Vojna na Ukrajine: Rusi bombardovali obce pri Bachmute a Zelenskyj by chcel od Západu viac moderných zbraní (online)

Ministerstvo vnútra SR (MV SR) zriadilo kontakty, na ktoré sa môže verejnosť obrátiť v prípade záujmu pomôcť občanom Ukrajiny utekajúcim pred vojnou.

Pomoc je možné poskytnúť na mail pomocpreukrajinu@minv.sk a prostredníctvom telefónneho čísla +4212/48 59 33 12. Kontakty slúžia na nahlasovanie materiálnej pomoci, ako je šatstvo, oblečenie, hygienické potreby vrátane plienok pre deti, potraviny či na ponuky ubytovania.

Viac informácií nájdete na webe rezortu vnútra.

Vojna na Ukrajine (online)

• minúta po minúte

16:44 Rusko a Ukrajina podpísali dohodu s Organizáciou Spojených národov (OSN) a Tureckom, čím uvoľnili cestu pre kľúčový vývoz obilia z Ukrajiny po mori na svetové trhy.

Ukrajina je jedným z najväčších svetových exportérov pšenice, kukurice a slnečnicového oleja. Ruská invázia a vojna na Ukrajine však narušili produkciu a zastavili dodávky, čo ohrozilo export potravín do mnohých rozvojových krajín, najmä v Afrike, a prispelo k zvýšeniu cien.

Turecko ponúklo, že poskytne bezpečné koridory v Čiernom mori a spolupracuje s OSN, Ruskom a Ukrajinou na dosiahnutí dohody. Turecké úrady uviedli, že OSN zriadi v Istanbule centrum na kontrolu zásielok. Podľa ukrajinských predstaviteľov v dôsledku ruskej blokády čiernomorských prístavov uviazlo na Ukrajine viac ako 20 miliónov ton obilia.

16:25 Ukrajinskí vojaci v doterajšom priebehu vojny zasiahli najmenej sto ruských cieľov s „vysokou hodnotou“.

Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na popredného predstaviteľa americkej obrany. Podľa predsedu Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA Marka Milleyho boli Ukrajinci schopní presne zasiahnuť ruské ciele vďaka vyspelým americkým delostreleckým systémom. „Tieto útoky neustále znižujú schopnosť Ruska zásobovať svoje jednotky, veliť a kontrolovať svoje sily a viesť ich nezákonnú útočnú vojnu,“ povedal Milley.

Ukrajinci podľa neho „útočia na ruské veliteľské stanovištia, muničné sklady, miesta protivzdušnej obrany, radarové a komunikačné uzly a pozície delostrelectva s dlhým doletom“. Prispieva to k širšiemu hodnoteniu, že Ukrajina bola schopná pokročiť proti ruským silám. USA však taktiež odhadujú, že Rusko naďalej denne vystrelí „desaťtisíce“ kusov delostreleckej munície.

„Nemôžu to však takto držať navždy,“ poznamenal Milley, podľa ktorého Rusi už minuli veľmi veľa „inteligentnejšej munície“. Ruským silám sa na Ukrajine nepodarilo zničiť žiadny raketomet HIMARS, ktorý ukrajinskej armáde poskytli Spojené štáty. Milley však pripustil, že v určitom okamihu môžu mať Rusi šťastie a podarí sa im to. Boje v Doneckej oblasti „pravdepodobne potrvajú celé leto“, pričom Rusko za malé zisky zaplatí vysokú cenu, dodal Milley.

15:27 Minister zahraničných vecí moldavského separatistického regiónu Podnestersko Vitalij Ignatiev v piatok vyhlásil, že je odhodlaný dosiahnuť nezávislosť a možné zjednotenie s Ruskom. Zároveň dodal, že snaha Moldavska o členstvo v Európskej únii ukončí akúkoľvek možnosť spolupráce.

Podnestersko sa od Moldavska odtrhlo v roku 1992 a na jeho území sa nachádza približne 1 500 ruských vojakov. Tí sa zatiaľ nepridali do vojny na Ukrajine, panujú však obavy, že by mohli otvoriť nový front vojny na západe alebo dať Moskve zámienku, aby pokračovala až do Moldavska.

