Vojna na Ukrajine: Rusi útočia kazetovou muníciou aj chemickými látkami, našli ďalšie telá mučených civilistov (online)

Ministerstvo vnútra SR (MV SR) zriadilo kontakty, na ktoré sa môže verejnosť obrátiť v prípade záujmu pomôcť občanom Ukrajiny utekajúcim pred vojnou.

Ako informoval tlačový odbor MV SR, pomoc je možné poskytnúť na mail pomocpreukrajinu@minv.sk a prostredníctvom telefónneho čísla +4212/48 59 33 12.

Kontakty slúžia na nahlasovanie materiálnej pomoci, ako je šatstvo, oblečenie, hygienické potreby vrátane plienok pre deti, potraviny či na ponuky ubytovania.

Vojna na Ukrajine (online)

• minúta po minúte

ONLINE (minúta po minúte) – streda 6. apríla

22:00 Utorňajší online prenos (minúta po minúte) sme ukončili. Aktuálne informácie v súvislosti so situáciou na Ukrajine vám prinesieme aj v stredu.

21:51 Veľká Británia vyzve skupinu krajín G7 na uvalenie ďalších sankcií na Rusko. V poľskej Varšave to povedala britská ministerka Liz Trussová, podľa ktorej jej krajina povzbudí ostatných členov G7, aby zakázali ruským lodiam vstup do svojich prístavov, zasiahli proti ruským bankám, stanovili harmonogram na elimináciu dovozu ruskej ropy a plynu a pokúsili sa zabrániť Rusku vo využívaní zlata na financovanie jeho vojnového úsilia.

Súčasné sankcie už majú podľa ministerky „ochromujúci účinok“. Opatrenia podľa šéfky britskej diplomacie dosiaľ zmrazili viac ako 350 miliárd dolárov „Putinovej vojnovej truhlice“, čo znamená, že viac ako 60 percent zo 604 miliárd dolárov v devízových rezervách Ruska je nedostupných. „Naše koordinované sankcie tlačia ruské hospodárstvo späť do sovietskej éry,“ vyjadrila sa ministerka.

Na spoločnej tlačovej konferencii s jej poľským kolegom Zbigniewom Rauom Trussová tiež skonštatovala, že Poľsko videlo hrozbu, ktorú Moskva predstavovala v posledných rokoch, jasnejšie, aj keď krajiny na Západe prijali obchod s Ruskom. „Poľsko malo vždy jasný názor na Rusko. Pochopili ste Putinov zlý zámer. Mali ste pravdu,“ povedala.

21:36 Úrad rakúskeho kancelára oznámil, že Karl Nehammer plánuje onedlho navštíviť Ukrajinu. Rakúsky verejnoprávny vysielateľ ORF v utorok informoval, že podľa úradu kancelára Nehammer má v úmysle „v najbližších dňoch“ navštíviť krajinu a stretnúť sa s jej prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Európska komisia krátko predtým v utorok tiež informovala, že jej šéfka Ursula von der Leyenová pocestuje do Kyjiva tento týždeň.

21:15 Čelíme a budeme čeliť čoraz väčšiemu množstvu klamstiev. Cieľom lží je podľa prezidentky SR Zuzany Čaputovej nás zneistiť a urobiť z nás cynikov, ktorí neveria ničomu a preto nepomôžu nikomu. Informuje o tom prezidentka na sociálnej sieti.

„V tieni tohto zla sa nám odhalila najkrajšia tvár Slovenska. Naši vojaci na hraniciach, hasiči, policajtky, zdravotníčky a mnohí ďalší prejavujú nielen profesionalitu, ale najmä ľudskosť. Spolu s množstvom dobrovoľníkov v spontánnych iniciatívach alebo z mimovládneho sektora dnes dokazujú, že aj keď sme miestami majstri sveta v sebakritike, na Slovensku žijú dobrí ľudia, ochotní nezištne pomáhať. Táto vlna solidarity a láskavosti však môže začať časom ustupovať,“ uviedla Čaputová.

20:40 Sociálna poisťovňa v súvislosti s vojnou na Ukrajine vychádza v ústrety poberateľom dôchodkových dávok žijúcim na území Ukrajiny. Sociálna poisťovňa od nich nebude požadovať úradne potvrdené predloženie tlačiva Potvrdenie o žití. Stačí, ak jej ho do polovice apríla zašlú s vlastnoručným podpisom. Sociálna poisťovňa o tom informovala v tlačovej správe.

Zákon o sociálnom poistení ukladá dôchodcom žijúcim v zahraničí, ktorým sa dôchodok vypláca pozadu v trojmesačných lehotách, pravidelne štyrikrát ročne, zaslať Sociálnej poisťovni vyplnené potvrdenie o žití.

