Ruský vodca Vladimir Putin v decembri vyhlásil, že financovanie potrieb armády nemá obmedzenia a hoci sa zdá, že to tak naozaj je, jeho vojna na Ukrajine si vyberá daň na stabilite ruskej ekonomiky. Poukazuje na to televízia CNN.
Podhodnotené skutočné náklady
Koncom minulého roka Putin podpísal rozpočet na národnú obranu v roku 2023 v hodnote 4,98 bilióna rubľov, čo je o trochu viac ako vlani.
Viac o téme: Vojna na Ukrajine
Vojna na Ukrajine si vyberá daň na stabilite ruskej ekonomiky. Tvorcovia politiky a podniky sú zbehlí vo zvládaní kríz, tvrdí Prokopenko. Podľa tohtoročných vládnych dokumentov sa však táto predpoveď zdvojnásobila na 9,7 bilióna, a to je už takmer trojnásobne viac ako Rusko minulo na obranu rok pred spustením invázie.
Zelenskyj chce, aby sa voľby v krajine konali na budúci rok. Potrebná ale bude podpora ostatných krajín
Tieto čísla pritom zrejme podhodnocujú skutočné náklady na ruské vojnové úsilie. Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru, ktorý monitoruje armádne náklady vo svete, odhaduje, že línia „národnej obrany“ v oficiálnych rozpočtoch Ruska predstavuje len približne tri štvrtiny celkových vojenských výdavkov.
Vysoká ekonomická cena
Odborník na ruské hospodárstvo z britského think-tanku pre obranu a bezpečnosť RUSI Richard Connolly naznačuje, že by ruské vojenské náklady tento rok mohli dosiaľ prekračovať 100 miliárd dolárov.
Janis Kluge z Nemeckého inštitútu pre medzinárodné a bezpečnostné záležitosti s ohľadom na ceny tovarov a služieb v Rusku odhaduje dokonca sumu okolo 300 miliárd dolárov.
Rusko zrušilo vojenské cvičenie Zapad. Pravdepodobne pre nedostatok vojakov a vybavenia, tvrdia Briti
Intenzívna podpora ozbrojených síl má však vysokú ekonomickú cenu. Ruský rozpočtový deficit sa od začiatku vojny prudko zväčšil, keďže príjmy z vývozu ropy a zemného plynu utlmili západné sankcie a výrazné zľavy pre zostávajúcich kupcov.
K tlaku sa pridali nižšie ceny energií v tomto roku a znižovanie výroby zamerané na ich podporu. Výnosy z ropného a plynárenského sektora boli v období od januára do júla o 41 percent nižšie ako v rovnakom období v roku 2022.
Nemôžu si požičať zo zahraničia
Vládny dlh v súčasnosti predstavuje 14,9 percenta HDP a očakáva sa, že porastie. A hoci je export stále väčší ako import, prebytok bol v prvom polroku 2023 v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka nižší o 85 percent, čo približuje krajinu k deficitu.
Prečo je prímerie Ukrajiny s Ruskom nemožné? Schallenberg a Kuleba vysvetlili „čierno-bielosť“ situácie
Krajiny s takýmto deficitom „bežného účtu“ sa zvyčajne spoliehajú na prílev zahraničného kapitálu, čo je vzhľadom na sankcie pre Moskvu obmedzená možnosť, povedal pre CNN hlavný ekonóm rozvíjajúcich sa trhov v Capital Economics Liam Peach a pripomenul, že „Rusko si nemôže požičiavať zo zahraničia, je vylúčené zo západných kapitálových trhov“.
Okrem toho Rusko tiež nemôže využiť veľký podiel devízových rezerv svojej centrálnej banky, ktoré sú zmrazené na Západe. To znamená, že by mohlo byť nútené obmedziť dovoz.
Rýchlo miznúci prebytok podľa ruskej centrálnej banky prispel k znehodnoteniu rubľa. Ten tento rok stratil viac ako 30 percent svojej hodnoty a začiatkom tohto mesiaca oslabil za hranicu 100 rubľov za dolár.
Vojnu zvládnu financovať ešte asi rok
Slabší rubeľ sa potom premieta do rastu cien – ročná inflácia spotrebiteľských cien dosiahla v júli 4,3 percenta, čím prekročila cieľ centrálnej banky na úrovni štyroch percent. Banka v polovici augusta zvýšila svoju hlavnú úrokovú sadzbu o 3,5 percentuálneho bodu na 12 percent.
Škody na životnom prostredí spôsobené ruskou armádou dosiahli 54,1 miliardy dolárov a stále rastú
Je pritom možné, že budú potrebné aj ďalšie zvýšenia sadzieb alebo dokonca opätovné zavedenie kontrol zameraných na udržanie dolárov v Rusku, aj keď pravdepodobne spomalia hospodársky rast.
Alexandra Prokopenko z Carnegie Russia Eurasia Center v Berlíne skonštatovala, že tvorcovia politiky a podniky sú zbehlí vo zvládaní kríz. Rusko by podľa nej mohlo byť schopné financovať vojnu ešte asi rok, ale ak sa to pretiahne ďalej, vláda bude musieť urobiť „ťažké rozhodnutia“.
„Kompromisom bude, že budú musieť zvýšiť dane alebo znížiť výdavky na infraštruktúru, ako je výstavba ciest a údržba mostov, pretože vojenské výdavky si budú vyžadovať čoraz viac,“ poznamenala.