Ignatiev na tlačovej konferencii v Moskve vyhlásil, že Podnestersko bude presadzovať ciele stanovené v referende v roku 2006. „Nezávislý rozvoj Podnesterska a následný voľný vstup do Ruskej federácie… Následné slobodné pristúpenie do Ruska je proces, ktorý si pravdepodobne vyžaduje významné rozhodnutia, politickú prípravu a oveľa viac. Hlavnou prioritou je, samozrejme, nezávislosť.“

Moldavsko v júni dostalo štatút kandidátskej krajiny pre vstup do Európskej únie. Členstvo v bloku bolo podmienené reformami, akými sú boj proti korupcii a posilnenie právneho štátu. „Po získaní štatútu kandidáta na členstvo v EÚ tak Moldavsko prekročilo určitý Rubikon. Ukončila sa tým otázka budovania politických vzťahov v určitých spoločných priestoroch, pretože toto rozhodnutie urobilo výlučne moldavské vedenie, nebolo prijaté kolektívne. Navyše za nás nikto nemôže hovoriť,“ skonštatoval Ignatiev.

14:45 Spoločnosť Uniper, ktorá je najväčším dovozcom ruského plynu na nemecký trh, požiadala o záchranu pred dvomi týždňami. Nemeckí predstavitelia hneď sľúbili, že firme pomôžu, ale určitý čas si vyžiadalo vyriešenie detailov.

14:07 Pri podpise dohody o vývoze obilia z Ukrajiny po mori, ktorý sa uskutoční v piatok popoludní v tureckom Istanbule, budú prítomní i zástupcovia Ruska a Ukrajiny. Referuje o tom spravodajský web CNN. Kremeľ informoval, že Moskvu bude pri Bospore zastupovať minister obrany Sergej Šojgu. Kyjev do Istanbulu vyslal ministra infraštruktúry Olexandra Kubrakova.

Dohodu by mali podpísať o 16:30 miestneho času (15:30 SELČ) v paláci Dolmabahce. Pri podpise bude prítomný aj turecký prezident Erdogan a generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) António Guterres.

Ukrajina je jedným z najväčších svetových exportérov pšenice, kukurice a slnečnicového oleja. Ruská invázia a vojna na Ukrajine však narušili produkciu a zastavili dodávky, čo ohrozilo export potravín do mnohých rozvojových krajín, najmä v Afrike, a prispelo k zvýšeniu cien.

Turecko ponúklo, že poskytne bezpečné koridory v Čiernom mori a spolupracuje s OSN, Ruskom a Ukrajinou na dosiahnutí dohody. Turecké úrady uviedli, že OSN zriadi v Istanbule centrum na kontrolu zásielok. Podľa ukrajinských predstaviteľov v dôsledku ruskej blokády čiernomorských prístavov uviazlo na Ukrajine viac ako 20 miliónov ton obilia.

13:54 Japonsko upozorňuje na zvýšenie hrozby pre národnú bezpečnosť prameniace z ruskej vojny na Ukrajine a napätia medzi Čínou a Taiwanom. Vláda to uviedla vo výročnej Bielej knihe o obrane krajiny, ktorú zverejnili v piatok, zatiaľ čo sa Japonsko snaží posilniť svoju vojenskú spôsobilosť a výdavky na obranu.

Správa, ktorú schválil kabinet premiéra Fumia Kišidu, zdôrazňuje potrebu posilnenia armády v záujme reakcie na bezpečnostné obavy a chce získať podporu verejnosti pre silnejšiu armádu a zvýšenie obranného rozpočtu, ktorý plánuje Kišidova vláda v nadchádzajúcich rokoch zdvojnásobiť.

Správa vyšla niekoľko mesiacov pred plánovanou novelizáciou japonskej národnej bezpečnostnej stratégie, ktorá by podľa očakávaní mala obsahovať aj schopnosť preventívneho úderu. To by však podľa kritikov porušovalo obmedzenia japonskej pacifistickej ústavy.