Najbližší termín na preukázanie žitia je 15. apríl 2022, následne 15. júl 2022, 15. október 2022 a 15. január 2023. Povinnosť preukazovať žitie Sociálne poisťovňa dôchodcom pravidelne pripomína a tlačivá im zasiela vždy spolu s rozhodnutím o valorizácii dôchodku v januári príslušného kalendárneho roka.

Týka sa to aj poberateľov dôchodkov žijúcich na území Ukrajiny. V súčasnosti, vzhľadom na aktuálnu vojnovú situáciu, pravdepodobne nebudú môcť zaslať úradne overené tlačivo potvrdenia. Sociálna poisťovňa preto z uvedeného dôvodu akceptuje aj tlačivo, ktoré bude podpísané iba dôchodcom.

20:33 Polícia vyšetruje obchodníka, ktorý v meste Svit v okrese Poprad zakázal vstup do predajne Ukrajincom. Dôvodom mala byť obava z nákazy HIV alebo tuberkulózou. Informuje o tom Polícia SR na sociálnej sieti.

19:52 Materiálna pomoc na Ukrajinu dosiahla hodnotu viac ako 2,2 milióna eur. Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok (nom. SaS) na stretnutí s riaditeľkou americkej Agentúry pre medzinárodný rozvoj (USAID) Samanthou Power zdôraznil bezprecedentnú solidaritu celého Slovenska.

Objemu pomoci Slovenska a medzinárodného spoločenstva pre Ukrajinu zvýši aj nový logistický hub pri Košiciach, ktorého prevádzkovanie finančne podporila Európska komisia vo výške 8,1 milióna eur. Informoval o tom Komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v tlačovej správe.

Ťažiskom diskusie počas stretnutia predstaviteľov bola ruská vojna na Ukrajine, jej humanitárne dopady a najmä spoločné úsilie v oblasti humanitárnej pomoci. „Kroky Ruska na Ukrajine prekračujú všetky akceptovateľné hranice medzinárodného práva a spôsobujú humanitárnu katastrofu rozmerov, aké sme v Európe od čias II. svetovej vojny nepoznali,” uviedol Korčok.

Ako skonštatovala Samantha Power, USAID poskytuje Ukrajincom podporu aj prostredníctvom zástupcov pôsobiacich priamo v teréne na Slovensku aj na Ukrajine.

19:48 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal Bezpečnostnej rade Organizácie Spojených národov (BR OSN), že ruská armáda musí okamžite čeliť súdu za vojnové zločiny na Ukrajine. Vyzval na vytvorenie tribunálu podobného tomu v Norimbergu, ktorý súdil vojnových zločincov po druhej svetovej vojne.

Zelenskyj sa prostredníctvom videospojenia prihovoril najsilnejšiemu orgánu OSN po prvý raz od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá trvá od 24. februára.

Zelenskyj prítomným členom rady opísal hrôzy situácie na Ukrajine, že civilisti boli po mučení zozadu strieľaní do hlavy, vyhodení do vzduchu granátmi v ich bytoch a rozdrvení na smrť tankmi, keď boli v autách.

19:17 Belgicko od uvalenia ekonomických sankcií na Rusko zablokovalo transakcie v hodnote 196,4 miliardy eur a zmrazilo 2,7 miliardy eur v aktívach sankcionovaných Rusov. Ako referuje spravodajský web CNN, oznámil to belgický minister financií Vincent Van Peteghem.

Belgické ministerstvo financií uviedlo, že zmrazené aktíva patria 877 ľuďom a 62 subjektom, ktoré sú na európskom sankčnom zozname.

18:39 Rusko plánuje rozsiahlu provokáciu v obliehanom prístavnom meste Mariupoľ na juhu Ukrajiny s úmyslom zvaliť vinu na ukrajinských vojakov. Informuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na Ukrajinskú bezpečnostnú službu (SBU).

Tá na Telegrame uviedla, že má dôkazy, že ruské sily „plánujú zhromaždiť na jednom mieste telá obyvateľov Mariupoľa zabitých samotnými Rusmi a prezentovať to ako masové obete vytvorené ukrajinskými jednotkami“.

SBU dodáva, že „hlavnou úlohou ruskej propagandy je momentálne čo najviac odvrátiť pozornosť publika, medzinárodného aj domáceho“, od zverstiev, akých sa dopustili ruskí vojaci na ukrajinských civilistoch, predovšetkým v oblasti Kyjeva.

Rusko popiera akúkoľvek účasť na zabíjaní civilistov v meste Buča neďaleko Kyjeva a tvrdí, že vizuálne dôkazy boli sfalšované, no toto popieranie sa vzhľadom na pribúdajúce dôkazy stretáva s pobúrením.

