Vojna na Ukrajine: Rusi zaútočili na Kyjevskú oblasť a dobyli najväčšiu ukrajinskú elektráreň (online)

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Vojna na Ukrajine
Ukrajinskí vojaci na tanku v Doneckej oblasti. Foto: SITA/AP.

Ruské sily prevzali kontrolu nad druhou najväčšou ukrajinskou elektrárňou. Ako referuje spravodajský web CNN, v rozhovore zverejnenom na YouTube to potvrdil poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. „Dobytím Vuhlehirska dosiahli Rusi malú taktickú výhodu,“ povedal Oleksij Arestovyč.

Viac o téme: Vojna na Ukrajine

Uhoľná elektráreň vo Vuhlehirsku sa nachádza vo východnej časti Doneckej oblasti, blízko hraníc s Luhanskou oblasťou kontrolovanou Rusmi.

Arestovyč dodal, že ruské sily sa pokúšajú konsolidovať zisky v oblasti. Rusi sa momentálne „v tejto fáze presúvajú k strategickej obrane na všetkých dobytých frontoch“ namiesto toho, aby „v tejto fáze ovládli Doneckú oblasť. Predpokladá, že je to súčasťou strategického rozhodnutia Kremľa.

Rusko vyhlásilo, že ukrajinské ozbrojené sily v meste Dnipro rozmiestňujú vojenské vybavenie v obytných štvrtiach a v blízkosti detských ihrísk. Vysvitlo však, že to boli exponáty z druhej svetovej vojny, ktoré sú súčasťou miestneho múzea. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

S uvedeným tvrdením prišlo priamo ruské ministerstvo obrany, ktoré vyhlásilo, že Ukrajinci v Dnipre rozmiestnili delostrelectvo a obrnené vozidlá pri škole číslo 23.

Ako sa však neskôr ukázalo, vo svojom tvrdení buď úmyselne klamali s cieľom šíriť nepravdivé informácie o ukrajinskej armáde alebo nevedeli, že pri spomenutej škole sa nachádza skanzen vojenskej techniky, v ktorom sú vystavené tanky a ďalšie zariadenia pochádzajúce z obdobia druhej svetovej vojny. Tie boli do skanzenu umiestnené ešte v roku 1975.

Ministerstvo vnútra SR (MV SR) zriadilo kontakty, na ktoré sa môže verejnosť obrátiť v prípade záujmu pomôcť občanom Ukrajiny utekajúcim pred vojnou.

Pomoc je možné poskytnúť na mail pomocpreukrajinu@minv.sk a prostredníctvom telefónneho čísla +4212/48 59 33 12. Kontakty slúžia na nahlasovanie materiálnej pomoci, ako je šatstvo, oblečenie, hygienické potreby vrátane plienok pre deti, potraviny či na ponuky ubytovania.

Viac informácií nájdete na webe rezortu vnútra.

Ruské sily vo štvrtok po prvý raz v priebehu niekoľkých týždňov spustili raketový útok na Kyjevskú oblasť. Zaútočili taktiež na severnejšiu Černihivskú oblasť, čo bola podľa Ukrajiny pomsta za to, že sa postavila na odpor Kremľu.

Rusko zaútočilo na Kyjevskú oblasť šiestimi raketami odpálenými z Čierneho mora. Zasiahlo vojenskú jednotku v dedine Ľutiž na okraji ukrajinského hlavného mesta, uviedol popredný predstaviteľ generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl Oleksij Hromov. Dodal, že útok zničil jednu budovu a poškodil dve ďalšie, pričom ukrajinské sily zostrelili aj jednu z rakiet v meste Buča.

Pri ruských útokoch bolo zranených 15 ľudí, z toho päť civilistov, uviedol gubernátor Kyjevskej oblasti Oleksij Kuleba. Podľa neho Rusko zámerne zaútočilo na oblasť okolo ukrajinskej metropoly v Deň ukrajinskej štátnosti. Gubernátor Černihivskej oblasti Viačeslav Čaus informoval, že Rusi odpálili rakety aj z územia Bieloruska na dedinu Hončarivska.

Ruské jednotky sa pred niekoľkými mesiacmi stiahli z Kyjevskej i Černihivskej oblasti po tom, ako tam zaznamenali významné vojenské neúspechy a nepodarilo sa im dobyť ani jeden z týchto regiónov. Obnovené útoky prichádzajú deň po tom, čo vodca prokremeľských separatistov na východe Ukrajiny Denis Pušilin vyzval ruské sily, aby „oslobodili ruské mestá založené ruským ľudom“ – Kyjev, Černihiv, Poltava, Odesa, Dnipro, Charkiv, Zaporižžia, či Luck.