Najväčšie bezpečnostné hrozby podľa autorov 500-stranovej správy predstavujú Čína, Rusko a Severná Kórea. Ruskú vojnu na Ukrajine označili za „vážne porušenie medzinárodného práva“ a vyjadrili „obavy, že by sa vplyv takýchto jednostranných zmien status quo silou mohol rozšíriť aj do Indo-pacifického regiónu“.

Medzinárodná izolácia Ruska a únava z vojny by mohli zvýšiť dôležitosť politickej a vojenskej spolupráce Moskvy s Čínou. Vojenskú spoluprácu týchto dvoch krajín pritom podľa správy treba pozorne sledovať, pretože by mohla mať „priamy dopad“ na bezpečnosť Japonska.

Kišidova vládna Liberálno-demokratická strana vyzvala na zdvojnásobenie japonských výdavkov na armádu v priebehu nasledujúcich piatich rokov na dve percentá HDP, čo zodpovedá štandardom Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO), a predstavuje to asi 10 biliónov jenov.

Nedávne prieskumy ukázali, že väčšina japonskej verejnosti podporuje zvýšenie výdavkov na obranu a odstrašenie, vrátane spomenutej možnosti preventívneho úderu.

13:33 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že jeho tím národnej bezpečnosti verí, že Ukrajina má „významný potenciál na postup našich síl na fronte a na spôsobenie nových významných strát okupantom“.

Referuje o tom spravodajský web CNN. Zelenskyj tieto slová vyriekol v rámci najnovšieho videoposolstva k národu po stretnutí s najvyššími predstaviteľmi tajných služieb, veliteľom ozbrojených síl a ministrami vnútra a obrany. „V niektorých taktických oblastiach sme si definovali úlohy na posilnenie našich pozícií. A tiež sme dôkladne prepracovali otázku poskytnutia moderných zbraní vojakom. Intenzitu útokov na nepriateľa treba ešte zvýšiť,“ povedal Zelenskyj.

Vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak a hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj mali podľa Zelenského ďalší rozhovor s poradcom amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jakeom Sullivanom a predsedom Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA Markom Milleym.

Zelenskyj podotkol, že každý ruský delostrelecký a raketový útok na ukrajinské mestá „je argumentom pre Ukrajinu, aby dostala viac systémov HIMARS a iných moderných a účinných zbraní“. Privítal tiež návrh rezolúcie v americkom Senáte, ktorá by uznala kroky Ruska proti Ukrajine za genocídu.

13:16 Už od roku 2006 slovenská vláda hovorila, že bude investovať do alternatívy fosílnych palív z Ruska. Je rok 2022, Slovensko je stále vysoko závislé od ruských palív, investície do alternatív sa zanedbali.

Slovensko je silne priemyselná krajina a časť tohto priemyslu je závislá na plyne. Pri rokovaniach o solidarite medzi európskymi krajinami budú musieť tieto rokovania zohľadňovať východiskovú situáciu priemyselných ekonomík. Predmetom solidarity bude musieť byť práve aj Slovensko.

Vyhlásil to premiér Eduard Heger po stretnutí s prezidentkou Zuzanou Čaputovou s tým, že plynová bezpečnosť bola veľkou témou, ktorú okrem iných preberali.

12:47 Separatistická Donecká ľudová republika na východe Ukrajiny sa chystá zakázať pôsobenie americkej spoločnosti Google.

Podľa separatistov Google podporuje „terorizmus a násilie proti všetkým Rusom“. Líder separatistov Denis Pušilin na komunikačnej platforme Telegram uviedol: „Nehumánna propaganda Ukrajiny a Západu dlho prekračuje všetky hranice. Je tu reálne prenasledovanie Rusov, presadzovanie lži a dezinformácií. Na čele informačných technológií z tohto hľadiska je vyhľadávač Google, ktorý otvorene na príkaz svojich kurátorov z americkej vlády podporuje terorizmus a násilie voči všetkým Rusom a osobitne voči obyvateľstvu Donbasu“.

