Vojna na Ukrajine: Putin nevyhlási stanné právo, Rusi naďalej útočia na Azovstaľ a Medvedev varuje USA aj ich spojencov (online)

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Vojna na Ukrajine
Evakuácia civilistov z mesta Siversk v Doneckej oblasti (11. máj 2022). Foto: SITA/AP.

Ruské sily podľa ukrajinskej armády pokračujú v leteckých útokoch na mariupoľskú oceliareň Azovstaľ a tlačia na postup na mestá na východe Ukrajiny. Vo svojom operačnom vyhlásení k 78. dňu vojny generálny štáb ukrajinskej armády uviedol, že Rusi tiež delostrelecky a granátometmi ostreľovali ukrajinských vojakov v smere na Zaporižžia.

Viac o téme: Rusko-ukrajinský konflikt

Ruské delostrelectvo ostreľovalo aj jednotky severne od mesta Charkov a ukrajinský generálny štáb hlásil aj útoky v Černihivskej a Sumskej oblasti. V Doneckej a Luhanskej oblasti ukrajinská armáda zaznamenala „čiastočný úspech“ v postupe Ruska. Ukrajinské sily podľa hlásenia odrazili deväť ruských útokov a zničili niekoľko dronov a vojenských vozidiel.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov ubezpečuje, že vnútropolitická situácia v Rusku je stabilná. Zároveň poprel tvrdenia, že by sa ruský prezident Vladimir Putin chystal vyhlásiť stanné právo. Ako podľa spravodajskej televízie CNN povedal, stanné právo nie je v plánoch.

Podpredseda Bezpečnostnej rady Ruska Dmitrij Medvedev vyhlásil, že zvýšené dodávky zbraní zo Západu na Ukrajinu a výcvik jeho vojakov podľa neho „zvýšili pravdepodobnosť, že sa pokračujúca zástupná vojna zmení na otvorený a priamy konflikt medzi NATO a Ruskom“. „Vždy existuje riziko, že takýto konflikt prerastie do úplnej jadrovej vojny, scenár, ktorý by bol katastrofický pre všetkých,“ uviedol. V komentári na komunikačnej aplikácii Medvedev tiež vyzval USA a ich spojencov, aby premýšľali o možných dôsledkoch svojich činov a „nedusili sa vlastnými slinami v záchvatoch rusofóbie“.

Ministerstvo vnútra SR (MV SR) zriadilo kontakty, na ktoré sa môže verejnosť obrátiť v prípade záujmu pomôcť občanom Ukrajiny utekajúcim pred vojnou.

Ako informoval tlačový odbor MV SR, pomoc je možné poskytnúť na mail pomocpreukrajinu@minv.sk a prostredníctvom telefónneho čísla +4212/48 59 33 12.

Kontakty slúžia na nahlasovanie materiálnej pomoci, ako je šatstvo, oblečenie, hygienické potreby vrátane plienok pre deti, potraviny či na ponuky ubytovania.

Ukrajina navrhla výmenu vážne zranených obrancov oceliarne Azovstaľ v meste Mariupoľ s ruskými vojnovými zajatcami. Na komunikačnej platforme Telegram to oznámila ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková s tým, že dohodu v tejto veci ešte nedosiahli a pokračujú v rokovaniach. Vláda podľa jej slov pracuje na rôznych možnostiach záchrany bojovníkov, ktorí uviazli v oceliarni, ale „žiadna z nich nie je dokonalá“. Vojaci v Azovstale trvajú na tom, že sa nikdy nevzdajú ruským silám, ktoré ich obklopujú. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Vojna na Ukrajine (online)

  • minúta po minúte

22:00 Štvrtkový online prenos (minúta po minúte) sme ukončili. Aktuálne informácie v súvislosti so situáciou na Ukrajine vám prinesieme aj v piatok.

20:08 Rada Organizácie spojených národov pre ľudské práva odhlasovala rezolúciu o začatí vyšetrovania obvinení, že ruskí vojaci sa na Ukrajine dopúšťajú zločinov. Za rezolúciu hlasovalo 33 členov rady. Proti boli iba Čína a Eritrea. Dvanásť členov Rady pre ľudské práva sa hlasovania zdržalo.

