Vojna na Ukrajine: Zelenskyj kritizuje prokrastináciu pri dodávkach zbraní a Putin podľa Kahla nedosiahne svoje ciele (online)

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Vojna na Ukrajine, Azovstal
Pohľad na zničený závod Azovstal v Mariupole (13. jún 2022). Foto: Russian Defense Ministry Press Service via AP.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v prejave priznal „bolestivé straty“ ukrajinských síl v bojoch proti Rusom v meste Sjevjerodoneck a v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny.

Viac o téme: Vojna na Ukrajine

Ukrajinské sily sa podľa neho stále pokúšajú o evakuáciu civilistov zo Sjevjerodonecka po tom, čo Rusko zničilo posledný most do mesta. Ako tiež povedal, obrana regiónu Donbas je podstatná, keďže výsledok bitky oň naznačí smer vojny. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Zelenskyj zopakoval, že Ukrajina potrebuje moderné protiraketové zbrane. Pre prokrastináciu pri ich dodávaní podľa neho neexistuje žiadne ospravedlnenie. Prezident zároveň vyzval ľudí, aby vydržali a naďalej tvrdo bojovali.

Politický námestník amerického ministra obrany Colin Kahl vyhlásil, že ruský prezident Vladimir Putin stále dúfa, že obsadí veľkú väčšinu Ukrajiny napriek neúspechom na začiatku invázie. Vyslovil však presvedčenie, že nádeje ruského prezidenta nezodpovedajú realite. Informuje o tom portál news.sky.com.

„Stále si myslím, že má plány pre významnú časť Ukrajiny, ak nie pre celú krajinu,“ povedal Kahl. „Avšak nemyslím si, že tieto ciele môže dosiahnuť,“ dodal. „Môžu dosiahnuť taktické zisky tu a tam. Ukrajinci odolávajú. Nemyslím si, že Rusi majú kapacitu dosiahnuť tieto grandiózne ciele,“ poznamenal námestník amerického ministra obrany.

Ministerstvo vnútra SR (MV SR) zriadilo kontakty, na ktoré sa môže verejnosť obrátiť v prípade záujmu pomôcť občanom Ukrajiny utekajúcim pred vojnou.

Ako informoval tlačový odbor MV SR, pomoc je možné poskytnúť na mail pomocpreukrajinu@minv.sk a prostredníctvom telefónneho čísla +4212/48 59 33 12.

Kontakty slúžia na nahlasovanie materiálnej pomoci, ako je šatstvo, oblečenie, hygienické potreby vrátane plienok pre deti, potraviny či na ponuky ubytovania.

Rusko zakázalo vstup na svoje územie desiatkam britských novinárov a osobností z oblasti obrany. Krok je reakciou na britské sankcie voči Rusku.

Ruské ministerstvo zahraničia uviedlo, že novinári uvedení na zozname sú zapojení do „zámerného šírenia nepravdivých a jednostranných informácií o Rusku a udalostiach na Ukrajine a v Donbase“ a prispievajú „k podnecovaniu rusofóbie v britskej spoločnosti“. Informuje o tom britský vysielateľ BBC, ktorého zamestnanci sú medzi 29 mediálnymi osobnosťami na zozname.

Okrem BBC majú novinárov na zozname aj noviny Times, Daily Telegraph, Guardian, Daily Mail, Independent a televízie Sky, Channel 4 a ITV. Zákaz má tiež 20 osôb „spojených s obranným priemyslom“.

Vojna na Ukrajine (online)

  • minúta po minúte

22:00 Stredajší online prenos (minúta po minúte) sme ukončili. Aktuálne informácie v súvislosti so situáciou na Ukrajine vám prinesieme aj vo štvrtok.

21:31 Ukrajinské sily stále kontrolujú priemyselnú štvrť mesta Sjevjerodoneck a jej okolie. Znamená to, že majú spojenie so susedným mestom Lysyčansk. Na komunikačnej platforme Telegram to v stredu uviedol starosta Sjevjerodonecka Oleksandr Strjuk.

Vynakladá sa úsilie na zatlačenie nepriateľa naspäť do centra mesta. Ide o situáciu s čiastočnými úspechmi a taktickými ústupmi,“ konštatoval starosta. „Situácia je ťažká ale stabilná,“ napísal. Dodal, že mesto nie je úplne odrezané napriek tomu, že všetky mosty boli zničené. Informuje o tom portál news.sky.com.