Aj satelitné snímky dokázali, že telá zmasakrovaných civilistov ležali na kyjivských predmestiach ešte v čase, keď ich kontrolovali ruskí vojaci.

17:44 Česko podľa všetkého súhlasilo s poslaním časti nepoužívaných ťažkých zbraní zo svojich skladov na Ukrajinu. Ako informuje spravodajský portál iDNES.cz, fotografie ukazujú vlaky s desiatkami tankov T-72 a pechotné bojové vozidlá BVP-1. Bojovú techniku po dohode so spojencami v NATO poslali na Ukrajinu v pondelok. Údajne tam smeruje až 40 tankov.

17:32 Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková sa vyslovila za poskytnutie ďalších zbraní Ukrajine na obranu proti Rusku.

Baerbocková v utorok uviedla, že „spolu s EÚ, NATO a najmä partnermi G-7 sa pozeráme na to, aké riešenia existujú“. Kritiku, že Nemecko nerobí dosť pre vyzbrojenie Ukrajiny, odmietla a uviedla, že „nie je veľa iných krajín, ktoré by dodali viac“ zbraní.

16:28 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že pre Ukrajinu by momentálne bolo víťazstvom, keby sa podarilo zahnať ruské vojská na pozície, ktoré okupovali 23. februára, čiže deň pred začiatkom invázie. Referuje o tom web Ukrajinská pravda.

Zelenskyj v utorňajšom rozhovore s ukrajinskými novinármi vyhlásil, že verí v obranu území, ktoré Kyjev ovládal do 24. februára, a dodal, že veľké víťazstvo zabezpečí Ukrajine suverenitu a územnú celistvosť. Taktiež zdôraznil, že Donbas a Krym patria Ukrajine a vyslovil nádej, že v budúcnosti budú kompletne pod ukrajinskou správou.

Povedal, že bojovať o územia Donbasu okupované od roku 2014 separatistami podporovanými Ruskom by bolo príliš nákladné. „Stálo by nás to 40-tisíc alebo 50-tisíc, možno státisíce našich najlepšie vycvičených ľudí a nepriateľ by sa o mesiac vrátil,“ povedal Zelenskyj.

16:11 Návrh amerického prezidenta Joea Bidena na proces s ruským prezidentom Vladimirom Putinom za vojnové zločiny na Ukrajine je podľa Kremľa neprijateľný. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov sa tiež vyjadril, že takáto výzva je „nehodná“ amerického prezidenta. Následne počas konferenčného hovoru s novinármi povedal, že Spojené štáty pravdepodobne uvalia na Rusko ďalšie sankcie. Informuje o tom spravodajský portál BBC. Biden sa o procese s Putinom vyjadril v rámci stupňujúceho sa rozhorčenia nad vraždením civilistov v meste Buča pri Kyjeve, ktoré v ostatných týždňoch kontrolovali ruské sily.

15:53 Európska komisia (EK) navrhla v súvislosti s ruskou vojnou na Ukrajine zakázať dovoz uhlia z Ruska. V prípade, ak by návrh prešiel, by to boli prvé európske sankcie zamerané na lukratívny ruský obchod s energiami.

15:34 Generálny tajomník Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) Jens Stoltenberg pokarhal Čínu pre jej „neochotu odsúdiť ruskú agresiu“ a obvinil ju, že sa „pripojila k Moskve a spochybňuje právo krajín zvoliť si vlastnú cestu“. Referuje o tom spravodajský web CNN.

Stoltenberg to povedal pred zástupcami médií v Bruseli pred samitom ministrov zahraničných vecí NATO a šéfa ukrajinskej diplomacie Dmytra Kulebu, ktorý sa uskutoční v stredu.

Pred začiatkom invázie na Ukrajinu spojenci Čína a Rusko vyhlásili „priateľstvo bez hraníc“. Peking sa však odvtedy potichu dištancuje od ruskej ekonomiky zasiahnutej sankciami. Hoci Čína odmieta odsúdiť ruský útok na Ukrajinu, opakovane odsúdila sankcie voči Moskve ako neúčinný spôsob riešenia krízy.

Napriek súčasnému postoju voči Rusku, Čína bola v 20. storočí viackrát vojenským terčom vtedajšieho Sovietskeho zväzu, ktorý do najľudnatejšej krajiny sveta podnikol niekoľko invázií.

15:23 Francúzski prokurátori otvárajú vyšetrovania možných vojnových zločinov voči francúzskym občanom na Ukrajine od začiatku ruskej invázie.