Vojna na Ukrajine (online)

  • minúta po minúte

22:00 Štvrtkový online prenos (minúta po minúte) sme ukončili. Aktuálne informácie v súvislosti so situáciou na Ukrajine vám prinesieme aj v piatok.

21:11 Moskovský súd udelil komunikačným službám WhatsApp a Snapchat pokutu za to, že neukladajú údaje ruských používateľov na lokálnych serveroch. WhatsApp dostal pokutu 18 miliónov rubľov a Snapchat milión rubľov. Pokuty nasledovali po tom, ako na služby podal sťažnosť ruský mediálny regulátor Roskomnadzor.

Ani spoločnosť Meta Platforms, ktorá vlastní WhatsApp či Facebook, ani majiteľ Snapchatu – firma Snap, neodpovedali na žiadosť agentúry AP o komentár.

WhatsApp dostal pokutu za opakované odmietanie lokalizovať dáta ruských používateľov. Svoju prvú pokutu v Rusku, a to štyri milióny rubľov, dostala služba v auguste 2021. Pre problémy s ukladaním dát dostala v Rusku pokutu tento mesiac aj spoločnosť Apple, mesiac predtým zas firmy Airbnb, Pinterest a streamovacia služba Twitch. Všetky dostali pokutu dva milióny rubľov.

Pokuty sú súčasťou vládneho úsilia o kontrolu online aktivity. Ruská vláda sa totiž už roky snaží získať väčšiu kontrolu nad internetom a sociálnymi médiami, pričom toto úsilie sa v ostatných mesiacoch zintenzívnilo v snahe obmedziť tok informácií o vojne na Ukrajine.

20:33 Ukrajincov zajatých ruskými silami masovo posielajú do siete väzení a filtračných táborov, kde ich podľa poľskej špeciálnej služby preverujú, či majú bojové skúsenosti, či sú funkcionármi ukrajinskej administratívy a aký majú postoj k Rusku. Ak nenamietajú, deportujú ich do Ruska a niektorých potom nútene naverbujú do ruskej armády a pošlú bojovať na front na Ukrajine. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.

Ľudia, ktorí takto neurobia, sú „nútení svedčiť alebo robiť vyhlásenia proti Ukrajine, alebo sú postavení pred súd v rámci propagandy“, uviedla tiež poľská špeciálna služba. Tá okrem toho aj tvrdí, že niektoré ruské väzenia a filtračné tábory lokalizovala.

19:01 Ruskú novinárku Marinu Ovsjannikovovú známu pre svoj protest proti vojne na Ukrajine v ruskej štátnej televízii uznali vinnou z „diskreditácie ruských ozbrojených síl“ po ďalšom proteste. Informuje o tom televízia CNN.

18:12 Ruskí okupanti v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny oznámili zákaz vydávania hrivien v platobnom styku a tresty pre tých, ktorí používajú oficiálnu ukrajinskú platobnú menu. Na Facebooku o tom informovala ukrajinská oblastná vojenská správa v Chersonskej oblasti.

17:29 Ruské sily vo štvrtok po prvý raz v priebehu niekoľkých týždňov spustili raketový útok na Kyjevskú oblasť. Zaútočili taktiež na severnejšiu Černihivskú oblasť, čo bola podľa Ukrajiny pomsta za to, že sa postavila na odpor Kremľu.

Rusko zaútočilo na Kyjevskú oblasť šiestimi raketami odpálenými z Čierneho mora. Zasiahlo vojenskú jednotku v dedine Ľutiž na okraji ukrajinského hlavného mesta, uviedol popredný predstaviteľ generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl Oleksij Hromov. Dodal, že útok zničil jednu budovu a poškodil dve ďalšie, pričom ukrajinské sily zostrelili aj jednu z rakiet v meste Buča.

Pri ruských útokoch bolo zranených 15 ľudí, z toho päť civilistov, uviedol gubernátor Kyjevskej oblasti Oleksij Kuleba. Podľa neho Rusko zámerne zaútočilo na oblasť okolo ukrajinskej metropoly v Deň ukrajinskej štátnosti. Gubernátor Černihivskej oblasti Viačeslav Čaus informoval, že Rusi odpálili rakety aj z územia Bieloruska na dedinu Hončarivska.

