Na Slovensku sa už roky hovorí o vytvorení takzvaného marketingového fondu na podporu poľnohospodárskych a potravinárskych produktov. V zahraničí takéto fondy fungujú už dlhé roky a prevažná časť príspevkov pochádza zo štátu. Na Slovensku však podľa Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka (SZPM) a Slovenského mliekarenského zväzu (SMZ) môžeme zatiaľ o tomto fonde len snívať.
Trvalý pokles spotreby mlieka
Prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka sa preto rozhodli, že sa spoľahnú len sami na seba a propagáciu mlieka a mliečnych výrobkov si už roky zabezpečujú spoločne. SZPM a SMZ o tom informovali vo štvrtok v tlačovej správe.
„Myšlienkou zriadenia fondu sme sa začali zaoberať ešte v roku 2005 a viedol nás k tomu trvalý a výrazný pokles spotreby mlieka. Hľadali sme skúsenosti v zahraničí a zistili sme, že aj v krajinách, kde je výrazne vyššia spotreba mlieka ako u nás, venujú propagácii mlieka veľkú pozornosť a nemalé prostriedky. Keďže sme s požiadavkou o príspevky do Mliečneho fondu na našom rezortnom ministerstve v tom čase neuspeli, rozhodli sme sa konať na vlastnú päsť,“ vysvetlila riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Margita Štefániková.
Počet ľudí pracujúcich v potravinárstve sa rapídne znížil, nedostatok cítia mliekari aj pekári
Mliečny fond vznikol na konci roka 2007 ako výsledok iniciatívy a spolupráce Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka a Slovenského mliekarenského zväzu. Obe menované organizácie na jeho činnosť pravidelne prispievajú.
„V čase, keď tento fond vznikal, predstavoval príspevok do neho 1 halier za každý kilogram mlieka. Odvtedy sa na poplatku nič nezmenilo, platí sa len prepočtom na tri stotiny eurocenta. Z týchto zdrojov sa financujú informačné a propagačné aktivity na podporu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov. Za 12 rokov fungovania Mliečneho fondu sa nám podarilo zrealizovať 3 veľké propagačné kampane – Objav mlieko, Za SK mliečne výrobky a Slovenská mliečna rodina, v rámci ktorých sme pripravili desiatky projektov a stovky aktivít pre rôzne cieľové skupiny,“ pokračovala Štefániková.
Povedomie o benefitoch mlieka
Mliekari sa vo svojich informačných a propagačných kampaniach zameriavajú na aktivity, cieľom ktorých je zvyšovať povedomie o zdravotných benefitoch mlieka a mliečnych výrobkov, o dôležitosti ich konzumácie a o samotnej výrobe a spracovaní mlieka. Cielené a dlhodobé aktivity pomaly prinášajú svoje výsledky.
„Po zhodnotení vplyvu našich kampaní počas desaťročného obdobia môžeme povedať, že naša snaha nie je márna. Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov pomaly stúpa. Pred 12 rokmi bola 153 a teraz je to takmer 175 kilogramov na osobu a rok. Neodpustím si upozorniť na to, že odporúčaná spotreba mlieka podľa WHO – Svetovej zdravotníckej organizácie je 220 kilogramov na osobu a rok. Uvedomujeme, že sme začali „beh na dlhé trate“ a trpezlivo pokračujeme v informačných a propagačných aktivitách,“ dodala Margita Štefániková.
Prečo nevyvážame viac slovenských potravín do zahraničia? Výrobcovia to povedali na rovinu
Vznik fondu, ktorý by zastrešoval marketingové aktivity pre slovenských producentov potravín, už roky sľubuje štát. Napriek tomu ho do dnešného dňa nezriadil. Potravinári by ho privítali, mliekarov nevynímajúc. Analýzy podľa mliekarov potvrdzujú, že výdavky do mediálnych kampaní slovenských potravín by bolo potrebné zvýšiť.
„Komunikácia smerom k spotrebiteľovi, ktorá cieli na kvalitu, čerstvosť, zamestnanosť a ekologické aspekty v podobe uhlíkovej stopy je pre udržateľnosť a rozvoj slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva nevyhnutná. Veď sa len pozrime na ten paradox, že štvrť milióna ton zahraničného mlieka a mliečnych výrobkov dovezieme a zároveň štvrť milióna ton domáceho mlieka a mliečnych výrobkov vyvezieme,“ uviedol prezident Slovenského mliekarenského zväzu Stanislav Voskár.
Poľnohospodári odmietli prispievať
Slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka dlhodobou a ucelenou propagáciou cez Mliečny fond vplývajú na postupný obrat nepriaznivej situácie v mliečnom sektore. Viac štátnych prostriedkov na marketing by zmenu urýchlil a umožnil nasadenie v masových médiách, aby sa informácie dostali k širokej verejnosti.
„Slovensko má pri mlieku a mliečnych výrobkoch aktívnu obchodnú bilanciu len pri tekutom mlieku. Pri sušenom a zahustenom mlieku, kyslomliečnych výrobkoch, srvátke, masle, syre a tvarohu platí, že viac dovezieme ako vyvezieme. V roku 2018 bol rozdiel medzi dovozom a vývozom takmer 100 miliónov eur. Napriek tomu nepriaznivému číslu ide o lepší výsledok, ako sme dosiahli rok predtým,“ uzatvoril Stanislav Voskár.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV) podľa svojich slov plánovalo vytvorenie marketingového fondu pre poľnohospodárov ešte v roku 2016, no po nástupe nového vedenia však poľnohospodári odmietli do neho prispievať.
„Nepovažujeme za správne, aby sa poľnohospodári na takejto aktivite finančne nepodieľali. Spoločná participácia na budovanie spotrebiteľského patriotizmu funguje aj napríklad v Rakúsku, kde prispievajú na marketingové aktivity spoločne štát aj samotní poľnohospodári,“ uviedol v reakcii Daniel Hrežík z Odboru komunikácie a marketingu MPRV SR.