20:04 Americký prezident Joe Biden v stredu oznámil, že USA pošlú Ukrajine dodatočnú vojenskú pomoc v sume 1 miliardy dolárov. Ide o najväčšiu jednotlivú dodávku zbraní a vybavenia od začiatku vojny v snahe zastaviť pomalý ale stabilný postup Ruska pri dobývaní východoukrajinského regiónu Donbas. Súčasťou pomoci budú protilodné rakety, húfnice a ďalšia munícia pre raketové systémy.

19:16 Západ musí zintenzívniť dodávky zbraní na Ukrajinu a v drsnej opotrebovávacej vojne s Ruskom ju podporovať vojenskou pomocou. Na stretnutí ministrov obrany Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) to povedal americký minister obrany Lloyd Austin.

Ten vyzval viac ako 45 zúčastnených krajín, aby preukázali „neochvejné odhodlanie získať pre Ukrajinu spôsobilosti, ktoré naliehavo potrebuje na svoju obranu“. „Musíme zintenzívniť náš spoločný záväzok k sebaobrane Ukrajiny a musíme sa ešte viac snažiť, aby sme zabezpečili, že Ukrajina môže brániť seba, svojich občanov a svoje územie,“ povedal Austin.

Vo svojom utorňajšom nočnom príhovore k národu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj poprosil Západ o ďalšie zbrane a rýchlejšie dodávky, konkrétne o systémy protiraketovej obrany.

U.S. Defense Secretary Lloyd Austin attends the Ukraine Defense Contact group meeting ahead of a NATO defense ministers' meeting at NATO headquarters in Brussels, Wednesday, June 15, 2022. NATO defense ministers, attending a two-day meeting starting Wednesday, will discuss beefing up weapons supplies to Ukraine, and Sweden and Finland's applications to join the transatlantic military alliance.
Americký minister obrany Lloyd Austin Foto: Yves Herman, Pool Photo via AP

18:35 Občania Európskej únie výrazne podporujú spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku a očakávajú, že EÚ postupne ukončí svoju závislosť od ruských zdrojov energie. Výrazne tiež podporujú reakciu EÚ na ruskú agresiu voči Ukrajine. Vyplýva z výsledkov prieskumu Eurobarometer, ktorý v stredu zverejnila Európska komisia.

Až 78 % občanov EÚ, a rovnaké percento ľudí aj na Slovensku, si myslí, že únia od začiatku vojny prejavila solidaritu s Ukrajinou. Respondenti vo veľkej miere schvaľujú podporu Ukrajine a jej obyvateľom. Viac ako deväť z desiatich súhlasí s poskytovaním humanitárnej pomoci ľuďom zasiahnutým vojnou, 93 % v rámci EÚ a 91 % na Slovensku.

Finančnú podporu poskytovanú Ukrajine schvaľuje 80 % občanov v rámci celej EÚ a 64 % respondentov zo Slovenska. Celkovo 66 % v EÚ a 54 % na Slovensku súhlasí s tým, že „Ukrajina by mala vstúpiť do EÚ, keď bude pripravená“. Až 80 % Európanov schvaľuje hospodárske sankcie voči Rusku, na Slovensku sa však s nimi stotožňuje iba 56 % respondentov.

Podľa 75 % respondentov vojna na Ukrajine ukazuje, že „potrebujeme väčšiu vojenskú spoluprácu v rámci EÚ“. Z prieskumu vyplýva aj široká podpora opatrení EÚ v oblasti energetiky zameraných na odstránenie závislosti od ruských fosílnych palív.

Prieskum Eurobarometer sa uskutočnil od 13. do 20. apríla 2022 vo všetkých 27 členských štátoch. Prostredníctvom internetu bolo oslovených dovedna 26 066 občanov EÚ.

17:08 Ruská plynárenská firma Gazprom v stredu ohlásila redukciu toku plynu cez kľúčový európsky plynovod na druhý deň v rade. Urobila to len niekoľko hodín po tom, ako nemecký vicekancelár Robert Habeck povedal, že prvá redukcia dodávok vyzerá skôr ako politický krok a nie ako výsledok technických problémov.

Štátny energetický gigant Gazprom na mikroblogovacej sieti Twitter uviedol, že dodávky cez plynovod Nord Stream 1 do Nemecka budú zredukované aj vo štvrtok. Celkovo tak prepravu plynu cez podmorský plynovod zníži o 60 percent.