Rozhodli sme sa zablokovať Google na území Doneckej ľudovej republiky, pokračoval Pušilin. Ak Google zastaví svoju kriminálnu politiku a vráti sa do hlavného prúdu práva, morálky a zdravého rozumu, nebudú prekážky pre jeho prácu, dodal líder separatistov. Informuje o tom britský web Guardian.

12:31 Ruská vláda rozšírila svoj zoznam „nepriateľských cudzích štátov“ a pridala naň Grécko, Dánsko, Slovinsko, Chorvátsko a Slovensko.

Informuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na vyhlášku podpísanú ruským premiérom Michailom Mišustinom. Ruské úrady považujú za „nepriateľské krajiny“ tie, ktoré v ponímaní Moskvy „spáchajú nepriateľské akcie“ proti Rusku. Predtým boli na tomto zozname iba dve krajiny – Spojené štáty a Česko.

V súlade s dekrétom o nepriateľských krajinách, ktorý vlani v apríli podpísal prezident Vladimir Putin, sú tieto krajiny obmedzené v možnosti najímať pracovníkov nachádzajúcich sa na území Ruska na veľvyslanectvá, konzuláty a zastúpenia štátnych orgánov.

Ako uvádza vyhláška, Grécko má limit na zamestnávanie 34 ľudí, Dánsko 20 a Slovensko 16. Slovinsko a Chorvátsko nebudú môcť najímať zamestnancov pre svoje diplomatické misie a konzulárne úrady tak, ako to bolo i v prípade USA.

12:16 Ruským silám sa podľa ukrajinskej armády v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny nedarí postupovať napriek delostreleckým a raketovým útokom na frontových líniách. Najintenzívnejšie boje na východe Ukrajiny sú vo dvoch oblastiach, a to bezprostredne západne od mesta Lysyčansk, ktoré Rusi obsadili začiatkom tohto mesiaca, a južne od Bachmutu, kde opakovanými pokusmi o prelomenie ukrajinskej obrany Rusi získali len niekoľko kilometrov. Informuje o tom portál cnn.com.

Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl v piatok uviedol, že ruská armáda bombardovala zhruba desiatku obcí južne a východne od Bachmutu a podnikla letecký útok neďaleko obce Striapivka, ktorá leží východne od mesta. Tento útok „sa pre nepriateľa skončil stratami“, uviedla ukrajinská armáda.

Podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) intenzita akcií ruských síl sa zreteľne nelíši od obdobia na začiatku tohto mesiaca, počas ktorého bola oficiálne vyhlásená operačná pauza. Ruské zoskupenie síl severozápadne od mesta Sloviansk „podniká menej pozemných útokov ako počas oficiálnej operačnej prestávky“, konštatoval ISW.

10:16 Slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko prekročilo vo štvrtok takmer 2600 osôb. Z toho bolo 630 mužov, 1 441 žien a 481 detí. O dočasné útočisko požiadalo 176 žiadateľov. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi za včerajší deň takmer 2500 osôb. Informoval o tom tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.

Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 27 policajtov, 26 hasičov, 77 colníkov, 49 vojakov, 49 dobrovoľníkov a 23 zamestnancov migračného úradu.

Celkovo už slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko od začiatku konfliktu prekročilo takmer 628-tisíc osôb, udelených bolo takmer 87-tisíc dočasných útočísk. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu zaznamenali viac ako 382-tisíc osôb.

9:33 Šéf britskej tajnej služby MI6 Richard Moore potvrdil slová šéfa americkej CIA Williama Burnsa, ktorý deň predtým na fóre konštatoval, že Putin je zdravý. „Nie sú žiadne dôkazy, že by trpel zdravotnými problémami,“ uviedol.

