Ruský raketový útok na západoukrajinskú Ternopiľskú oblasť podľa prezidenta Volodymyra Zelenského nemal nijaký taktický alebo strategický zmysel rovnako ako veľká väčšina ruských raketových úderov.
Viac o téme: Vojna na Ukrajine
Je to teror, iba teror, vyhlásil Zelenskyj po ruskom útoku na západoukrajinskú Ternopiľskú oblasť
Ukrajinský prezident vyzval partnerov jeho krajiny na poskytnutie moderných systémov protiraketovej obrany. Informuje o tom portál news.sky.com. „Dodávky takýchto systémov boli možné v tomto roku, vlani a dokonca aj skôr. Dostali sme ich? Nie. Potrebujeme ich? Áno,“ vyhlásil Zelenskyj.
Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak vyzval Západ, aby poslal Ukrajine ďalšie zbrane. Na sociálnych sieťach napísal, že Ukrajina potrebuje „paritu ťažkých zbraní“ s Ruskom, aby ukončila vojnu.
Dodal, že rozhodnutie o počte zbraní odoslaných zo Západu sa očakáva v stredu, keď sa ministri obrany z celého sveta stretnú v sídle NATO v Bruseli. Informuje o tom spravodajský portál BBC.
Ukrajinské sily utrpeli v Donbase na východe krajiny ťažké straty, keďže bojujú proti ruským silám so značnou výhodou v delostrelectve.
Ministerstvo vnútra SR (MV SR) zriadilo kontakty, na ktoré sa môže verejnosť obrátiť v prípade záujmu pomôcť občanom Ukrajiny utekajúcim pred vojnou.
Ako informoval tlačový odbor MV SR, pomoc je možné poskytnúť na mail pomocpreukrajinu@minv.sk a prostredníctvom telefónneho čísla +4212/48 59 33 12.
Kontakty slúžia na nahlasovanie materiálnej pomoci, ako je šatstvo, oblečenie, hygienické potreby vrátane plienok pre deti, potraviny či na ponuky ubytovania.
Ruskí vojaci obsadili väčšiu časť východoukrajinského mesta Sjevjerodoneck, ale ukrajinská armáda stále kontroluje priemyselnú oblasť mesta a chemický závod Azot, v ktorom sa podľa odhadov ukrýva 500 ľudí. Uviedol to guvernér Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. „Približne 500 civilistov zostáva v závode Azot v Sjevjerodonecku, pričom 40 z nich sú deti,“ povedal guvernér. „Občas sa armáde niekoho darí evakuovať,“ dodal. Informuje o tom portál news.sky.com.
Rusi však pomaly ničia únikové cesty z mesta. Dva z troch mostov spájajúcich Sjevjerodoneck so susedným mestom Lysyčansk sú už zničené. „Ak po novom bombardovaní most spadne, mesto bude naozaj odrezané. Nebude sa dať zo Sjevjerodonecka odísť autom,“ konštatoval Hajdaj. Dodal, že sa nedosiahli nijaké dohody o prímerí a o evakuačných koridoroch.
Vojna na Ukrajine (online)
- minúta po minúte
22:00 Pondelkový online prenos (minúta po minúte) sme ukončili. Aktuálne informácie v súvislosti so situáciou na Ukrajine vám prinesieme aj v utorok.
20:16 O ďalších krokoch pre podporu udelenia kandidátskeho štatútu pre Ukrajinu na vstup do Európskej únie hovorila prostredníctvom videohovoru prezidentka SR Zuzana Čaputová s prezidentmi Ukrajiny a Poľska Volodymyrom Zelenským a Andrzejom Dudom.
Ako informoval hovorca slovenskej hlavy štátu Martin Strižinec, Slovensko aj Poľsko takýto krok podporujú a snažia sa Ukrajine pomôcť. Ukrajinský prezident sa za to prezidentke Čaputovej aj poľskému prezidentovi Dudovi poďakoval a ocenil podporu oboch krajín.