Štátna prokuratúra, ktorá sa špecializuje na prípady terorizmu, informovala, že začala tri vyšetrovania zatiaľ neidentifikovaných podozrivých. Sústredia sa na podozrivé zločiny v Mariupoli, Černihive a Hostomeli, ktoré by mali zahŕňať úmyselné útoky na civilistov a úmyselné zadržiavanie základných vecí, ktoré potrebovali na prežitie, fyzické útoky a úmyselné ničenie civilných zariadení.

Francúzske právo umožňuje prokurátorom vyšetrovať údajné vojnové zločiny spáchané mimo územia Francúzska, ak sa týkajú francúzskych obetí alebo podozrivých, ktorí sú občanmi alebo obyvateľmi krajiny. Prokuratúra vo vyhlásení nevysvetlila, ako budú prokurátori vykonávať svoju prácu, ani neposkytla detaily o predpokladaných francúzskych obetiach.

15:04 Ukrajinská spravodajská služba na svojej oficiálnej stránke publikovala zoznam všetkých vojakov ruskej armády, ktorí v uplynulých týždňoch pôsobili v meste Buča neďaleko ukrajinskej metropoly Kyjev.

Rozviedka zverejnila mená, hodnosti, dátumy narodenia a čísla cestovných pasov Rusov slúžiacich v 64. motostreleckej brigáde, ktorá do 31. marca okupovala Buču. „Všetci vojnoví zločinci budú súdení a stíhaní za zločiny proti civilnému obyvateľstvu Ukrajiny,“ uviedla spravodajská služba.

14:51 Množstvo civilných obetí v Buči neďaleko Kyjeva by mohlo prekonať ďalšie predmestie ukrajinskej metropoly – Boroďanka. Referuje o tom web Kyiv Independent. „V skutočnosti je najhoršia situácia, čo sa týka mŕtvych, v Boroďanke. Myslím si, že o Boroďanke budeme hovoriť samostatne, bude o čom rozprávať,“ povedal generálny prokurátor.

14:38 Po správach o náleze stoviek tiel zavraždených ukrajinských civilistov na predmestiach Kyjeva, predovšetkým v mestách Buča a Boroďanka, prichádzajú správy o zverstvách ruskej armády aj zo Sumskej oblasti na východe Ukrajiny.

Ako na Facebooku uviedol tamojší guvernér Dmytro Žyvyckyj, v meste Konotop už našli najmenej tri osoby umučené na smrť.

Podľa Žyvyckého ukrajinskí vojaci postupne „čistia“ oblasť od ruských „orkov“. Pripomenul zákaz návštev lesa, pretože ako skonštatoval, ustupujúca ruská armáda so sebou nielenže neberie mŕtvoly svojich vojakov, ale napospas osudu tam necháva aj tých živých.

14:26 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda približne 18 500 ruských vojakov. Referuje o tom spravodajský web BBC s odvolaním sa na vyhlásenie generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl na sociálnej sieti Facebook.

Podľa uvedeného zdroja Rusko doteraz prišlo aj o 676 tankov, 1858 bojových obrnených vozidiel, 150 vojenských lietadiel či 134 vrtuľníkov. BBC však nedokáže nezávisle overiť tieto čísla. Ruské ministerstvo obrany nezverejnilo svoje vlastné údaje od 25. marca. Vtedy uviedlo, že celkovo bolo zabitých 1351 ruských vojakov a 3825 zranených.

Prokremeľské noviny Komsomoľskaja pravda uverejnili 21. marca článok, v ktorom citovali ministerstvo a tvrdili, že zahynulo 9861 ruských vojakov, čo bolo číslo, ktoré v tom čase dokonca prevyšovalo odhady amerických spravodajských služieb o ruských obetiach. Príspevok však rýchlo vymazali s dôvetkom, že web denníka napadli hackeri.

14:14 Ruskí vojaci v utorok zaútočili na nádrž s kyselinou dusičnou v meste Rubižne v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny.

Na Facebooku o tom informoval regionálny guvernér Serhij Hajdaj. Občanov vyzval, aby neopúšťali protiletecké kryty a zatvorili okná a dvere, prípadne nosili tvárové masky namočené v roztoku sodíka a sledovali smer vetra. Kyselina dusičná je nebezpečná pre dýchacie ústrojenstvo i pokožku.

14:10  Svoje domovy od začiatku ruskej invázie opustilo už viac ako 11 miliónov Ukrajincov. Uviedla to v utorok Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM).

Podľa organizácie bolo k prvému aprílu na území Ukrajiny mimo svojich domovov viac ako 7,1 milióna ľudí. Viac ako štyri milióny Ukrajincov okrem toho podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) utiekli do zahraničia. IOM dodala, že aj ďalších viac ako 2,9 milióna ľudí na Ukrajine aktívne uvažuje „o odchode zo zvyčajného miesta pobytu v dôsledku vojny“.