Nová redukcia nasleduje po tom, ako Gazprom oznámil, že tok cez Nord Stream 1 zmenší o 40 percent. Za dôvod označil to, že kanadské sankcie pre vojnu na Ukrajine nedovolili nemeckej spoločnosti Siemens dodať Gazpromu opravené zariadenie. Habeck sa však vyjadril, že pokiaľ nemeckí predstavitelia vedia, prvá relevantná sezóna údržby bude až na jeseň. Okrem toho podľa neho existuje niekoľko takýchto zariadení, takže to nevysvetľuje redukciu dodávok.

Gazprom zároveň informoval taliansku energetickú firmu Eni, že v stredu o zhruba 15 percent zredukuje prepravu plynu cez iný plynovod. Dôvod obmedzenia nebol hneď jasný a talianska spoločnosť konštatovala, že situáciu monitoruje.

15:44 Švédska nábytkárska spoločnosť Ikea v stredu informovala, že obmedzuje svoje podnikanie v Rusku po tom, ako „boli vážne ovplyvnené podniky a dodávateľské reťazce na celom svete“. Referuje o tom spravodajský web BBC. Firma považuje uvedené rozhodnutie za „ťažké“, pričom vo vyhlásení uviedla, že „v dohľadnom čase nevidí žiadnu možnosť obnoviť predaj“.

V marci Ikea dočasne zatvorila obchody a pozastavila zásobovanie v Rusku v dôsledku vojny na Ukrajine, ale naďalej vyplácala mzdy svojim zamestnancom. Spoločnosť informovala, že začne hľadať nových vlastníkov pre svoje štyri továrne v Rusku.

14:56 Ruský útok na Ukrajinu v kombinácii s prudkým rastom cien energií brzdí ekonomické zotavovanie Nemecka. Uviedol to mníchovský inštitút Ifo v súvislosti s tým, že zhoršil prognózu rastu ekonomiky krajiny. Ifo očakáva, že nemecké hospodárstvo sa v tomto roku zväčší o 2,5 percenta, pričom v marci prognózoval rast o 3,1 percenta. V budúcom roku však očakáva zrýchlenie hospodárskeho rastu na 3,7 percenta. Inštitút to konštatoval v správe, ktorú zverejnil v stredu.

Inflácia v krajine podľa predikcie inštitútu Ifo stúpne na 6,8 percenta a v budúcom roku sa zníži na 3,3 percenta. Počet nezamestnaných obyvateľov Nemecka v tomto roku podľa prognózy klesne z 2,6 milióna na 2,3 milióna, čiže miera nezamestnanosti sa zníži z 5,7 percenta na päť percent. V budúcom roku sa nezamestnanosť fakticky nebude meniť, uviedol inštitút.

Ifo ďalej odhaduje, že deficit nemeckých verejných financií sa v priebehu tohto roka zredukuje na polovicu z úrovne 131 miliárd eur na 65 miliárd eur. V budúcom roku bude podľa inštitútu deficit nemeckého rozpočtu len v sume 12 miliárd eur.

14:42 Americký prezident Joe Biden tvrdí, že úzko spolupracuje s európskymi partnermi na tom, aby sa na medzinárodné trhy dostalo 20 miliónov ton ukrajinského obilia, ktoré v súčasnosti nemôže opustiť čiernomorské prístavy v dôsledku ruskej invázie.

Plán podľa neho bude obsahovať vybudovanie dočasných skladovacích síl na ukrajinských hraniciach, aby sa vyriešil problém rozdielneho rozchodu koľají, ktoré používajú ukrajinské a európske železničné systémy.

Ukrajina je jedným z najväčších svetových exportérov pšenice, kukurice a slnečnicového oleja. Pre chýbajúce ukrajinské obilie na svetových trhoch hrozí prehĺbenie nedostatku potravín a inflácie na celom svete. Mnohé africké a blízkovýchodné krajiny sa vo veľkej miere spoliehajú na ukrajinské obilie a bez neho by mohli čeliť problémom, ako nasýtiť svojich ľudí.

14:01 Po invázii na Ukrajinu a z dôvodu západných sankcií z Ruska húfne odchádzajú milionári. Referuje o tom spravodajský web CNN.

Podľa správy spoločnosti Henley & Partners, ktorá pomáha bohatým ľuďom so sťahovaním do zahraničia, sa očakáva, že v tomto roku opustí krajinu takmer trikrát toľko ruských milionárov ako v roku 2019.