Čaputová hovorila so Zelenským a Dudom o podpore udelenia kandidátskeho štatútu pre Ukrajinu na vstup do EÚ
19:23 Ukrajinská polícia spustila vyšetrovanie zabití viac ako 12-tisíc ľudí počas ruskej vojny. V pondelok tiež úrady z Kyjivskej oblasti informovali o objavení ďalších obetí s rukami zaviazanými za chrbtom v masovom hrobe neďaleko Buče.
„Strelné rany v kolenách nám hovoria, že ľudí mučili,“ vysvetlil policajný šéf Kyjivskej oblasti Andrij Nebytov. „Ruky zviazané páskou za chrbtom hovoria, že ľudí dlhšie zadržiavali (ako rukojemníkov) a (nepriateľské sily) sa snažili z nich dostať informácie,“ doplnil.
Od stiahnutia ruských jednotiek z oblasti na konci marca, už úrady našli telá 1 316 ľudí.
Šéf ukrajinskej národnej polície Igor Klimenko pre agentúru Interfax-Ukraine v pondelok povedal, že vedú kriminálne vyšetrovanie úmrtí viac ako 12-tisíc Ukrajincov. Telá obetí podľa neho ležali na uliciach, v domoch i masových hroboch. Nešpecifikoval pritom, koľko z týchto obetí tvorili civilisti a koľko bolo vojakov.
18:16 Generálny tajomník Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) Jens Stoltenberg je „rád“, že švédska vláda potvrdila svoju pripravenosť na riešenie bezpečnostných obáv Turecka v súvislosti s jeho vstupom do vojenskej aliancie. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vetuje vstup Švédska a susedného Fínska do NATO, ktorý podnietila ruská invázia na Ukrajinu, tvrdiac okrem iného to, že podporujú kurdských militantov, a trvá na zmene ich politiky.
Švédsko, ktoré v pondelok Stoltenberg navštívil, podľa jeho slov začalo meniť svoju protiteroristickú legislatívu a „zabezpečí, že právny rámec pre vývoz zbraní bude odrážať jej budúci štatút člena NATO s novými záväzkami voči spojencom“, čo boli dva dôležité kroky pre riešenie tureckých obáv. Cieľom je vyriešiť tieto záležitosti, čo najskôr, aby sa severské krajiny mohli čo najskôr stať členmi NATO, poznamenal.
Švédska premiérka Magdalena Anderssonová sa vyjadrila, že Švédsko berie turecké obavy veľmi vážne a „prinajmenšom ich obavy o bezpečnosť, pokiaľ ide o boj proti terorizmu“. Jej ambíciou je podľa jej slov čo najskoršie vyriešenie týchto otázok.
Stoltenberg po rokovaniach s premiérkou odmietol povedať, či by sa otázka vstupu mala vyriešiť pred samitom NATO v Madride 28. júna alebo pred voľbami do švédskeho parlamentu 11. septembra. Švédsko a Fínsko dostali pozvanie na stretnutie v Španielsku. V nedeľu sa Stoltenberg stretol s fínskym prezidentom Saulim Niinistöm. Pri tejto príležitosti sa vyjadril, že bezpečnostné obavy, ktoré prednieslo Turecko v rámci odmietania snahy Švédska a Fínska o vstup do NATO, sú legitímne a treba ich brať vážne.
Švédsko je pripravené na riešenie bezpečnostných obáv Turecka, to teší aj Stoltenberga
18:03 Ruské sily vypálili tri rakety na okres Pryluky v Černihivskej oblasti na severe Ukrajiny, čo viedlo k evakuácii niektorých obyvateľov v obave z rozšírenia požiaru. Informuje o tom spravodajský portál CNN s odvolaním sa na miestnych predstaviteľov. Evakuácia sa týka štyroch dedín v okrese Pryluky. Zatiaľ z oblasti nehlásia obete, no Černihivská oblasť už dlhšie nebola terčom pravidelného ruského ostreľovania. V marci región „utrpel obrovské straty“, najmä samotné mesto Černihiv, keď sa dostalo pod pretrvávajúci útok Rusov, ktorý za sebou zanechal množstvo mŕtvych. Neskôr mesto okupovali ruské sily, no v apríli sa stiahli.