13:34 Medzi 27 členskými štátmi Európskej únie (EÚ) je „absolútne odhodlanie“ sprísniť sankcie proti Rusku po tom, ako sa objavili dôkazy o zabíjaní ukrajinských civilistov.

V utorok sa tak pred stretnutím ministrov financií eurobloku vyjadril francúzsky šéf rezortu financií Bruno Le Maire, ktorého krajina v súčasnosti predsedá Rade EÚ. Práve na tomto rokovaní by sa malo diskutovať o možných nových opatreniach.

Le Maire zároveň poznamenal, že francúzsky prezident Emmanuel Macron sa jasne vyjadril, že je otvorený rozšíreniu sankcií na uhlie a ropu. „Uvidíme, aký bude postoj ďalších členských štátov, no myslím, že je možnosť, že by sme mohli mať v týchto nových sankciách jednotu 27 členských štátov,“ skonštatoval minister.

Sankcie, ktoré EÚ uvalila na Rusko od začiatku jeho invázie na Ukrajinu, zasiahli mnohé sektory ruskej ekonomiky, no dosiaľ sa blok vyhýbal sankciám, ktoré by podkopali dodávky ruských energií do únie.

13:25 Moldavská premiérka Natalia Gavrilita vyhlásila, že jej krajina potrebuje významnú medzinárodnú podporu, aby zvládla prílev ľudí utekajúcich pred vojnou zo susednej Ukrajiny.

Na donorskej konferencii v Berlíne v utorok uviedla, že Moldavsko je hostiteľskou krajinou približne 100-tisíc ukrajinských utečencov. Je to približne štvrtina z tých, ktorí od záveru februára prekročili moldavsko-ukrajinské hranice.

Predsedníčka vlády konštatovala, že Moldavsko, ktoré má 2,5-miliónovú populáciu, sa snaží poskytnúť utečencom slušné podmienky vďaka „bezprecedentnej mobilizácii“ verejnosti a súkromného sektora. Dodala však, že „zvládanie tohto prílevu je jednou z najväčších výziev, akým moldavská vláda čelila za posledné tri desaťročia“.

Natalia Gavrilita uviedla, že okrem finančnej pomoci Moldavsko potrebuje aj pomoc pri vybudovaní prepojenia elektrických sietí s Rumunskom. Premiérka požiadala Európsku úniu, aby otvorila svoj trh pre import poľnohospodárskych produktov z jej krajiny, ktorá mení svoju orientáciu a vzďaľuje sa od Ruska.

13:17 Ruská armáda tvrdí, že zaútočila na výcvikové stredisko špeciálnych operácií ukrajinskej armády nachádzajúce sa na juhu Ukrajiny. Referuje o tom spravodajský web CNN.

Moskva uviedla, že útok uskutočnila pomocou rakiet s dlhým doletom, ktoré boli odpálené z ruských vojnových lodí. Terčom útoku bolo vraj výcvikové stredisko v meste Očakiv v Mykolajivskej oblasti, ktoré podľa Ruska slúžilo na ubytovanie údajných zahraničných žoldnierov.

CNN nemohla overiť toto tvrdenie, pričom dodáva, že pod pojmom „žoldnieri“ Rusko rozumie cudzincov, ktorí sa dobrovoľne prihlásili do boja za Ukrajinu. Hovorca ruského rezortu obrany Igor Konašenkov uviedol, že ruské sily zo vzduchu odpálili presné rakety zamerané na sklady paliva na štyroch miestach – v Kremenci, Čerkasoch, Zaporižžii a Novomoskovsku.

13:07 V prístave obliehaného ukrajinského mesta Mariupoľ sa podľa ukrajinského ministerstva vnútra potápa civilná loď, ktorú zasiahli ruské sily. Podľa utorkového vyhlásenia rezortu loď zasiahlo ruské ostreľovanie z mora, ktoré spôsobilo požiar v strojovni. Posádku zachránili, jeden jej člen utrpel zranenia.

Ministerstvo zverejnilo snímku nákladnej lode a uviedlo, že sa plavila pod vlajkou Dominikánskej republiky. Nešpecifikovalo, koľko ľudí bolo na palube ani ich národnosti.

Ruské sily bombardujú Mariupoľ už niekoľko týždňov v úsilí upevniť kontrolu nad juhovýchodným pobrežím Ukrajiny.

13:00 Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier priznal, že ako minister zahraničných vecí chyboval v prístupe k Rusku.

Steinmeier pôsobil dvakrát na poste ministra zahraničných vecí v kabinete bývalej kancelárky Angely Merkelovej, naposledy v rokoch 2013 až 2017, a predtým bol šéfom úradu kancelára Gerharda Schrödera. Nemecko sa v tom čase snažilo o dialóg s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a budovalo úzke vzťahy týkajúce sa energií.