Ukrajina tvrdí, že identifikovala stovky vojnových zločincov, ktorí svoje činy spáchali od konca februára po invázii ruskej armády. Dôkazmi o zločinoch ruskej armády na Ukrajine sa Rada pre ľudské práva zaoberala na mimoriadnom zasadaní. Informuje o tom portál news.sky.com.

Ukrajina, Rusko, Buča, útok, invázia, vojna
Pes stojí vedľa tela staršej ženy zabitej pri vchode do jej domu v Buči. Foto: SITA/AP

19:36 Pre ruskú inváziu na Ukrajinu, ktorá sa začala v závere februára, už z krajiny utieklo viac ako 6 miliónov ľudí.

Vyplýva to z najnovších údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), ktorý o tom informoval vo štvrtok. Úrad však dodal, že na určitý čas alebo úplne sa na Ukrajinu vrátilo viac ako 1,6 milióna jej obyvateľov.

UNHCR poznamenal, že tento údaj odzrkadľuje cezhraničný pohyb a nemusí znamenať trvalé návraty. V utorok vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi na mikroblogovacej sieti Twitter napísal, že z Ukrajiny utieklo 5,7 milióna ľudí, čiže rovnaký počet ako počas jedenásťročnej vojny v Sýrii.

18:52 Osem až dvanásť ruských rakiet zasiahlo vo štvrtok ropnú rafinériu a ďalšiu infraštruktúru ukrajinského priemyselného mesta Kremenčuk v centrálnej časti krajiny. Informoval o tom úradujúci guvernér Poltavskej oblasti Dmytro Lunin.

Guvernér na komunikačnej platforme Telegram vyzval obyvateľov, aby zostali v krytoch vzhľadom na trvajúcu hrozbu leteckých útokov.

Začiatkom apríla Lunin povedal, že rafinéria v Kremenčuku už po ruskom útoku nie je funkčná. Vtedy to bola posledná úplne funkčná ukrajinská rafinéria. Moskva koncom apríla uviedla, že rafinériu opäť zasiahla a zničila produkciu palív a sklady.

17:59 Stiahnutie sa ruských vojsk z Charkivskej oblasti je tichým uznaním neschopnosti Ruska dobyť kľúčové ukrajinské mestá. V najnovšej správe na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter to tvrdí britské ministerstvo obrany.

Ruské jednotky rozmiestnené v Charkivskej oblasti sú podľa Britov „zraniteľné voči mobilným a vysoko motivovaným ukrajinským protiútokom“.

Preto Rusko napriek úspechu pri obkľúčení Charkiva v počiatočných fázach konfliktu údajne stiahlo jednotky z regiónu, aby po veľkých stratách reorganizovalo a doplnilo svoje sily.

Ukrajinské sily pokračujú v protiútokoch severne od Charkiva a dobyli naspäť niekoľko miest a dedín smerom k ruským hraniciam.

17:41 Ruský štátny plynárenský gigant Gazprom uviedol, že prestane posielať ruský plyn plynovodom Jamal vedúcim cez Poľsko. Ako referuje spravodajský web CNN, učinil tak po tom, čo Kremeľ uvalil sankcie na viaceré zahraničné spoločnosti.

16:00 – Ruskej obchodnej lodi naloženej ukrajinským obilím neumožnili vplávať do najmenej jedného stredomorského prístavu. Ako informuje spravodajský web CNN, podľa zdrojov z lodnej dopravy a ukrajinských predstaviteľov sa teraz nachádza v sýrskom prístave Latakia.

Podľa ukrajinských predstaviteľov odišlo zo sevastopoľského prístavu v marci aj apríli približne 100-tisíc ton obilia. Ukrajinské ministerstvo obrany odhaduje, že od začiatku ruskej invázie bolo z Ukrajiny ukradnutých a odvezených najmenej 400-tisíc ton obilia.

