Ako vníma lekár, primár súkromnej polikliniky, ktorý v minulosti dlhé roky pracoval ako internista v jednej z bratislavských nemocníc a pôsobil aj v Salford Royal Hope Hospital v Manchesteri vo Veľkej Británii, práve prebiehajúcu akciu odborárov s hromadnými výpoveďami?
Som presvedčený, že napriek všetkému, čo za 20 rokov náš štát pre zdravotníctvo /ne/urobil, systém funguje často krát omnoho lepšie ako v niektorých krajinách na západ od nás. Na Slovensku našťastie stále liečime na úrovni doby, používame najmodernejšie prístroje, pacientom predpisujeme presne tie isté /a ešte lepšie/ lieky ako v zahraničí. Žasnem nad úspechmi našich onkológov. Teším sa, že pacienti s bypassmi prežívajú oveľa dlhšie ako predtým. Vážim si kolegov, ktorí úspešne transplantujú pečeň, pľúca, obličky. Akí si zaslúžia títo ľudia plat? Mnohých pacientov, aj vďaka modernej liečbe, udržujú dlho v relatívne dobrom zdraví. Napriek tomu, čo všetko doma robíme, výdavky štátu na zdravotníctvo sú u nás dlhodobo vraj jedny z najnižších v celej EÚ. To sa zákonite musí niekde prejaviť.
V akom stave je podľa Vás slovenské zdravotníctvo?
Veľa sa trestuhodne zanedbáva. Technický stav niektorých nemocníc je v žalostnom stave, čo ma nesmierne mrzí. Som presvedčený, že štát si neplnil a ani dnes, žiaľ, celkom neplní jednu zo svojich základných povinností. Postarať sa, aj v zmysle programového vyhlásenia vlády, o chorých a trpiacich. Ak vláda deklaruje, že „iba kvalitný systém zdravotníctva zabezpečuje dobrý zdravotný stav obyvateľstva, ktorý je kľúčovým predpokladom pre fungujúcu spoločnosť a budúcnosť Slovenska“, tak jej už dnes nezostáva nič iné ako zvažovať demisiu. Voči zdravotníkom sa správa často macošsky a povýšenecky. Nezabúdajme, že lekár pracuje predovšetkým podľa vlastného svedomia a vedomia, pod drobnohľadom pacienta, primára a ostatných nadriadených, kolegov, ministerstva zdravotníctva a zákonov SR, lekárskej komory, Úradu pre dohľad nad zdravotníckou starostlivosťou, ako aj revíznych lekárov poisťovní a médií. Žiadne iné takto regulované a kontrolované povolanie neexistuje. Čo je najsmutnejšie, nikto dnes nerieši naše zdravie budúcnosti. Kompetentných absolútne nezaujíma, kto sa raz postará o chorých za 20-30 rokov, aká je štruktúra chorobnosti. Len prázdne floskuly a plány na papieri. Slovensko pritom zostáva hanbou Európy v úmrtnosti na srdcovo-cievne ochorenia.
Má štát záujem zmeniť to? Rieši problémy zdravotníkov?
Vďaka platnej legislatíve mnohí z nás už pocítili, aké to je, keď pacientom predpíšete kvalitný liek a poisťovňa vyhlási, že takto liečiť, pán doktor, bolo drahé a „neefektívne“. Dnes už aj u nás chýbajú zúfalo oční lekári, psychiatri, anesteziológovia, „krčiari„. Ak chceme aby nás mal kto liečiť keď budeme raz starí, musíme na to myslieť už dnes. Neviem si predstaviť, kde nájdeme o 15 rokov lekárov, ktorí budú vyučovať na našich lekárskych fakultách v Bratislave, Martine a Košiciach. Kde nájdu profesorov fyziológie, histológie a anatómie. Zavrú sa potom lekárske fakulty? Kde zoberú na obvodoch praktických lekárov a stomatológov.
Veľa sa trestuhodne zanedbáva. Technický stav niektorých nemocníc je v žalostnom stave.Igor Vozár, lekár
Prečo sa na slovenské zdravotníctvo pozerá ako na čiernu dieru?