12:47 Talianske ministerstvo zahraničných vecí v utorok informovalo, že z krajiny vypovedalo 30 ruských diplomatov. Oznámenie Ríma nasleduje po tom, ako ruských diplomatov vypovedalo niekoľko ďalších európskych štátov.

Dánsky rezort diplomacie uviedol, že vypovedal 15 ruských spravodajských dôstojníkov, ktorí boli zamestnaní na ruskom veľvyslanectve v Kodani. Ruského veľvyslanca o tom upovedomili v utorok.

Dánsky rezort zahraničia vyhlásil, že krajina ostro odsudzuje „brutalitu Ruska voči ukrajinským civilistom v meste Buča“ a zdôraznil, že „úmyselné útoky proti civilistom sú vojnovými zločinmi“. Ruskí spravodajskí dôstojníci musia Dánsko opustiť do dvoch týždňov. Šéf dánskej diplomacie Jeppe Kofod povedal, že „predstavujú riziko pre našu národnú bezpečnosť, ktoré nemôžeme ignorovať“.

Nemecko v pondelok oznámilo, že vypovedalo 40 Rusov s diplomatickým pasom a Francúzsko rozhodlo, že jeho územie musí opustiť 35 ruských diplomatov.

12:29 Jednorazový príspevok pre azylantov sa zvýši z 1,5-násobku na trojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú osobu, ktorý je aktuálne 218,06 eura. Žiadateľom tak bude vyplácať 654,18 eura.

Príspevok v rovnakej výške dostane aj cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana. Počíta s tým vládna novela zákona o azyle, ktorú 17. marca schválil parlament a v utorok ju podpísala prezidentka Zuzana Čaputová.

Zavedie sa aj poskytovanie nového integračného príspevku pre azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Bude sa poskytovať vo výške 1,75-násobku sumy životného minima s tým, že sa budú spoločne posudzovať rodinní príslušníci žijúci v spoločnej domácnosti. Príspevok sa bude poskytovať počas šiestich mesiacov.

12:08 Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová tento týždeň pocestuje do Kyjeva, aby sa stretla s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

11:53 Na získanie príspevku za ubytovanie osôb s dočasným útočiskom potrebujú nepodnikatelia uzavrieť zmluvu o poskytnutí ubytovania s odídencom, ktorý má uznané dočasné útočisko. Prvý výkaz musia predložiť najneskôr do štvrtka (7. apríla).

Túto zmluvu následne predložia obci spolu s výkazom o počte nocí, v ktorých skutočne poskytovali odídencovi ubytovanie. Finančný príspevok bude vyplávať obec, a to buď na bankový účet, alebo v hotovosti po tom, čo získa financie od Ministerstva vnútra SR (MV SR).

11:21 Ruské jednotky naďalej bombardujú mesto Mykolajiv na juhu Ukrajiny. Referuje o tom spravodajský web BBC s odvolaním sa na starostu mesta Oleksandra Senkevyča. Ten uviedol, že Rusi v obývaných oblastiach, ktoré nemajú žiadnu vojenskú hodnotu, používajú kazetovú muníciu s cieľom vyvolať paniku medzi civilistami a pripraviť sa na pozemnú operáciu.

Senkevyč vyzval všetky ženy a deti, aby čo najskôr opustili Mykolajiv a obmedzili sa tak počty civilných obetí. „Každý deň nás bombardujú. Včera sme mali dve bombardovania,“ povedal mykolajivský starosta a dodal, že to boli bombardovania kazetovými strelami, ktoré dopadali do oblastí, kde žijú bežní pracujúci ľudia a rodiny s deťmi.

11:10 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil Rusko zo snahy zamaskovať dôkazy o vojnových zločinoch spáchaných ruskými jednotkami v okupovaných oblastiach Ukrajiny. Informuje o tom spravodajský web BBC.

Zelenskyj, ktorý v utorok vystúpi na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (OSN), obvinil režim Vladimira Putina z organizovania „propagandistickej“ operácie s cieľom spochybniť správy, že jeho sily zavraždili stovky ukrajinských civilistov.

10:56 Pre ukrajinských civilistov utekajúcich pred bojmi v utorok otvoria sedem humanitárnych koridorov. Na komunikačnej platforme Telegram to uviedla ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková. Patriť k nim majú koridory z obliehaného prístavného mesta Mariupoľ a z mesta Berďansk, ktoré je pod kontrolou ruských síl.

Podľa Vereščukovej obyvatelia Mariupoľa a Berďanska budú môcť odísť do mesta Zaporižžia svojou vlastnou dopravou. Koridory otvoria aj z mesta Tokmak v Zaporižžskej oblasti a z miest Sjevjerodoneck, Lysyčansk, Popasna a Hirske v Luhanskej oblasti.