14:59 Britsko-holandská energetická spoločnosť Shell sa dohodla na predaji svojich viac ako 400 benzínových staníc v Rusku firme Lukoil, ktorá je druhým najväčším ruským producentom ropy. Cenu, za ktorú svoju dcérsku spoločnosť Shell Nefť predáva, energetický gigant nezverejnil. Informuje o tom portál bbc.com.

14:55 Inflácia vo Švédsku sa v apríli vyšplhala na najvyššiu úroveň od roku 1991. Jej rast nastal v čase, keď krajiny po celom svete zápasia s rastom cien, ktorý zhoršila ruská vojna na Ukrajine.

V porovnaní s rovnakým mesiacom minulého roka boli aprílové ceny vo Švédsku vyššie o 6,4 percenta. Medziročná švédska inflácia sa zrýchlila, keďže v marci bola na úrovni 6,1 percenta. Informoval o tom štatistický úrad krajiny.

13:55 Bulharsko uvalilo na Rusko ekonomické sankcie, ponúklo Ukrajine opravu pokazenej vojenskej techniky a vyhostilo ruských diplomatov.

Ako referuje New York Times, podľa premiéra Kirila Petkova malo Rusko v Bulharsku tradične veľký vplyv a v Moskve stále nerozumejú bulharskej zmene postoja. Prudké zhoršenie vzťahov nastalo predovšetkým po tom, ako Rusko nedávno zastavilo dodávky zemného plynu do Poľska a Bulharska.

Bulharský vicepremiér Asen Vasilev však podotkol, že Bulharsko je už na dobrej ceste k zabezpečeniu náhradných dodávok plynu potrubím z Azerbajdžanu a prostredníctvom dodávok skvapalneného zemného plynu po mori do terminálov v susednom Grécku.

13:40 Mesto Kežmarok zriadilo funkciu informátora pre občanov z Ukrajiny. Stal sa ním Vladimír Filipovský z ukrajinského Charkova. Informovala o tom dnes samospráva na sociálnej sieti. Ľudia, ktorí utiekli pred vojnou z Ukrajiny, nájdu od apríla pomoc v Kežmarku na Hlavnom námestí v priestoroch radnice v kancelárii prvého kontaktu.

Záujemcovia môžu informátora kontaktovať osobne počas pracovnej doby mestského úradu, telefonicky na čísle 0911 025 238 alebo e-mailom na ukrajina@kezmarok.sk. Päťdesiatštyriročný Filipovský pochádza z jeden a pol miliónového mesta Charkov. Ako ďalej uviedol, býva s rodinou vo Veľkej Lomnici.

Jeho manželka pracuje ako gynekologička v kežmarskej nemocnici, syn navštevuje kežmarskú základnú školu a dcéra študuje v Berlíne. „V Kežmarku je pokoj a cítim sa tu veľmi dobre. Očakávam príchod Ukrajincov, kolegovia ma tu veľmi dobre prijali,“ povedal.

13:34 Ministra obrany Jaroslava Naďa (OĽaNO) teší záujem Švédska a Fínska stať sa súčasťou Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO). Ako Naď napísal vo svojom profile na sociálnej sieti, ak sa krajiny stanú súčasťou NATO, bude to veľký deň pre silnejšiu obranu a bezpečnosť Európy. „Treba uznať Putinovi, že jedna vec sa mu naozaj podarila: Výrazne posilnil NATO,“ dodal šéf rezortu obrany.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

13:22 Podpredseda Bezpečnostnej rady Ruska Dmitrij Medvedev vyhlásil, že zvýšené dodávky zbraní zo Západu na Ukrajinu a výcvik jeho vojakov podľa neho „zvýšili pravdepodobnosť, že sa pokračujúca zástupná vojna zmení na otvorený a priamy konflikt medzi NATO a Ruskom“. „Vždy existuje riziko, že takýto konflikt prerastie do úplnej jadrovej vojny, scenár, ktorý by bol katastrofický pre všetkých,“ uviedol. V komentári na komunikačnej aplikácii Medvedev tiež vyzval USA a ich spojencov, aby premýšľali o možných dôsledkoch svojich činov a „nedusili sa vlastnými slinami v záchvatoch rusofóbie“.