17:44 Absencia podpisu predsedu zahraničného výboru parlamentu Mariána Kéryho (Smer-SD) pod iniciatívou podporujúcou kandidátsky štatút Ukrajiny je nepochopiteľná a ide proti záujmom Slovenska. Uviedol to minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nom. SaS), ktorý vyzval Kéryho, aby si zobral príklad od českého, poľského a maďarského kolegu. O stanovisku Korčoka informoval komunikačný odbor rezortu diplomacie.
Korčok považuje za vážnu chybu Kéryho nepripojenie sa k iniciatíve o podpore kandidátskeho štatútu Ukrajiny
16:53 Veľkokapacitné registračné centrum v Michalovciach, v ktorom doteraz spolupôsobila súkromná spoločnosť, prešlo od 11. júna pod kompetencie Hasičského a záchranného zboru (HaZZ). Zabezpečené budú všetky doterajšie služby pre odídencov prichádzajúcich z vojnou postihnutej Ukrajiny. Informovala o tom hovorkyňa Ministerstva vnútra SR Zuzana Eliášová.
„Od vypuknutia vojenského konfliktu na Ukrajine Ministerstvo vnútra SR zabezpečuje činnosti súvisiace nielen s ochranou vonkajšej schengenskej hranice a kontroly vstupu občanov na Slovensko, ale aj ďalšie procesy súvisiace napríklad s poskytovaním statusu dočasného útočiska, núdzovým ubytovaním či preplácaním výdavkov za ubytovanie,“ uviedol minister vnútra SR Roman Mikulec.
Významným krokom v procese budovania infraštruktúry na zvládnutie utečeneckej krízy bolo vybudovanie veľkokapacitného centra v Michalovciach (VKC) a jeho spustenie 14. marca. Centrum v Michalovciach spočiatku plnilo úlohy pri registrácii odídencov, a aj pri udeľovaní statusu dočasného útočiska. Služby boli následne rozšírené s cieľom odbremeniť bezprostredné okolie hraničných priechodov. Pod velením HaZZ boli zadefinované všetky požadované funkcionality, pričom v oblastiach, pri ktorých v tom čase boli vyčerpané limity, bola využitá súkromná firma.
Platnosť rámcovej zmluvy s dodávateľskou spoločnosťou sa skončila 10. júna. Jej predĺženie nie je plánované, preto v gescii HaZZ a v spolupráci so Sekciou krízového riadenia (SKR) Ministerstva vnútra (MV) SR odštartovali aktivity na prevzatie činnosti a zabezpečenie služieb vo VKC Michalovce. Koordinátori, vrátane tlmočníkov, psychologickej pomoci či administratívnych pracovníkov súkromnej firmy boli nahradení príslušníkmi HaZZ, zamestnancami SKR MV SR alebo okresným úradom. Nahradené bolo taktiež materiálno-technické vybavenie vrátane stanov a ich vnútorného vybavenia. Tiež došlo k prebratiu informačných systémov, ktoré sú využívané na registráciu prichádzajúcich do VKC Michalovce či nábor nových dobrovoľníkov.
„Všetkým zložkám, ktoré sa podieľali na prebratí a zabezpečení riadneho fungovania veľkokapacitného centra v Michalovciach patrí moja vďaka. Okrem tých, ktorých vidieť priamo na mieste, by som sa chcel poďakovať aj tým, ktorí zabezpečovali samotné vybavenie VKC,“ dodal Mikulec.
16:07 Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak vyzval Západ, aby poslal Ukrajine ďalšie zbrane. Na sociálnych sieťach napísal, že Ukrajina potrebuje „paritu ťažkých zbraní“ s Ruskom, aby ukončila vojnu.