Vicepremiérka Vereščuková v rovnakej správe na Telegrame uviedla, že ruskí vojaci „nedovoľujú do Mariupoľa nikomu vstupovať“ a že Rusi „zablokovali predstaviteľov Medzinárodného výboru Červeného kríža“ v osade Manhuš západne od Mariupoľa. Vereščuková dodala, že po vyjednávaniach zástupcov Červeného kríža „v noci prepustili a poslali ich do Zaporižžia“.

10:39 Najvyššia predstaviteľka globálnej kampane proti používaniu pozemných mín vyzvala v pondelok Rusko, aby svojim vojakom zakázalo ich používanie na Ukrajine.

Kolumbijská veľvyslankyňa pri Organizácii Spojených národov (OSN) v Ženeve Alicia Arango Olmos, ktorá v tomto roku predsedá štátom združeným v Dohovore o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferu protipechotných mín a o ich zničení z roku 1997, vyjadrila hlboké znepokojenie v súvislosti so správami médií o tom, že Rusko počas vojny na Ukrajine používa míny.

Poukázala pritom na správu ľudskoprávnej organizácie Human Rights Watch, ktorá 29. marca informovala, že ukrajinskí pyrotechnici v Charkivskej oblasti lokalizovali zakázané protipechotné míny. Podľa organizácie je pritom známe, že Rusko tento typ vlastní, zatiaľ čo Ukrajina ich nemá.

Arango Olmos počas pondelkovej tlačovej konferencie na Medzinárodný deň proti nášľapným mínam a na podporu akcií proti nášľapným mínam pripomenula, že Ukrajina je jednou zo 164 signatárskych krajín dohovoru, no Rusko medzi ne nepatrí.

10:19 Americký akciový trh v pondelok stúpol. Nahor ho posunuli akcie veľkých technologických a telekomunikačných spoločností. Spoločnosť Twitter vzrástla až o 27,1 percenta po tom, ako oznámila, že generálny riaditeľ Tesly Elon Musk kúpil 9,2-percentný podiel v tejto firme, ktorá prevádzkuje sociálnu a mikroblogovaciu sieť.

Rast ceny Twitteru bol kľúčovým faktorom posilnenia širšieho telekomunikačného sektora a udržal index S&P 500 v pozitívnom teritóriu, hoci takmer polovica akcií v rámci indexu klesla.

Investori pokračujú v monitorovaní situácie na Ukrajine. Index S&P 500 však stúpol o 0,8 percenta na 4 582,64 bodu. Priemyselný index Dow Jones si pripísal 0,3 percenta a uzavrel na úrovni 34 921,88 bodu. Technologický Nasdaq si prilepšil o 1,9 percenta na 14 532,55 bodu. Darilo sa aj akciám menších spoločností a index malých firiem Russell 2000 vzrástol o 0,2 percenta na 2 095,44 bodu.

Ázijské akciové trhy v utorok stúpli. Hlavný tokijský index Nikkei 225 si pripísal 0,1 percenta a index juhokórejskej burzy Kospi si prilepšil tiež o 0,1 percenta.

10:05 O dočasné útočisko v pondelok na Slovensku požiadalo 889 osôb, ktoré prekročili slovensko-ukrajinskú hranicu. Hraničnými priechodmi predchádzajúci deň prešlo 555 mužov, 1 059 žien a 442 detí. Informoval o tom tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.

Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 135 príslušníkov Prezídia Policajného zboru, 76 príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, 371 vojakov, šesť duchovných, 218 dobrovoľníkov a 16 príslušníkov zahraničných zložiek. Zároveň bolo vypravených 25 autobusov, ktoré prepravili 332 osôb na rôzne miesta v rámci Slovenskej republiky. Vlakmi prepravili 902 utečencov. Ubytovaných bolo 28 ľudí, voľné kapacity sú na úrovni 12 066 lôžok.

Celkovo už slovensko-ukrajinské hranice prekročilo viac ako 305-tisíc osôb a o dočasné útočisko požiadalo 61 692 z nich.

9:33 Rusko preskupuje svoje ozbrojené sily a pripravuje sa na ofenzívu v Donbase. Uviedol to v utorok ráno generálny štáb ukrajinskej armády. „Cieľom je získať úplnú kontrolu nad územím Doneckej a Luhanskej oblasti,“ konštatuje sa v aktualizácii situácie, ktorú ukrajinský generálny štáb zverejnil na svojej facebookovej stránke.

