systém je niekoľko mesiacov pod silným tlakom a francúzsky energetický systém nie je výnimka.
Úroveň výstrahy v súvislosti so zásobami plynu na celom kontinente je vysoká a boli zavedené aj prídelové opatrenia. Francúzsko, podobne ako ostatné európske krajiny, sa snaží zvýšiť zásoby plynu na zimu s cieľom naplniť svoje zásobníky do začiatku jesene, aby odvrátilo hospodársku a politickú krízu.
8:15 Západné sankcie voči Rusku pre jeho inváziu na Ukrajine majú podľa amerického ministra zahraničia „vážny vplyv“. Antony Blinken pre televíziu CNN na summite skupiny siedmich popredných ekonomík sveta G7 v Nemecku povedal, že aj keď Rusko „získava príjmy z ropy s vyššími cenami, nemôže ich minúť pre vývozné kontroly“.
Rusko nedokáže získať to, čo potrebuje na modernizáciu svojho obranného sektora, technológií a energetického prieskumu, pokračoval minister s tým, že to znamená, že „časom každá z týchto oblastí upadne“.
Spomenul tiež prognózy, podľa ktorých sa ruská ekonomika v budúcom roku zníži až o 15 percent. G7 a NATO „budú naďalej spoločne robiť všetko, čo je v našich silách, aby zabezpečili, že Ukrajinci budú mať vo svojich rukách to, čo potrebujú na odrazenie ruskej agresie,“ dodal.
8:00 Vitajte pri sledovaní pondelňajšieho online prenosu (minúta po minúte) o aktuálnej situácii v súvislosti s dianím na Ukrajine.