Dmitrij Medvedev
Dmitrij Medvedev Foto: archívne, SITA/AP.

12:27 Nemecko možno bude schopné zvládnuť embargo na dovoz ruského plynu už počas tejto zimy. Ako informuje spravodajský web BBC, uviedol to nemecký minister hospodárstva Robert Habeck. Vo štvrtok pre týždenník WirtschaftsWoche povedal, že Berlín po invázii Moskvy na Ukrajinu zintenzívnil úsilie o zníženie svojej závislosti od ruských energetických dodávok.

11:55 Ak Slovensko nezaplatí za ruský plyn rubľami, nebudú mu prerušené dodávky plynu.

Podľa štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva Karola Galeka to potvrdzuje list, ktorý Slovensko dostalo od ruskej strany vo štvrtok minulý týždeň. Slovensko čaká najbližšia platba za dodávky ruského zemného plynu 20. mája.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

11:48 Slovenskému plynárenskému priemyslu (SPP) sa už podarilo nakúpiť dva tankery so stlačeným plynom LNG. Štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek na štvrtkovej tlačovej besede prezradil, že onedlho by malo mať Slovensko k dispozíciu ďalší plyn z tankera.

prevoz skvapalneneho plynu, LNG
Foto: ilustračné, Getty Images

10:46 Čakacia doba na hraničnom priechode Ubľa (okr. Snina) v smere na Ukrajinu je momentálne 168 hodín.

Dôvodom je, že rozhodnutím ukrajinskej strany sa od 11. mája všetky osobné motorové vozidlá s prevoznými evidenčnými číslami, ktoré ukrajinskí štátni príslušníci kupujú v štátoch EÚ a následne vyvážajú na Ukrajinu, vybavujú iba na tomto hraničnom priechode. Informovala o tom hovorkyňa Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance Agnesa Kopernická.

V kolóne pred hraničným priechodom momentálne evidujú 700 motorových vozidiel. „Z uvedeného dôvodu žiadame všetkých ostatných cestujúcich smerujúcich na Ukrajinu, aby sa vyhli hraničnému priechodu Ubľa a na odchod zo SR, aj za cenu obchádzky, prioritne využili hraničný priechod Vyšné Nemecké,“ dodala Kopernická.

Utečenci, Ukrajina
Utečenci z Ukrajiny prechádzajú cez hraničný priechod Ubľa na Slovensko. Foto: archívne, SITA.

10:33 Ruské sily podľa ukrajinskej armády pokračujú v leteckých útokoch na mariupoľskú oceliareň Azovstaľ a tlačia na postup na mestá na východe Ukrajiny. Vo svojom operačnom vyhlásení k 78. dňu vojny generálny štáb ukrajinskej armády uviedol, že Rusi tiež delostrelecky a granátometmi ostreľovali ukrajinských vojakov v smere na Zaporižžia. Ruské delostrelectvo ostreľovalo aj jednotky severne od mesta Charkov a ukrajinský generálny štáb hlásil aj útoky v Černihivskej a Sumskej oblasti. V Doneckej a Luhanskej oblasti ukrajinská armáda zaznamenala „čiastočný úspech“ v postupe Ruska. Ukrajinské sily podľa hlásenia odrazili deväť ruských útokov a zničili niekoľko dronov a vojenských vozidiel.

10:24 Estónsko víta možný vstup Fínska a Švédska do Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO), zároveň však varuje pred dlhodobými prípravami Ruska na útok na pobaltské štáty. Informuje o tom spravodajský portál BBC. Podľa jeho informácií poprední predstavitelia estónskeho ministerstva obrany vyzvali na ďalšie posilnenie zo strany NATO. To by malo zahŕňať aj urgentnú potrebu jednotiek protivzdušnej obrany.

10:16 Americký akciový trh v stredu klesol. Nadol ho viedlo oslabenie technologických firiem po zverejnení správy o vývoji inflácie, ktorý bol horší, ako trh očakával. Vojna na Ukrajine pritom znamená hrozbu, že inflácia zostane vysoko vzhľadom na narušenia trhov s ropou a zemným plynom.