9:14 Rusko na Ukrajine ukradlo zo závodov a prístavov oceľ v hodnote 600 miliónov dolárov. Tvrdí to šéf najväčšej ukrajinskej oceliarne Metinvest Jurij Ryženkov. Tejto firme patrí závod Azovstaľ, ktorý bol miestom posledného odporu ukrajinských vojakov a civilistov počas ničenia ukrajinského prístavného mesta Mariupoľ. Azovstaľ spolu so sesterským závodom Iljič sa na výrobe ocele na Ukrajine podieľal 40 percentami.

Ryženkov pre BBC povedal, že podľa verejných zdrojov a informátorov ukradnutú oceľ presúvajú do Ruska a predávajú na domácom trhu alebo do afrických a ázijských krajín. Pritom za tisíce ton tejto ocele už zaplatili európski zákazníci vrátane zákazníkov z Veľkej Británie. „Robia to, že v podstate rabujú. Nekradnú len naše výrobky ale tiež časť produkcie, ktorá už patrí európskym zákazníkom. Takže v podstatne nekradnú len nám, ale kradnú aj Európanom,“ uviedol Ryženkov pre BBC.

Šéf Metinvestu konštatoval, že jeho firma dokumentuje všetky krádeže, v prípade ktorých je to možné, a pripravuje budúce právne kroky. Vysielateľ BBC požiadal o vyjadrenie ruské ministerstvo obrany, ktoré však neodpovedalo. Podľa odborníka na medzinárodné právo Marka Milanovicha z University of Reading existuje viacero možností žaloby, ale perspektíva úspechu je menej istá. „Žalovanie štátu, ktorý rabuje, a dosiahnutie kompenzácií, je naozaj veľmi, veľmi zriedkavé,“ povedal pre BBC. „Avšak, možno viac ako peniaze chcú symbolickú satisfakciu a označenie Ruska za porušovateľa zákona by bol veľký úspech,“ dodal.

9:02 Rusko bude mať problémy s pokračovaním svojej vojenskej kampane a Ukrajina by mohla byť schopná protiúderu. Konštatoval to šéf britskej tajnej služby MI6 Richard Moore, informuje spravodajský portál BBC.

Rusko má podľa neho za sebou „obrovské neúspechy“, čo sa týka jeho pôvodných cieľov, teda odstránenia ukrajinského prezidenta, obsadenia Kyjeva a vyvolania nejednotnosti na Západe. Počas výnimočného verejného vystúpenia na bezpečnostnom fóre v americkom Aspene označil inváziu za „najneslýchanejší nekrytý akt agresie … v Európe od druhej svetovej vojny“.

Ruské zisky sú podľa Moora „malé“ a Moskve „dôjde dych“. „Náš odhad je, že Rusi budú v nadchádzajúcich niekoľkých týždňoch čoraz ťažšie hľadať ľudské zdroje i materiál. Budú si musieť dať nejakú prestávku a to dá Ukrajincom možnosť protiúderu,“ povedal na konferencii v Colorade.

BBC však upozorňuje, že tento pohľad sa môže zdať optimistický a schopnosť Ukrajiny na protiútok môže závisieť od väčších dodávok zbraní zo Západu, o ktorých sa ukrajinskí predstavitelia vyjadrujú, že často prichádzajú príliš pomaly.

Šéf MI6 v tejto súvislosti poznamenal, že nejaký úspech na bojisku by bol „dôležitou pripomienkou zvyšku Európy, že túto kampaň je možné vyhrať“, najmä pred zimou, počas ktorej bude pravdepodobne tlak na dodávky plynu. „Čakajú nás ťažké časy,“ uviedol.

Ďalším dôvodom vytrvať v podpore a pomôcť Ukrajincom vyhrať alebo „aspoň vyjednávať z pozície výraznej sily“ je podľa neho skutočnosť, že čínsky líder Si Ťin-pching všetko pozorne sleduje. Zatiaľ podľa neho nie jasné, aké ponaučenie si Peking vezme z Putinových krokov na Ukrajine, je však dôležité pripomenúť čínskemu vedeniu, ako zle by mohla dopadnúť invázia na Taiwan.

8:39 Dohoda o vývoze obilia z Ukrajiny po mori bude podpísaná v piatok v tureckom Istanbule. Ako referuje web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na turecký denník Yeni Safak, vo štvrtok to potvrdila kancelária tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana.

