WASHINGTON 8. novembra (WebNoviny.sk) – Obyvatelia USA v utorok rozhodnú, kto sa stane novým v poradí 45. americkým prezidentom. Volebný systém v USA je jedným z najkomplikovanejších a najsofistikovanejších na svete.
Kľúčovú úlohu hrajú tzv. nerozhodnuté štáty
Američania si volia svoju hlavu štátu cez tzv. voliteľov, ktorí sa musia registrovať. Dokopy je 50 štátoch USA a vo volebnom obvode Washington D. C. 538 voliteľov. Ich počet v jednotlivých štátoch závisí od jeho veľkosti a zaľudnenosti, avšak každý štát má najmenej troch voliteľov.
Najviac ich je v slnečnej Kalifornii (55), nasleduje Texas (38), New York a Florida majú o deväť voliteľov menej (29). Naopak najmenej ich má Aljaška (3). V krajine dominujú dva hlavné politické prúdy: demokrati a republikáni. Obe strany majú svoje voličské základne a štáty, v ktorých tradične triumfujú.
Kľúčovú úlohu vo voľbách tak hrajú tzv. nerozhodnuté štáty, kde sa podpora kandidátov mení. Zrejme najsledovanejším nerozhodnutým štátom je Ohio s 18 voliteľmi, kde sa posledných 18 rokov zhodovali výsledky volieb s výsledkami na federálnej úrovni. Ďalším takýmto štátom je Florida, ktorá má spomedzi nerozhodnutých štátov najviac voliteľov. Pozornosť sa upriamuje aj na Severnú Karolínu s 15 voliteľmi a Virgíniu s 13 voliteľmi.
Zvláštnosti amerického volebného systému majú svoju históriu
Väčšinový volebný systém, vďaka ktorému v rámci jednotlivých štátov víťaz berie všetko, zabezpečí, že v boji o kreslo v poradí 45. prezidenta USA rozhodnú veľké štáty, ktoré disponujú vysokým počtom voliteľov.
Na tento systém naposledy doplatil demokrat Al Gore. Ten v roku 2000 získal o takmer pol milióna hlasov viac ako jeho republikánsky súper George W. Bush., ktorý sa však napokon stal prezidentom. Celkovo sa podobný scenár opakoval v 17 spomedzi 44 prípadov.
Zvláštnosti amerického volebného systému majú svoju históriu: posledná zásadná reforma sa uskutočnila v roku 1804. Dodnes cítiť z amerického volebného systému ducha z 19. storočia. Začína sa to už dátumom volieb, ktoré sa vždy konajú v utorok po prvom novembrovom pondelku.
Výsledok volieb formálne oznámia v januári
Nemožnosť priamej voľby prezidenta tiež súvisí so situáciou v USA pred 200 rokmi. V tom čase to nebolo možné z logistických dôvodov. Preto sa Američania rozhodli pre systém voliteľov, ktorí majú voľný mandát, teoreticky by mohli slobodne rozhodovať, ktorému kandidátovi dajú svoj hlas.
Volitelia sa zídu v decembri, aby odovzdali svoje hlasy a poslali ich do Washingtonu. Výsledok volieb formálne oznámia v januári. Od roku 1960 sa ešte žiadnemu kandidátovi nepodarilo dostať do Bieleho domu bez toho, aby zvíťazil najmenej v dvoch z trojice štátov Ohio, Pennsylvánia a Florida.
V niektorých častiach USA môže voliť aj človek bez akýchkoľvek osobných dokladov, ktorý uvedie, že je bezdomovec bez trvalého pobytu a pozná iba rok svojho narodenia, ale nie deň a mesiac.
V niektorých štátoch únie zákon vyžaduje predloženie osobného dokladu s fotografiou alebo dvoch osobných dokladov bez fotografie, ale napríklad v Novom Mexiku stačí, ak volič uvedie svoju adresu, meno a rok narodenia. V prípade, že ide o bezdomovca, stačí, ak nahlási ulicu, na ktorej sa zdržuje. Podľa toho sa určí, v ktorom okrsku môže odovzdať hlas.
Termín všeobecných volieb v Spojených štátov, počas ktorého Američania volia prezidenta, poslancov Snemovne reprezentantov, tretinu senátorov a časť guvernérov, bol pevne stanovený zákonom ešte v roku 1845.
Voľby sa podľa neho konajú vždy prvý utorok po prvom novembrovom pondelku v rokoch deliteľných štyrmi. V roku 2012 tento termín spadal na 6. november. Pri stanovení termínu volieb uvažovali zákonodarcovia prakticky a vychádzali z toho, že v roku 1845 boli Spojené štáty prevažne agrárnou spoločnosťou.
November vybrali preto, lebo išlo o obdobie po žatve, keď už mali farmári väčšinu jesenných prác hotových. Bolo to tiež obdobie pred zimou, kým začalo byť cestovanie na kočoch a drožkách ťažké. Aj utorok vybrali veľmi pozorne s ohľadom na roľníkov a vidiecke obyvateľstvo. Volebných miestností bolo v 19. storočí veľmi málo a vzdialenosť medzi nimi bola veľká. Mnohí preto museli k urnám cestovať už deň dopredu.
Keďže väčšina Američanov bola v tej dobe veriaca, utorok im umožnil nedeľnú návštevu kostola. Stredu zákonodarcovia ako volebný deň vylúčili, lebo v tento deň sa na väčšine územia konali pravidelné trhy.