Akciový trh bol sústredený na infláciu a na otázku, kam smeruje, pretože spôsobuje, že centrálne banky rušia podporu ekonomike. Napríklad americký Federálny rezervný systém (Fed) zmenil politiku a začal zvyšovať úrokové sadzby. Vyššie úroky zmenšujú príťažlivosť akcií, ktoré dominovali počas mimoriadne nízkych úrokov počas pandémie. Patria k nim akcie technologických firiem a iné akcie s vysokým potenciálom rastu a dokonca aj kryptomeny. Kryptomenová platforma Coinbase klesla o 26,4 percenta po tom, ako vykázala oveľa slabšie výsledky za uplynulý kvartál, ako analytici očakávali.

Index S&P 500 si pohoršil o 1,6 percenta na 3 935,18 bodu. Priemyselný index Dow Jones klesol o jedno percento na 31 834,11 bodu. Technologický Nasdaq si odpísal 3,2 percenta a uzavrel na úrovni 11 364,24 bodu. Nedarilo sa ani akciám menších firiem a index malých spoločností Russell 2000 oslabil o 2,5 percenta na 1 718,14 bodu.

Ázijské akciové trhy tiež zamierili nadol. Hlavný japonský index Nikkei 225 vo štvrtok stratil 1,8 percenta, index hongkonskej burzy Hang Seng si pohoršil o 2,2 percenta a čínsky akciový index Shanghai Composite klesol o 0,5 percenta.

10:02 Slovensko-ukrajinské hranice v stredu na vstupe do SR prekročilo takmer 2800 osôb. Z toho bolo 764 mužov, 1 580 žien a 448 detí. O dočasné útočisko požiadalo 287 žiadateľov. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi v stredu 2 875 osôb. Informoval o tom tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.

Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 60 policajtov, 74 hasičov, 42 colníkov, 151 vojakov, 97 dobrovoľníkov, 87 príslušníkov zahraničných zložiek a 22 zamestnancov migračného úradu. Zároveň bolo vypravených päť autobusov, ktoré prepravili 72 osôb.

Celkovo už slovensko-ukrajinské hranice od začiatku konfliktu na vstupe do SR prekročilo takmer 416-tisíc osôb, viac ako 75-tisíc ich požiadalo o dočasné útočisko. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu zaznamenali takmer 156-tisíc osôb.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

9:48 Fínsky prezident Sauli Niinistö a premiérka Sanna Marinová oznámili svoju podporu pre vstup krajiny do Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO). Na svojej webstránke o tom informuje televízia CNN.

O možnom vstupe severskej krajiny do vojenskej aliancie sa začalo hovoriť po tom ako Rusko, s ktorým má 1 300-kilometrovú hranicu, napadlo Ukrajinu.

Finsko vojsko nato podpora suhlas armáda
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

9:37 Nemecký priemyselný konglomerát Siemens vo štvrtok oznámil, že v dôsledku vojny na Ukrajine odíde z ruského trhu. Vo vyhlásení, na ktoré sa odvoláva spravodajský portál BBC, uviedol, že trh opustí „riadnym znížením aktivít“.

Spoločnosť už v marci oznámila, že zastaví všetok obchod a medzinárodné dodávky do Ruska, ale bude pokračovať v miestnych službách a činnostiach súvisiacich s údržbou, pričom zabezpečí „prísne dodržiavanie sankcií“. Vo štvrtkovom vyhlásení však tvrdí, že „komplexné medzinárodné sankcie… ovplyvňujú obchodné aktivity spoločnosti v Rusku, najmä železničné služby a údržbu“.

Siemens má styky s Ruskom už od 50. rokov 19. storočia a donedávna bol zástancom väčšieho ekonomického zblíženia medzi Nemeckom a Ruskom.

9:20 Predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina) a prezident Poľskej republiky Andrzej Duda sa zhodli, že Ruská federácia presadzuje imperialistickú politiku, pričom odsúdili ruskú agresiu voči Ukrajine.