Dodal, že rozhodnutie o počte zbraní odoslaných zo Západu sa očakáva v stredu, keď sa ministri obrany z celého sveta stretnú v sídle NATO v Bruseli. Informuje o tom spravodajský portál BBC.
Ukrajinské sily utrpeli v Donbase na východe krajiny ťažké straty, keďže bojujú proti ruským silám so značnou výhodou v delostrelectve.
15:36 Čína od začiatku vojny na Ukrajine predbehla Nemecko a stala sa najväčším kupcom ruských energií. V pondelok o tom informovalo Centrum pre výskum energie a čistého ovzdušia (CREA).
Nemecko, ktoré bolo počas prvých dvoch mesiacov vojny najväčším importérom ruských fosílnych palív, kleslo na druhú priečku za Čínu, ktorá od Moskvy nakúpila energie v hodnote asi 12,6 miliardy eur. Tento posun odráža rastúci význam Číny a ďalších mimoeurópskych ekonomík pre ruský export energií, ktorý poskytuje asi 40 % federálneho rozpočtu krajiny, konštatuje CREA.
Čína preskočila Nemecko a po nákupe za vyše 12 miliárd eur je najväčším importérom ruských energií
15:15 Loď s 18-tisíc tonami ukrajinskej kukurice v pondelok ráno priplávala do prístavu v severozápadnom Španielsku. Išla pritom po novej námornej trase, aby sa vyhla ruskej blokáde ukrajinských prístavov v Čiernom mori.
Nákladná loď Alppila dorazila do prístavu A Coruňa pred svitaním a mali by ju vyložiť v utorok, uviedla pre televíziu CNN tlačová kancelária prístavu.
Je to prvá dodávka ukrajinských obilnín, ktorá dorazila do Španielska po novej námornej trase cez Baltské more, uviedla vo vyhlásení skupina výrobcov krmiva pre zvieratá Agafac. Dopady ruskej vojny na Ukrajine na globálne dodávky a ceny potravín by mohli uvrhnúť do hladomoru alebo podmienok podobných hladomoru až 49 miliónov ľudí.
13:51 Svetové zásoby jadrových zbraní sa v nadchádzajúcich rokoch pravdepodobne zvýšia, čím sa otočí klesajúci trend od konca studenej vojny.
Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru (SIPRI) v pondelok uviedol, že všetkých deväť krajín vyzbrojených jadrovými zbraňami navyšuje alebo modernizuje ich arzenál.
„Existujú jasné náznaky, že redukcie, ktoré charakterizovali globálne jadrové arzenály od konca studenej vojny, sa skončili,“ skonštatoval Hans M. Kristensen, ktorý je výskumníkom programu zbraní hromadného ničenia SIPRI a riaditeľom projektu Nuclear Information Project pri Federácii amerických vedcov.
Dôjde k zvýšeniu zásob jadrových zbraní vo svete? Odborníci zaznamenali veľmi znepokojujúci trend
13:37 Hospodársky rast v rámci krajín Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) sa v najbližších šiestich až deviatich mesiacoch pravdepodobne spomalí. Vyplýva to zo zložených vedúcich ukazovateľov (CLI), ktoré organizácia zostavuje. Ukazovatele sú teraz vo väčšine veľkých ekonomík na úrovni dlhodobých trendov alebo pod nimi. OECD o tom informovala v správe, ktorú zverejnila v pondelok.
Zložené ukazovatele, ktoré nadol zatlačila vysoká inflácia a veľmi nízka dôvera spotrebiteľov, naznačujú spomalenie hospodárskeho rastu eurozóny ako celku. Signalizujú aj zmiernenie ekonomického rastu Veľkej Británie a Kanady. V prípade USA a Japonska však zložené ukazovatele stále naznačujú stabilný ekonomický rast.