Keďže západné sankcie zasahujú ruskú elitu, predpokladá sa, že Rusko v roku 2022 príde o približne 15-tisíc osôb s majetkom vyšším ako milión dolárov, čo je asi 15 % ruských milionárov. Analytik Andrew Amoils uviedol, že údaje o „migrácii bohatstva sú veľmi dôležitým meradlom“ zdravia ekonomiky a dodal, že v minulosti to zvyčajne znamenalo „veľký kolaps“ danej krajiny.

13:47 Zástupca šéfa ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev naznačil, že Rusko má pravdepodobne záujem o zničenie Ukrajiny.

V príspevku na Telegrame napísal, že Ukrajina chce získať skvapalnený zemný plyn od svojich „zámorských pánov“ so splatnosťou do dvoch rokov.

„Ale je tu otázka. Kto povedal, že o dva roky bude Ukrajina vôbec existovať na mape sveta?“ napísal ďalej. Medvedev, ktorý je tiež bývalým prezidentom a premiérom, od začiatku vojny predviedol viacero tvrdých vyhlásení na adresu Ukrajiny a Západu.

11:35 Európska únia (EÚ) podpísala dohodu s Egyptom a Izraelom o zvýšení dodávok skvapalneného zemného plynu do krajín únie, ktorých cieľom je znížiť závislosť od dodávok z Ruska.

Ako uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, táto dohoda umožní, aby Izrael posielal viac plynu cez Egypt, ktorý disponuje zariadeniami na jeho skvapalnenie a následný vývoz po mori.

„Je to výnimočná chvíľa. Srdečne vítam podpísanie tejto historickej dohody,“ povedala Von der Leyenová na spoločnej tlačovej konferencii po boku ministrov energetiky Egypta a Izraela.

11:13 Vojna na Ukrajine je krízou práv detí. Na konferencii v New Yorku to povedala regionálna šéfka Detského fondu OSN (UNICEF) pre Európu a Strednú Áziu Afshan Khan, ktorá sa vrátila z Ukrajiny.

Takmer dve tretiny ukrajinských detí sú vysídlené, či už v rámci krajiny alebo ušli za hranice, uvádza sa v jej poznámkach k vystúpeniu, na ktoré sa odvoláva televízia CNN. „Deti sú nútené opustiť domovy, priateľov, hračky a vzácne veci, členov rodiny a čelia neistote ohľadom budúcnosti,“ konštatuje Khan.

Podľa dát OSN od začiatku vojny zabili 277 detí, 456 utrpelo zranenia a boje poškodili alebo zničili jednu z „bezpečných škôl“ podporovaných UNICEF-om, uviedla. Ukrajinská generálna prokuratúra pritom uvádza ešte vyššie počty – 313 zabitých a 579 zranených detí. Khan zdôraznila, že útoky na obývané oblasti a civilnú infraštruktúru „jasne musia skončiť“.

„UNICEF naďalej vyzýva na okamžité prímerie na Ukrajine a na ochranu všetkých detí pred ublížením. Každý deň, keď táto vojna pokračuje, zvyšuje dlhodobý, zničujúci vplyv na deti na Ukrajine, v regióne a na celom svete,“ cituje Khan CNN.

10:46 Slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko prekročilo v utorok viac ako 2805 osôb. Z toho bolo 708 mužov, 1 687 žien a 410 detí. O dočasné útočisko požiadalo 158 žiadateľov. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi za utorok viac ako 2 800 osôb. Informoval o tom tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.

Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 17 policajtov, 24 hasičov, 92 colníkov, 61 vojakov, 15 dobrovoľníkov, dvaja duchovní, 120 zamestnancov okresných úradov a 26 zamestnancov migračného úradu.

Celkovo už slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko od začiatku vojny na Ukrajine prekročilo viac ako 513-tisíc osôb, udelených bolo viac ako 81-tisíc dočasných útočísk. Hraničnými priechodmi už prešlo zo Slovenska na Ukrajinu viac ako 260-tisíc osôb.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

9:54 Ukrajinská armáda tvrdí, že úspešne odrazila pokusy ruských síl zaútočiť na jej pozície v mestách Sjevjerodoneck a Toškivka na východe Ukrajiny. Boje tam však pokračujú, uviedol generálny štáb ukrajinských síl.