Ruské jednotky sa pred niekoľkými mesiacmi stiahli z Kyjevskej i Černihivskej oblasti po tom, ako tam zaznamenali významné vojenské neúspechy a nepodarilo sa im dobyť ani jeden z týchto regiónov. Obnovené útoky prichádzajú deň po tom, čo vodca prokremeľských separatistov na východe Ukrajiny Denis Pušilin vyzval ruské sily, aby „oslobodili ruské mestá založené ruským ľudom“ – Kyjev, Černihiv, Poltava, Odesa, Dnipro, Charkiv, Zaporižžia, či Luck.

16:47 Rusko vyhlásilo, že ukrajinské ozbrojené sily v meste Dnipro rozmiestňujú vojenské vybavenie v obytných štvrtiach a v blízkosti detských ihrísk. Vysvitlo však, že to boli exponáty z druhej svetovej vojny, ktoré sú súčasťou miestneho múzea. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Ukrajina, múzeum, zbrane
Skanzen vojenskej techniky v Dnipre. Foto: Google Maps

16:02 Rakúsky kancelár Karl Nehammer sa vo štvrtok vo Viedni stretol s maďarským premiérom Viktorom Orbánom na bilaterálnych rokovaniach.

Tie sa sústredili na migráciu, ekonomické väzby či vojnu na Ukrajine a jej následky, najmä čo sa týka sankcií na ruské energie. Lídri tiež avizovali spoločnú konferenciu so Srbskom o tom, ako potláčať nelegálnu migráciu.

Orbán, Nehammer
Zľava: Maďarský premiér Viktor Orbán a rakúsky kancelár Karl Nehammer. Foto: SITA/AP

15:54 Ruské sily vo štvrtok zasiahli päťposchodovú obytnú budovu v Torecku v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Ako referuje web Ukrajinská pravda s odvolaním sa štátnu pohotovostnú službu, zabili pritom dvoch ľudí.

„V dopoludňajších hodinách bola v dôsledku ostreľovania čiastočne zničená strecha a medzipodlažné stropy od piateho po tretie poschodie päťposchodovej obytnej budovy,“ uviedla pohotovostná služba s tým, že na mieste našli telá dvoch mŕtvych – muža a ženu. Zachrániť sa podarilo ďalších troch ľudí.

14:50 Poľsko a Litva vyjadrili pripravenosť zintenzívniť úsilie v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) o začatie rokovaní o vstupe Ukrajiny do aliancie. Uvádza sa to vo vyhlásení šéfov diplomacie Litvy, Poľska a Ukrajiny pri príležitosti druhého výročia vzniku tzv. Lublinského trojuholníka. Referuje o tom web eurointegration.com.ua.

„Vzhľadom na to, že v roku 2023 sa samit NATO uskutoční vo Vilniuse, Poľsko a Litva potvrdzujú svoju pripravenosť zintenzívniť diskusiu v rámci aliancie o výzve Ukrajiny na začatie rokovaní o pristúpení do NATO,“ uvádza sa vo vyhlásení.

14:26 Ukrajinská vicepremiérka a ministerka pre reintegráciu dočasne okupovaných území Iryna Vereščuková vo štvrtok vyzvala obyvateľov Donbasu na východe Ukrajiny, aby sa evakuovali do bezpečia. Referuje o tom spravodajský web BBC.

Vereščuková varovala ľudí, že ak neodídu, kým budú môcť, riskujú, že budú odrezaní od „elektriny, vody, potravín a zdravotníckych potrieb, kúrenia a komunikácie“.

„Buďte múdri a pripravte sa na evakuáciu,“ napísala na Telegrame, pričom upozornila na tendenciu ruskej armády zameriavať sa na civilnú infraštruktúru.

14:10 Kongres Medzinárodnej gymnastickej federácie (FIG) sa v októbri neuskutoční v Nórsku ako sa pôvodne plánovalo, lebo by sa na ňom nemohli zúčastniť zástupcovia z Ruska a Bieloruska. Nóri nechcú hostiť toto podujatie z politických dôvodov.

Nórska gymnastická federácia vo svojom stanovisku uviedla, že „sa drží odporúčaní od Nórskeho olympijského a paralympijského výboru, Nórskej konfederácie športu a ministerstva kultúry, podľa ktorých nemá pozývať na žiadne podujatia v krajine delegátov z Ruska a Bieloruska“. FIG zatiaľ neurčila nové miesto konania kongresu.