V Doneckej a Luhanskej oblasti ruská armáda sústreďuje svoje úsilie na prevzatie kontroly nad mestami Popasna a Rubižne a tiež na dosiahnutie úplnej kontroly nad Mariupoľom, uviedol generálny štáb ukrajinskej armády. Ruskí vojaci zároveň pokračujú v blokáde Charkova, dodal.

9:11 Prezidentka Zuzana Čaputová verí, že obrazy krutosti prichádzajúce z viacerých ukrajinských miest, nezostanú nepotrestané a zomknú medzinárodné spoločenstvo k ešte väčšej solidarite a pomoci Ukrajine.

Hlava štátu to uviedla vo svojom profile na sociálnej sieti po tom, čo v pondelok (4. apríla) zapálila sviečku pred budovou Veľvyslanectva Ukrajiny na Slovensku. „Sviečku pred ukrajinskou ambasádou som zapálila tým, ktorí sa oslobodenia nedožili. Ukrajinským mužom, ženám aj deťom zabitým, mučeným a popraveným ruskými vojakmi v meste Buča,“ vyhlásila hlava štátu.

8:52 Prijatie Strategického kompasu Európskej únie (EÚ) je jasný signál, že Únia je schopná a ochotná posilniť svoju bezpečnosť a obranu. Uviedol to minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽaNO) na stretnutí s veľvyslancami členských štátov EÚ na pôde rezortu obrany.

8:23 Britská veľvyslankyňa pri Organizácii Spojených národov (OSN) Barbara Woodwardová uviedla, že už skôr plánované zasadanie Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) sa určite sústredí na problém zabitia veľkého množstva civilistov na Ukrajine. Po tom, ako ruskí vojaci odišli z ukrajinského mesta Buča neďaleko Kyjeva, niektorých mŕtvych civilistov našli s rukami zviazanými za chrbtom.

Woodwardová sa vyjadrila, že „obrázky, ktoré cez víkend prišli z mesta Buča, boli hrozivé, strašné, pravdepodobne dôkaz vojnových zločinov a možno genocídy“.

8:00 Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v krajine zomrelo 18 žurnalistov. Uviedlo to v pondelok ukrajinské ministerstvo kultúry a informácií. Vyhlásilo, že každé z týchto úmrtí a ďalšie zločiny voči zástupcom médií sa budú vyšetrovať. Ministerstvo dodalo, že ďalších 13 žurnalistov bolo zranených, ôsmi boli unesení alebo uväznení a traja novinári sú nezvestní. Podľa ministerstva kultúry obeťami viacerých zločinov sa stali novinári z jedenástich krajín, vrátane Ukrajiny.

7:40 Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev uviedol, že jeho krajina necíti vplyv vypovedania jej diplomatov z rôznych európskych štátov a naznačil, že Rusko odpovie rovnako. Medvedev, ktorý bol prezidentom Ruska v rokoch 2008 až 2012 a v súčasnosti je podpredsedom ruskej bezpečnostnej rady, na komunikačnej platforme Telegram napísal, že „každý pozná odpoveď: Bude symetrická a škodlivá pre bilaterálne vzťahy“.

7:33 Francúzsko sa rozhodlo vypovedať „mnohých“ ruských diplomatov s odôvodnením, že ich „aktivity sú v rozpore s našimi bezpečnostnými záujmami“. Informovalo o tom v pondelok francúzske ministerstvo zahraničia. Rozhodnutie Paríža prišlo niekoľko hodín po tom, ako Nemecko oznámilo, že vypovie 40 ruských diplomatov, a Litva uviedla, že vypovedala ruského veľvyslanca a odvolá svojho ambasádora z Moskvy.

7:22 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že sa v utorok prihovorí k účastníkom mimoriadneho zasadania Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov. Vo svojom nočnom prejave k obyvateľom Ukrajiny Zelenskyj povedal, že je v záujme Kyjeva, aby sa otvorene a transparentne prešetrilo zabíjanie civilistov v meste Buča. Informuje o tom portál bbc.com. „Rád by som zdôraznil, že máme záujem o najúplnejšie, transparentné vyšetrovanie, s ktorého výsledkami bude oboznámené celé medzinárodné spoločenstvo,“ povedal Zelenskyj.

7:09 Z obliehaného mesta Mariupoľ na juhovýchode Ukrajiny v pondelok evakuovali viac ako 1 550 civilistov. Informovala o tom ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková. Uviedla, že ľudia z Mariupoľa odchádzali svojimi autami, keďže konvoj siedmich autobusov stále nemohol vstúpiť do mesta. Vereščuková dodala, že ďalších 971 ľudí evakuovali z piatich lokalít v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny.

7:00 Vitajte pri sledovaní utorkového online prenosu (minúta po minúte) o aktuálnej situácii v súvislosti s dianím na Ukrajine.