Mrzí ma, ak ekonómovia hovoria v súvislosti so zdravotníctvom o čiernej diere. Zdravotníctvo nie je žiadna čierna diera, o tom som presvedčený. Zdravotníctvo, to sú predovšetkým ľudia, ktorí potrebujú pomoc, vyliečení pacienti, chronicky chorí, ale aj tí, ktorým sa podarilo ich utrpenie „iba“ zmierniť. Ale aj tí, čo napokon boj so svojou chorobou, vekom, životným štýlom alebo genetickým základom prehrali. Taký je život. Na druhej strane stojíme my, ktorí sa o všetkých zúčastnených staráme. Žasnem v akom stave sú v 21.storočí napr. budovy Univerzitnej nemocnice – pracoviská Staré mesto, Kramáre a Podunajské Biskupice. Priznajme si. Tieto inštitúcie sú hanbou Bratislavy, ale predovšetkým vizitkou všetkých vlád, ktoré na Slovensku vládli. A čo je horšie, takýchto nemocníc je na Slovensku veľa. Sú to nemocnice, ktoré vyzerajú hrozivo, ale pacienti sú vďaka obetavosti zdravotníkov zväčša spokojní. Je mi ľúto, v akých podmienkach niekedy musia pracovať kolegovia v štátnom sektore. Našťastie, len vďaka ich zodpovednej práci je o pacientov stále dobre postarané. Aj keď nikto nie je neomylný. Obzvlášť ak pracuje v takých otrasných podmienkach, aké mu u nás často vytvára štát. Mali by sme si preto uvedomiť širšie súvislosti a snažiť sa predovšetkým spoločne zmeniť chorý systém. Preto považujem akciu lekárov, ktorí podávajú hromadné výpovede ako legitímnu. Nejde len o platy. Je to aj boj za práva našich pacientov. Niekedy ma však prekvapuje negatívny postoj verejnosti k našim požiadavkám. Ak pre nič iné, tak už len preto, že udržiavanie status quo pocítia bolestivo najmä naše deti.
Podarí sa podľa vás lekárom práve touto protestnou akciou docieliť to, čo žiadajú? Ako môže hromadná výpoveď dvoch tisícok lekárov zasiahnuť do systému zdravotníctva na Slovensku?
Verím, že akcia bude úspešná a kolegom držím úprimne palce. Viem, že vyrieši problém len čiastočne. Myslím, že u nás budú nemocnice čakať do poslednej chvíle či si to predsa len radoví lekári nerozmyslia. Naši lekári, moji kolegovia, doteraz mlčali. O to viac si cením toto gesto. Vedenia nemocníc, ktoré sa zmietajú paradoxne v ešte väčších problémoch ako ich vlastní zamestnanci, sa budú snažiť kalkulovať ako prežiť. Zvýšenie platov bude možné len v prípade, ak vláda odsúhlasí navýšenie zdrojov pre štátne nemocnice. Ambíciu štátu uhrádzať poskytovateľom platby za diagnózy a ostatné reformné kroky vidím v nedohľadne.
Ako hodnotíte súčasnú reformu zdravotníctva?
Ministerstvu, vláde a parlamentu trvalo neskutočne dlho kým sa zhodli už len na novele zákona, pseudozákone o lieku, ktorý skutočné problémy pacientov a zdravotníkov vôbec nerieši. Zákon pritom ešte ani nie je platný, takže možno nakoniec aj sami vyhlásia, že je zlý. Je smutné, ak reforma zdravotníctva dnes stojí a padá na tom, či bude navštevovať reprezentant súkromnej nadnárodnej farmaceutickej spoločnosti súkromného lekára v ordinačných hodinách alebo niekedy neskôr. Toto sú problémy, ktoré treba riešiť? Na zákony, ktoré sú proti ústavnosti a všeobecnej deklarácii práv a slobôd si už slovenskí lekári tuším aj zvykli. Čo na tom, že klauzula spomínanej novely vychádza z predpokladu, že každý lekár je skorumpovaný a v komunikácii s farmaceutickými spoločnosťami rieši v pracovnej dobe len kongresy a wellness pobyty niekde ďaleko pri mori. Podľa seba súdim teba? Čo čakáme od štátu, ak Protimonopolný úrad vyhlási v istej chvíli, že súkromné zdravotné poisťovne môžu fúzovať, pretože nevykazujú žiaden zisk a o pár mesiacov suverénne potvrdí, že tieto spoločnosti môžu prirodzene zisk predsa len vykazovať, pretože sú úplne normálnym subjektom na podnikateľskom trhu ako ktokoľvek druhý. Potom sa pýtam, v akom štáte žijeme? Ľutujem naivitu „nezávislého“ KDH ministra zdravotníctva, ktorý si myslí, že namiesto originálneho lieku naši pacienti zaplatia 0,01 eura za liek, ktorý lekár vlastne nepredpísal, ale im ho odporučí lekárnik, pretože dotyčný liek má najmenší doplatok stanovený z neznámych dôvodov úradníkmi.