FIG v marci vylúčila ruských a bieloruských gymnastov zo všetkých svojich súťaží dva týždne po tom, ako Rusi s podporou Bielorusov vojensky napadli Ukrajinu. Funkcionári z oboch krajín však môžu stále pracovať na svojich postoch. Bieloruska Nellie Kimová pôsobí vo FIG ako viceprezidentka a Rus Vassilij Titov je člen predstavenstva. Viacero ruských a bieloruských funkcionárov je tiež súčasťou rôznych komisií vo federácii.

13:22 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine bolo zabitých alebo zranených viac ako 75-tisíc ruských vojakov.

Ako referuje spravodajský web CNN, na stredajšom tajnom brífingu s americkými zákonodarcami o tom informovali predstavitelia Bidenovej administratívy. Zo zvyšných ruských vojakov, ktorých má Moskva na Ukrajine k dispozícii, je až 80 % zablokovaných a sú unavení.

Šéf britskej tajnej služby MI6 Richard Moore minulý týždeň vyhlásil, že Rusko bude mať problémy s pokračovaním svojej vojenskej kampane a Ukrajina by mohla byť schopná protiúderu. Ruské zisky sú podľa Moora „malé“ a Moskve „dôjde dych“.

„Náš odhad je, že Rusi budú v nadchádzajúcich niekoľkých týždňoch čoraz ťažšie hľadať ľudské zdroje i materiál. Budú si musieť dať nejakú prestávku a to dá Ukrajincom možnosť protiúderu,“ povedal na konferencii v Colorade.

11:55 Fanúšikovia Fenerbahce skandovali Putinovo meno, rozčúlený kouč Dynama Kyjev neprišiel na tlačovú konferenciu.

11:31 Ruské sily prevzali kontrolu nad druhou najväčšou ukrajinskou elektrárňou. Ako referuje spravodajský web CNN, v rozhovore zverejnenom na YouTube to potvrdil poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

„Dobytím Vuhlehirska dosiahli Rusi malú taktickú výhodu,“ povedal Oleksij Arestovyč.

Elektráreň, Vuhlehirska
Uhoľná elektráreň vo Vuhlehirsku. Foto: twitter.com

10:38 Slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko prekročilo v stredu takmer 2700 osôb. Z toho bolo 731 mužov, 1 410 žien a 555 detí. O dočasné útočisko požiadalo 172 žiadateľov. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi za včerajší deň viac ako 2 500 osôb. Informoval o tom tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.

Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 27 policajtov, 19 hasičov, 79 colníkov, 84 vojakov, 45 dobrovoľníkov a 26 zamestnancov migračného úradu.

Celkovo už slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko od začiatku konfliktu prekročilo viac ako 643-tisíc osôb, udelených bolo viac ako 87-tisíc dočasných útočísk. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu zaznamenali takmer 400-tisíc osôb.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

9:45 Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov (BR OSN) sa nedokázala dohodnúť na spoločnom vyhlásení, ktoré by pochválilo minulotýždňovú dohodu zameranú na umožnenie vývozu obilia a hnojív z Ukrajiny a Ruska miliónom hladných ľudí na celom svete. V stredu o tom informovala nórska vyslankyňa pri OSN.

Stanovisko malo tiež pochváliť generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa a tureckú vládu za ich kľúčové roly, ktoré zohrali pri uzatváraní dohody.

„Nórsko a Mexiko pracovali celé dni, aby sa im podarilo zjednotiť radu na jednej správe vítajúcej významnú dohodu na obnovenie exportu obilia, potravín a hnojív cez Čierne more. Mrzí nás, že to nebolo možné,“ povedala pre agentúru The Associated Press nórska veľvyslankyňa Mona Juul.

Rusko a Ukrajina v piatok podpísali separátne dohody s Tureckom a OSN, ktorých cieľom je uvoľnenie cesty na export 22 miliónov ton obilia a ďalších poľnohospodárskych produktov, ktoré v dôsledku ruskej invázie uviazli v ukrajinských prístavoch v Čiernom mori. Cieľom dohody je tiež zabezpečiť, aby mali ruské potraviny a hnojivá neobmedzený prístup na svetové trhy.

Rusko však hneď na druhý deň po podpise ostreľovalo ukrajinské prístavné mesto Odesa, ktoré je jedným z troch prístavov uvedených v dohode. Rusko podľa diplomatov z rady namietalo proti najnovšiemu návrhu spoločného vyhlásenia k dohode, pretože spomínalo skutočnosť, že Guterres odsúdil sobotný raketový útok.