V rámci veľkých nových trhových ekonomík z ukazovateľov vyplýva spomalenie hospodárskeho rastu Číny a Brazílie, ale stabilný rast Indie. OECD však uviedla, že pretrvávajúca neistota spôsobená vojnou na Ukrajine a pokračujúcou pandémiou ochorenia COVID-19 vedie k väčšej fluktuácii zložených vedúcich indikátorov ako zvyčajne.
12:15 Traja ľudia pre boje zomreli v nedeľu v meste Lysyčansk na východe Ukrajiny. Jednou z obetí je šesťročný chlapec. Potvrdil to guvernér Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj a dodal, že jeden človek bol pri ruských útokoch zranený. Informuje o tom portál news.sky.com.
Guvernér poznamenal, že ruskí vojaci ničia susedné mesto Sjevjerodoneck „štvrť po štvrti“ a vytláčajú ukrajinskú armádu „pre významnú výhodu v delostrelectve“. „Niekoľko delostreleckých granátov zasiahlo čistiareň odpadových vôd, trikrát bombardovali oblasť závodu Azot, v ktorom v úkrytoch stále zostávajú civilisti,“ konštatoval Serhij Hajdaj.
11:59 Počas prvých sto dní vojny na Ukrajine Rusko za predaj fosílnych palív na globálnom trhu dosiahlo tržby v objeme 93 miliárd eur. Uviedlo to Centrum pre výskum energetiky a čistého ovzdušia (CREA) sídliace v Helsinkách.
Celkové tržby Ruska za predaj palív sú na vysokej úrovni napriek výraznému poklesu exportu v máji, ktorý bol výsledkom toho, že medzinárodné spoločenstvo sa snaží zredukovať závislosť od dovozu ruských fosílnych palív. Informuje o tom portál news.sky.com.
Podľa správy CREA 61 percent ruského exportu fosílnych palív smerovalo do Európskej únie. Hoci sa ruská ropa predáva so zľavou, globálny rast dopytu a zvyšujúce sa ceny energií sú stále lukratívne pre režim prezidenta Vladimira Putina a pomáhajú mu financovať jeho inváziu na Ukrajinu.
Rusko si počas prvých 100 dní vojny na Ukrajine prilepšilo za predaj fosílnych palív na globálnom trhu o miliardy eur
11:51 Operácie týkajúce sa riečnych prechodov budú v nadchádzajúcich mesiacoch pravdepodobne najdôležitejšími rozhodujúcimi faktormi pre priebeh vojny na Ukrajine. Vo svojom pravidelnom hodnotení situácie na Ukrajine to uvádza britské ministerstvo obrany, na ktoré sa odvoláva spravodajský portál BBC.
Kľúčový, 90 kilometrov dlhý centrálny sektor ruskej frontovej línie v Donbase leží západne od rieky Siverskyj Donec. Aby Rusko dosiahlo úspech vo svojej súčasnej ofenzíve, bude podľa britského rezortu obrany musieť buď dokončiť ambiciózne sprievodné akcie, alebo vykonať útočné prechody cez rieku.
Ukrajinským silám sa často darí zbúrať mosty, predtým, ako sa stiahnu, zatiaľ čo Rusko sa snaží zaviesť komplexnú koordináciu potrebnú na úspešné a pod paľbou rozsiahle prechody cez rieky, dodalo ministerstvo.
10:45 Ruskí vojaci obsadili väčšiu časť východoukrajinského mesta Sjevjerodoneck, ale ukrajinská armáda stále kontroluje priemyselnú oblasť mesta a chemický závod Azot, v ktorom sa podľa odhadov ukrýva 500 ľudí.
Uviedol to guvernér Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. „Približne 500 civilistov zostáva v závode Azot v Sjevjerodonecku, pričom 40 z nich sú deti,“ povedal guvernér. „Občas sa armáde niekoho darí evakuovať,“ dodal. Informuje o tom portál news.sky.com.
