Voľby 1994 - 2023: Mečiarovi pomohla k návratu veľká chyba, potom valcoval a na záver si zaspieval

Tridsať rokov samostatnosti Slovenskej republiky znamenalo tridsať rokov turbulencií na politickej scéne.

Strany sa štiepili, zanikali a vznikali nové. Veľakrát iba na jedno použitie vo voľbách, aby v zápätí po neúspechu po štyroch rokoch a niekedy aj skôr, zanikli.

V troch častiach sa vám pokúsime čiastočne priblížiť, čo sa udialo za spomenuté obdobie, počas ktorého sme mali osem parlamentných volieb a ďalšie nás čakajú už 30. septembra.

Mečiar prvýkrát dlho nevydržal

Prvé roky samostatnej Slovenskej republiky boli poznačené predsedom Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) Vladimírom Mečiarom.

Viac o téme: Predčasné voľby na Slovensku 2023

Funkciu predsedu vlády si priniesol zo spoločného štátu s Českou republikou, keď v roku 1992 jeho strana získala až 74 mandátov. Chýbali jej však dve poslanecké miesta, aby mohla mať absolútnu väčšinu v parlamente, a preto musela niektoré posty ponúknuť Slovenskej národnej strane vedenej Ľudovítom Černákom.

Kandidátky a kandidáti pre predčasné voľby 2023 na Slovensku (24 strán, hnutí a jedna koalícia)

Niekoľko mesiacov po vyhlásení samostatnosti Slovenskej republiky si Mečiar uvedomil, že nemá takú podporu v strane na presadzovanie vlastných ideí, ako si predstavoval a napätie sa stupňovalo. Niektorí zakladatelia HZDS začali vyslovovať nesúhlas so štýlom jeho politiky.

Slota ako nový líder národniarov

Mečiar videl, že sa mu rúca jeho dominancia. Tušenie, že predčasne skončí, potvrdil na historickom rokovaní s funkcionármi hnutia koncom novembra 1993 v Zlatej Idke.

Priznal problémy, s ktorými sa stretával a nevylúčil, že sa budú konať predčasné voľby. Známe sú jeho slová: „Prevalcujeme všetko, nech sa deje vôľa Božia, že sa do toho pustíme tak, že sa všetci budú diviť.“

Dotkol sa aj partnerskej strany SNS, kde si HZDS malo rozkol vo svojich radoch vlastne prehĺbiť podporou promečiarovského Slotovho krídla.

Svoje predsavzatie naplnil do bodky a o tri mesiace bol z funkcie predsedu odvolaný Černák. Novým lídrom národniarov sa stal Ján Slota.

Kritický prejav prezidenta Kováča

Problémy mal však aj vo vlastných radoch, keď začiatkom roku 1994 hnutie opustila skupina funkcionárov na čele s Romanom Kováčom a Jozefom Moravčíkom.

Konečnú bodku za vládnutím Vladimíra Mečiara dal prezident Michal Kováč svojím kritickým prejavom 9. marca 1994 v parlamente. Na záver prvej Správy o stave republiky vyzval, aby sa vytvorilo spokojné ovzdušie pre predčasné parlamentné voľby. Následne bola vláda Vladimíra Mečiara 11. marca v parlamente odvolaná.

Vyvolalo to vlnu protestov a v uliciach Bratislavy neďaleko parlamentu došlo k niekoľkým konfliktným situáciám, v ktorých aj niektorí novinári vyfasovali nejeden úder od rozvášneného davu.

HZDS pomohla veľká chyba SDĽ

Pred vyslovením nedôvery Vladimírovi Mečiarovi v parlamente, boli všetky oči upreté na Stranu demokratickej ľavice (SDĽ), ktorá do poslednej chvíle váhala, či sa pripojí k takémuto kroku. Nakoniec súhlasila s podmienkou, že predčasné voľby budú o pol roka. Vychádzala z vtedajších preferencií, ktoré jej namerali viac ako 20-percentnú podporu. Ukázalo sa však, že iba s odretými ušami v novembri prekročila voliteľnú hranicu v rámci štvorkoalície.

Vtedajší predseda SDĽ Peter Weiss v neskorších súkromných rozhovoroch pripustil, že to bola obrovská chyba, ktorá priviedla Mečiara znovu k moci. Vysvetľoval to veľkým tlakom niektorých významných spolustraníkov, ktorí iba takto boli ochotní hlasovať za pád Vladimíra Mečiara.

Dočasná vláda pod vedením Jozefa Moravčíka vedela, že za pol roka nemôže urobiť nič historického. Niektorí analytici ju dokonca pomenovali za najnudnejšiu. Ukázala však, že sa dá vládnuť aj v širokej koalícii, kde volebné programy jednotlivých strán nemajú takmer nič spoločného. Možno aj to dopomohlo k idei, aby široká koalícia v roku 1998 odstavila druhýkrát Mečiara od moci.