9:34 Severokórejský líder Kim Čong-un varoval, že je pripravený v prípade potenciálnych vojenských konfliktov so Spojenými štátmi a Južnou Kóreou použiť svoje jadrové zbrane. Jeho rivali pritom podľa Kima tlačia Kórejský polostrov na pokraj vojny. Vo štvrtok o tom informovali severokórejské štátne médiá.

9:14 Spojené štáty očakávajú, že lídri dosadení Moskvou na Ukrajine budú organizovať falošné referendá s cieľom anektovať časti krajiny. V stredu sa tak vyjadril americký minister zahraničných vecí Antony Blinken s tým, že Spojené štáty „musia a budú konať rýchlo, aby bolo Rusku jasné, že takéto taktiky nebudú fungovať“. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

„Ruskom dosadení lídri zorganizujú falošné referendá s cieľom vytvoriť zdanie, že ľudia v týchto oblastiach sa chcú pripojiť k Rusku. Tieto falošné hlasovania následne použijú, aby tvrdili, že anexia týchto regiónov je legitímna,“ povedal Blinken počas tlačovej konferencie svojho rezortu vo Washingtone. „Násilnú anexiu územia suverénnej a nezávislej krajiny“ pritom americký šéf diplomacie označil za „hrubé porušenie Charty OSN“.

„Členovia medzinárodnej komunity, ktorí sa zaviazali dodržiavať chartu a medzinárodné právo, majú zodpovednosť odsúdiť tieto plány ruskej vlády a jasne sa vyjadriť, že tieto nelegálne skutky nikdy neuznajú,“ konštatoval Blinken a upozornil, že „v opačnom prípade, nemôže nikto tvrdiť, že je prekvapený, ak Rusko splní svoje plány alebo ak budú iné krajiny v budúcnosti nasledovať príklad Moskvy“.

Antony Blinken
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. Foto: archívne, SITA/AP.

8:49 Moskva varovala pred „viac ako vážnymi“ následkami, ak Ukrajina použije americké salvové raketomety alebo iné zbrane dlhého doletu dodané krajinami Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) proti ruskému územiu.

Podľa spravodajského portálu CNN sa tak vyjadril Konstantin Gavrilov, ktorý vedie ruskú delegáciu na rokovaniach vo Viedni venovaných otázkam vojenskej bezpečnosti a kontrole zbrojenia.

„Ak Ukrajinské ozbrojené sily použijú americké MLRS alebo iné zbrane dlhého doletu od NATO proti ruskému územiu, následky budú viac ako vážne,“ povedal Gavrilov podľa vyhlásenia zverejneného ruským ministerstvom zahraničia a dodal, že „zvýšenie dodávok západných zbraní Kyjivu by mohlo Ruskú federáciu prinútiť posunúť sa k tvrdším reakciám“.

Gavrilov tiež uviedol, že na Ukrajine dosiahnu všetky hlavné ciele stanovené prezidentom Vladimirom Putinom a vyzval západné vlády, aby počúvali ruské obavy.

8:34 Analytici podľa CNN naznačujú, že Rusko posilňuje svoje pozície v Chersonskej a Zaporižžskej oblasti pred očakávanou ukrajinskou protiofenzívou. „Táto vojna povedie k dekolonizácii Ruskej federácie,“ uviedol na sociálnej a mikroblogovacej siete Twitter to konštatoval tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Oleksij Danilov.

8:12 Ukrajina je „veľmi vďačná“ za zvýšenie dodávok západnej vojenskej pomoci počas posledného mesiaca. Prostredníctvom sociálnej a mikroblogovacej siete Twitter to konštatoval tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Oleksij Danilov. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

Ukrajinské sily podľa neho niektoré z týchto zariadení použili na Antonivský most v Chersonskej oblasti, ktorý predstavuje dôležitú dopravnú tepnu pre zásobovanie ruských síl umiestnených západne od rieky Dnipro.

„Poškodenie (Antonivského) mosta ukazuje, ako citlivo pracuje moderné vojenské zariadenie – nepriateľ sa trasie a partneri sú potešení z toho, ako rýchlo a efektívne to naša armáda zvládla,“ vyjadril sa Danilov a dodal, že Rusko posúva „jednotky smerom na Cherson.

8:00 Vitajte pri sledovaní štvrtkového online prenosu (minúta po minúte) o aktuálnej situácii v súvislosti s dianím na Ukrajine.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Antony BlinkenDmitrij PeskovUrsula von der LeyenováVladimir PutinVolodymyr Zelenskyj
Firmy a inštitúcie EU Európska únia