Andrzej Duda,Boris Kollár
Predseda Národnej rady SR (NR SR) Boris Kollár (Sme rodina) a prezident Poľskej republiky Andrzej Duda. Foto: www.facebook.com

8:05 Nemecká armáda začala s výcvikom ukrajinských vojakov zameraným na používanie delostreleckého systému, ktorý Nemecko a Holandsko plánujú dodať Ukrajine. Ministerstvo obrany uviedlo, že na použitie samohybných obrnených húfnic Panzerhaubitze 2000 trénujú 18 posádok. „Toto je jasný znak našej solidarity,“ uviedol rezort a prízvukoval, že Nemecko sa pre dodávku húfnic a výcvik nestane stranou konfliktu.

7:59 Gubernátor ruskej Belgorodskej oblasti, ktorá hraničí s Ukrajinou, tvrdí, že ukrajinské ostreľovanie dediny blízko hraníc zabilo najmenej jedného civilistu a ďalších šiestich zranilo. Viačeslav Gladkov uviedol, že obec Solochi ostreľovali z ukrajinskej strany v stredu v noci. Obyvateľov podľa jeho slov evakuujú. Gladkovove tvrdenia sa nedali nezávisle overiť. Ruské úrady v oblastiach pri Ukrajine opakovane hlásia incidenty s ukrajinským ostreľovaním.

7:36 Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová upozornila, že Rusko je pre svoju „barbarskú“ vojnu na Ukrajine najpriamejšou hrozbou pre medzinárodný poriadok. Po rokovaniach s japonským premiérom Fumiom Kišidom v Tokiu tiež spomenula „znepokojujúci pakt“ Moskvy s Čínou.

Kišida zase povedal, že ruská invázia na Ukrajinu nie je vec, ktorá sa týka len Európy, ale „otriasa jadrom medzinárodného poriadku vrátane Ázie“, čo sa „nesmie tolerovať“. Na summite v hlavnom meste Japonska sa vo štvrtok zúčastnil aj predseda Európskej rady Charles Michel, informuje spravodajský portál BBC.

Charles Michel, Fumio Kišida, Ursula von der Leyenová
Zľava: Charles Michel, Fumio Kišida a Ursula von der Leyenová po rokovaniach v Tokiu (12. máj 2022). Foto: Yoshikazu Tsuno/Pool Photo via AP.

7:17 Senát českého parlamentu prijal v stredu rezolúciu, v ktorej uznáva zločiny spáchané ruskými silami na Ukrajine za genocídu.

Informuje o tom portál Novinky.cz. V rezolúcii sa uvádza, že horná komora parlamentu „odsudzuje etnicky motivované zločiny proti ľudskosti, ako sú hromadné popravy, prejavy neúcty k mŕtvym, mučenie, znásilňovanie, fyzické aj duševné násilie alebo násilné deportácie detí, ktorých sa Rusko dopúšťa systematicky a vo veľkom, ako prejavy genocídy proti ukrajinskému ľudu”. Dokument sa tiež vyslovil za ďalšie poskytovanie zbraní Ukrajine a podporil aj udelenie statusu kandidátskej krajiny do Európskej únie.

7:09 Ukrajina navrhla výmenu vážne zranených obrancov oceliarne Azovstaľ v meste Mariupoľ s ruskými vojnovými zajatcami. Na komunikačnej platforme Telegram to oznámila ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková s tým, že dohodu v tejto veci ešte nedosiahli a pokračujú v rokovaniach. Vláda podľa jej slov pracuje na rôznych možnostiach záchrany bojovníkov, ktorí uviazli v oceliarni, ale „žiadna z nich nie je dokonalá“. Vojaci v Azovstale trvajú na tom, že sa nikdy nevzdajú ruským silám, ktoré ich obklopujú. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

7:00 Vitajte pri sledovaní štvrtkového online prenosu (minúta po minúte) o aktuálnej situácii v súvislosti s dianím na Ukrajine.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Dmitrij PeskovUrsula von der LeyenováVladimir PutinVolodymyr Zelenskyj