Voľby v roku 1994 a triumfálny návrat

Voľby na prelome septembra a októbra 1994 (vtedy trvali dva dni) priniesli návrat Vladimíra Mečiara. Urazený a pomstychtivý ukázal, čo všetko môže urobiť krajine človek, keď sa mu dá do rúk moc. Toto štvorročné obdobie odhalilo „mečiarizmus“ v plnom svetle.

Víťazom hlasovania sa stalo HZDS, ktoré získalo 34,97 percenta. Za ním nasledovala štvorkoalícia Spoločná voľba, kde dominovala SDĽ s 10,42 a Maďarská koalícia s 10,19 percentami. Mečiar videl, že nezískal očakávanú podporu a väčšinu v parlamente nemal ani so spriaznenou SNS. Chýbalo im šesť kresiel a bolo potrebné nájsť tretieho.

Výsledky volieb v roku 1994

• v tabuľke sú politické subjekty, ktoré sa dostali do parlamentu

Pozornosť upriamil najprv na Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), lebo vedel, že by mu táto tradičná strana dala legitimitu aj v medzinárodnom meradle. Dostal však košom, lebo nebol ochotný splniť ich 15 demokratizačných podmienok.

Ponuku po dlhom váhaní prijalo Združenie robotníkov Slovenska (ZRS) na čele s Jánom Ľuptákom. Na svoju extrémne ľavicovú rétoriku spred volieb rýchlo zabudli, len keď jeho členovia pocítili, že je omnoho krajšie vyvážať sa v štátnych automobiloch so šoférmi, ako napríklad pracovať na stavbe alebo s bagrom. Nová koalícia mala 93 hlasov v parlamente, teda ústavnú väčšinu a mohla robiť, čo chcela. Aj robila.

Slovensko upadlo do tmy

Spôsob vládnutia ukázala nová trojkoalícia už v noci z 3. na 4. novembra, kedy rokovanie trvalo nepretržite vyše 20 hodín. Počas neho parlamentná väčšina odvolala všetkých z funkcií, ktorých mohla, ale aj tých, na čo nemala nárok.

Medzi odvolanými boli napríklad generálny prokurátor, členovia Prezídia Fondu národného majetku, predseda Najvyššieho kontrolného úradu či riaditeľ Slovenského rozhlasu. Historici toto zasadanie pomenovali ako „noc dlhých nožov“.

V parlamente tiež podnikli dovtedy nevídané kroky. Vôbec nepozerali na proporcionalitu v zložení výborov a všetkých najväčších protivníkov usadili do Výboru pre životné prostredie, ktorý sa stal akousi opozičnou bunkou v zákonodarnom zbore.

Rovnaký spôsob vládnutia používala nová väčšina celé štyri roky. Kto sa im nepáčil, ihneď šiel preč. Napríklad vlastného poslanca Františka Gauliedera protiústavne zbavila poslaneckého mandátu, pretože chcel opustiť poslanecký klub HZDS.

Mečiar nezabudol ani na prezidenta, ktorý ho kritizoval v parlamente. Radikálne mu obmedzil rozpočet a vyvolával štvavú kampaň proti nemu na verejnosti. Najdrastickejším príkladom bolo však zavlečenie prezidentovho syna do Rakúska, na čom sa údajne podieľala slovenska tajná služba.

Mečiar ešte skôr vyhlasoval, že vytvorí slovenskú podnikateľskú vrstvu, a tak sa jeho vlastní ľudia dostali k veľkým podnikom za babku. Peniaze sa len tak kotúľali do súkromných rúk, čo napríklad ľavicovej ZRS nevadilo, pretože si aj jej niektorí ľudia polepšili.

V medzinárodnom meradle sa s Mečiarom nikto nechcel rozprávať. Demarše medzinárodného spoločenstva boli na dennom poriadku, ale Mečiar na ne vôbec nereagoval. Aj napriek sľubom, že sa chceme dostať do Európskej únie a NATO, robil všetko pre to, aby sme sa týmto cieľom čo najviac vzdialili. Do NATO okolité krajiny vstúpili v roku 1999, Slovensko však pre prehrešky Mečiarovej vlády nebolo pozvané.

Ešte horšie to bolo so vstupom do EÚ. V roku 1997 sa začali prístupové rokovania s viacerými krajinami, ale znovu bez Slovenska, ktoré túto ponuku dostalo ihneď po páde Mečiarovej vlády.

Podobných prípadov by sme mohli napočítať neúrekom, ale všetko iba ukazovalo, aké bolo obdobie v rokoch 1994 až 1998 na Slovensku. Prišiel však rok 1998 a nové voľby. Mečiar zistil, že aj jeho vládnutie nebude trvať večne. Keď uvidel, že jeho sviečka v kresle premiéra dohorela, sadol si pred kamery v STV a nakoniec si zaspieval: „S pánom Bohom, idem od vás, neublížil som, neublížil som žiadnemu z vás.“

Ukázalo sa však, že to nebol jeho úplný koniec… Druhú časť krátkeho pohľadu do minulosti, vám ponúkneme v piatok 22. septembra.