Dohodu by mali podpísať o 16:30 miestneho času (15:30 SELČ) v paláci Dolmabahce. Pri podpise bude prítomný turecký prezident Erdogan a generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) António Guterres. Očakáva sa aj účasť zástupcov Ukrajiny a Ruska, no nie je špecifikované, na akej úrovni.

Ukrajina je jedným z najväčších svetových exportérov pšenice, kukurice a slnečnicového oleja. Ruská invázia a vojna na Ukrajine však narušili produkciu a zastavili dodávky, čo ohrozilo export potravín do mnohých rozvojových krajín, najmä v Afrike, a prispelo k zvýšeniu cien.

Turecko ponúklo, že poskytne bezpečné koridory v Čiernom mori a spolupracuje s OSN, Ruskom a Ukrajinou na dosiahnutí dohody. Turecké úrady uviedli, že OSN zriadi v Istanbule centrum na kontrolu zásielok. Podľa ukrajinských predstaviteľov v dôsledku ruskej blokády čiernomorských prístavov uviazlo na Ukrajine viac ako 20 miliónov ton obilia.

8:24 Európska únia vo štvrtok uvalila ďalšie sankcie na Rusko, ktoré naďalej pokračuje vo vojenskej agresii voči Ukrajine.

Všetkých 27 členov bloku podporilo opatrenia, ktoré zahŕňajú zákaz dovozu zlata, ďalšie obmedzenia pre najväčšiu ruskú banku Sberbank a prísnejšie kontroly vývozu niektorých high-tech tovarov do Ruska.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že „posilnené a predĺžené sankcie EÚ voči Kremľu“ vysielajú „silný signál Moskve: tlak budeme udržiavať tak dlho, ako to bude potrebné“. „Zakazujeme najvýznamnejší ruský export po energiách – ruské zlato,“ nadviazal šéf európskej diplomacie Josep Borrell.

EÚ tiež podnikla ďalšie kroky voči banke Sberbank, ktorá už nie je súčasťou medzinárodného platobného systému SWIFT. Aktíva banky budú zmrazené, čím sa takmer znemožnia všetky transakcie.

Únia taktiež „utiahla slučku“ smerom k sankcionovaným jednotlivcom, často oligarchom blízkym ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Po novom musia oficiálne deklarovať, kde v EÚ majú aktíva, aby mohli byť zmrazené. EÚ uviedla, že odmietnutie tejto požiadavky by mohlo viesť k obvineniu z trestného činu a konfiškácii ich majetku.

8:12 Ukrajinská rozviedka sa domnieva, že ruské vyhlásenie o „rozšírení geografických hraníc špeciálnej operácie“ má predstavovať základ pre plány na pripojenie okupovaných území na juhu Ukrajiny k Ruskej federácii. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na vyjadrenia predstaviteľa hlavného riaditeľstva ukrajinskej spravodajskej služby (GUR) Vadyma Skibického.

Podľa neho šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov urobil spomenuté vyhlásenie, aby pripravil medzinárodné spoločenstvo na presadzovanie politiky týkajúcej sa „ochrany rusky hovoriaceho obyvateľstva na Ukrajine“. Skibickyj dodal, že Rusi plánujú usporiadať takzvané „referendá“ alebo pripojiť okupované územia k Rusku, najmä Chersonskú a Zaporižžskú oblasť.

„Už vieme, že na okupovaných územiach vznikli volebné miestnosti, okupanti aktívne zostavujú zoznamy na uskutočnenie referenda. Na týchto územiach je humanitárna situácia veľmi zložitá, Rusi prísne kontrolujú našich občanov. Preto je veľmi ťažké niečo poradiť. Je však potrebné zachovať si bojovnosť. Hnutie odporu funguje a vidíte jeho výsledky,“ poznamenal Skibickyj.

8:00 Vitajte pri sledovaní piatkového online prenosu (minúta po minúte) o aktuálnej situácii v súvislosti s dianím na Ukrajine.