Rusi však pomaly ničia únikové cesty z mesta. Dva z troch mostov spájajúcich Sjevjerodoneck so susedným mestom Lysyčansk sú už zničené. „Ak po novom bombardovaní most spadne, mesto bude naozaj odrezané. Nebude sa dať zo Sjevjerodonecka odísť autom,“ konštatoval Hajdaj. Dodal, že sa nedosiahli nijaké dohody o prímerí a o evakuačných koridoroch.
9:57 Slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko prekročilo v nedeľu takmer 2700 osôb. Z toho bolo 611 mužov, 1 453 žien a 603 detí. O dočasné útočisko požiadalo 43 žiadateľov. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi za včerajší deň viac ako 2 500 osôb. Informoval o tom tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.
Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 11 policajtov, 22 hasičov, 92 colníkov, 98 vojakov, 21 dobrovoľníkov, 120 zamestnancov okresných úradov a 10 zamestnancov migračného úradu.
Celkovo už Slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko od začiatku konfliktu prekročilo takmer 508-tisíc osôb, udelených bolo viac ako 81-tisíc dočasných útočísk. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu zaznamenali viac ako 255-tisíc osôb.
9:36 Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského by počet obetí na životoch medzi ruskými ozbrojenými silami mohol do konca júna prekročiť hranicu 40-tisíc. Kyjev opakovane tvrdí, že ruská armáda počas invázie na Ukrajinu stráca veľký počet vojakov, ale Moskva vysoké straty svojich vojakov nepriznáva. Informuje o tom portál news.sky.com.
8:57 Ruský raketový útok na mesto Čortkiv v Ternopiľskej oblasti na západe Ukrajiny, ktorý zranil 22 ľudí vrátane 12-ročného dieťaťa, bol podľa Moskvy zacielený na sklad zbraní. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že útokom zničilo „veľký sklad protitankových raketových systémov, prenosných systémov protivzdušnej obrany a delostreleckých granátov, ktoré kyjivskému režimu dodali USA a európske krajiny“. Informuje o tom portál bbc.com, ktorý poznamenáva, že tieto informácie nedokáže nezávisle overiť.
8:26 Ruský raketový útok na západoukrajinskú Ternopiľskú oblasť podľa prezidenta Volodymyra Zelenského nemal nijaký taktický alebo strategický zmysel rovnako ako veľká väčšina ruských raketových úderov. Ukrajinský prezident vyzval partnerov jeho krajiny na poskytnutie moderných systémov protiraketovej obrany. Informuje o tom portál news.sky.com. „Dodávky takýchto systémov boli možné v tomto roku, vlani a dokonca aj skôr. Dostali sme ich? Nie. Potrebujeme ich? Áno,“ vyhlásil Zelenskyj.
Je to teror, iba teror, vyhlásil Zelenskyj po ruskom útoku na západoukrajinskú Ternopiľskú oblasť
8:12 Ukrajina dohodla dve trasy na vývoz obilia, a to cez Poľsko a Rumunsko, v snahe odvrátiť globálnu potravinovú krízu.
Uviedol to námestník ministra zahraničných vecí Dmytro Senik, ktorý dodal, že globálna potravinová bezpečnosť je ohrozená pre ruskú inváziu na Ukrajinu a zastavený export obilia cez Čierne more. Kyjiv rokuje aj s pobaltskými štátmi o treťom koridore pre vývoz potravín, poznamenal Senik. Informuje o tom portál news.sky.com.
Námestník ukrajinského rezortu zahraničia neposkytol detaily o tom, koľko obilia sa už presunulo cez koridory v Poľsku a Rumunsku. Dodal však, že tieto trasy „nie sú dokonalé, pretože na nich vznikajú zápchy, ale robíme, čo dokážeme, aby sme tieto trasy zatiaľ rozvíjali“.
8:00 Vitajte pri sledovaní pondelňajšieho online prenosu (minúta po minúte) o aktuálnej situácii v súvislosti s dianím na Ukrajine.