Ruská armáda použila mínomety, delostrelectvo a salvové raketové systémy (MLRS) na ostreľovanie niekoľkých populačných centier v oblasti Sjevjerodonecka vrátane spomenutého mesta, Lysyčanska, Toškivky, Ustynivky, Borivského a Meťolkina. Informuje o tom spravodajský portál BBC, ktorý upozorňuje, že tieto tvrdenia sa nedali nezávisle overiť.

Správa prichádza v čase, keď sa v stredu v Sjevjerodonecku, ktorý čelí ostrým bojom, pokúšajú vytvoriť prvý humanitárny koridor. Rusko uviedlo, že povolí civilistom opustiť mesto a dodalo, že dá ukrajinským vojakom skrývajúcim sa v chemickom závode Azot príležitosť na to, aby sa vzdali.

8:48 Ruský plynárenský gigant Gazprom oznámil, že sa chystá znížiť dodávky plynu do Nemecka cez plynovod Nord Stream 1 na 100 miliónov kubických metrov denne.

Zvyčajne môže tento plynovod prepravovať 167 miliónov kubických metrov denne. Vo vyhlásení na komunikačnej platforme Telegram Gazprom dodal, že redukcia dodávok je „v dôsledku oneskoreného návratu jednotky kompresie plynu po oprave“ v nemeckej spoločnosti Siemens Group a „nefunkčnosť technických motorov“. Informuje o tom portál news.sky.com.

Pre Nemecko je Nord Stream 1 hlavnou trasou pre dodávky ruského plynu. Nemecké ministerstvo hospodárstva uviedlo, že bezpečnosť dodávok „teraz je naďalej garantovaná“. „Monitorujeme situáciu a skúmame fakty,“ uviedla hovorkyňa nemeckého rezortu ekonomiky a ochrany životného prostredia.

Gazprom
Foto: ilustračné, SITA/AP

8:31 Rusko zakázalo vstup na svoje územie desiatkam britských novinárov a osobností z oblasti obrany. Krok je reakciou na britské sankcie voči Rusku.

Ruské ministerstvo zahraničia uviedlo, že novinári uvedení na zozname sú zapojení do „zámerného šírenia nepravdivých a jednostranných informácií o Rusku a udalostiach na Ukrajine a v Donbase“ a prispievajú „k podnecovaniu rusofóbie v britskej spoločnosti“. Informuje o tom britský vysielateľ BBC, ktorého zamestnanci sú medzi 29 mediálnymi osobnosťami na zozname.

Okrem BBC majú novinárov na zozname aj noviny Times, Daily Telegraph, Guardian, Daily Mail, Independent a televízie Sky, Channel 4 a ITV. Zákaz má tiež 20 osôb „spojených s obranným priemyslom“.

8:22 Rusko odovzdalo Ukrajine telá ďalších 64 obrancov mariupoľskej oceliarne Azovstaľ. Ukrajinské ministerstvo pre dočasne okupované územia uviedlo, že telá dostali na územie, ktoré je pod kontrolou vlády v Kyjeve. „Ukrajina vrátila telá 64 hrdinských obrancov Azovstaľu na ich dôstojný pohreb,“ uvádza sa vo vyhlásení ministerstva, ktoré cituje spravodajský portál Sky News. Telá repatriovali v rámci výmeny. Rezort tiež uviedol, že proces vrátenia tiel zabitých ukrajinských vojakov pokračuje.

8:06 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v prejave priznal „bolestivé straty“ ukrajinských síl v bojoch proti Rusom v meste Sjevjerodoneck a v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny.

Ukrajinské sily sa podľa neho stále pokúšajú o evakuáciu civilistov zo Sjevjerodonecka po tom, čo Rusko zničilo posledný most do mesta. Ako tiež povedal, obrana regiónu Donbas je podstatná, keďže výsledok bitky oň naznačí smer vojny. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Zelenskyj zopakoval, že Ukrajina potrebuje moderné protiraketové zbrane. Pre prokrastináciu pri ich dodávaní podľa neho neexistuje žiadne ospravedlnenie. Prezident zároveň vyzval ľudí, aby vydržali a naďalej tvrdo bojovali.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

8:00 Vitajte pri sledovaní stredajšieho online prenosu (minúta po minúte) o aktuálnej situácii v súvislosti s dianím na Ukrajine.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Dmitrij PeskovJoe BidenSergej LavrovVladimir PutinVolodymyr Zelenskyj
Firmy a inštitúcie EU Európska únia