Zdravotníctvo nie je žiadna čierna diera, o tom som presvedčený. Zdravotníctvo, to sú predovšetkým ľudia, ktorí potrebujú pomoc.Igor Vozár, lekár
Slovensko je charakteristické striedaním vlád a teda aj reforiem najproblémovejších rezortov. Bola v histórii Slovenska podľa Vás nejaká reforma zdravotníctva, v ktorej sa malo pokračovať? Je nátlak formou podávania výpovedí riešením situácie v zdravotníctve? V akej situácii je podľa Vás slovenské zdravotníctvo a čo potrebuje, aby sa z nej dostalo?
Veľmi sa obávam, že ani táto vláda nič v zdravotníctve nevyrieši. Na rozdiel od niektorých ekonómov, ktorí priviedli spoločnosť akurát do svetovej hospodárskej krízy si myslím, že jediným riešenie našich problémov je jednoznačne primerané navýšenie zdrojov, ktoré budú plynúť do zdravotníctva. V čase keď štát reformoval bankový systém, kompetentní nešetrili ani halier. Vedeli, že táto investícia sa im raz vráti. Nie som proti transformácii nemocníc na akciové spoločnosti. Nerozumiem len, ako štát môže pripustiť, že politickí nominanti štátu, štátni úradníci, riaditelia vymenovaní samotným ministerstvom zdravotníctva, ktorí sedia na vysokých stoličkách, dnes môžu, kvôli dlhom, beztrestne uviesť nemocnice do hlbokého krachu, pokojne pritom spávať a prinajhoršom byť odvolaní do stratena. Namiesto toho, aby štát delegoval právomoci na schopných ľudí a začal konečne platiť za služby občanom, ponechá riešenie všetkých problémov na akcionárov, ktorí za súčasného stavu nemajú šancu /!/ zachovať ani v budúcnosti vyrovnaný rozpočet príspevkovej organizácie bez toho, aby to pocítil pacient. Do našich nemocníc musia prísť nielen peniaze na platy lekárov, zdravotné sestry a ostatných zdravotníkov, ale konečne aj schopný manažment a peniaze na rekonštrukcie budov, na lieky, hygienické potreby a ostatný materiál. Naše nemocnice musia byť výkladnou skriňou tohto štátu. Diaľnice, verejnoprávny rozhlas a televíziu by sme mali naozaj budovať až potom keď budeme mať pekné nemocnice, ktoré sa postarajú na úrovni 21.storočia o nášho pacienta. Nie som ekonóm, ale je veľmi smutné ak vládna koalícia zvažuje či pošle tak povediac „z fleku“ 5,8mld euro do eurovalu 2, ale pritom jedným dychom a s ťažkým srdcom yyčlení necelé 4 mld. na rok 2012 pre celé slovenské zdravotníctvo. Zdroje, ktoré dokázateľne pokrývajú len veľmi málo z nákladov napr. na zdravotnú starostlivosť o niekoľko miliónov poistencov štátu. Náklady na liečbu pacientov stúpajú a budú aj naďalej stúpať. Bez rozumného modelu spoluúčasti pacienta sa určite tiež nezaobídeme.
Zhovárala sa Zuzana Devera
