Cestoviny, múka či iné potraviny z hmyzu môžu byť cenným zdrojom bielkovín pre udržateľnejšie stravovanie budúcnosti.
Z dôvodu rastu svetovej populácie sme nútení hľadať nové zdroje bielkovín, aby sme uspokojili nutričné potreby každého jednotlivca na planéte. Očakáva sa, že globálna populácia sa v nasledujúcich 30 rokoch zvýši o 2 miliardy ľudí. Aby sa uspokojil dopyt, bude potrebné zdvojnásobiť produkciu mäsa. Keďže chov dobytka si vyžaduje veľa pôdy, bude to mať významný vplyv na životné prostredie. Konkrétne asi 70 % z celkovej plochy využívanej na poľnohospodárstvo, ktoré produkuje až 18 % všetkých emisií skleníkových plynov spôsobených ľudskou činnosťou.
100-krát menej emisií skleníkových plynov
Nové zdroje bielkovín sú potrebné aj pre zvieratá. Každý rok sa do EÚ dováža približne 14 miliónov ton sójových bôbov na kŕmenie dobytka, ako sú ošípané, hovädzí dobytok a kurčatá. Región je odkázaný nielen na dovoz, ale obavy vyvoláva aj uhlíková stopa pri preprave plodín.
„Pokiaľ ide o potraviny, Európa ako celok chce byť viac sebestačná,“ hovorí Birgir Örn Smárason, výskumník udržateľnej výroby potravín v potravinárskej a biotechnologickej spoločnosti Matis v Reykjavíku na Islande. A ak má Európa splniť ciele trvalo udržateľného rozvoja a zároveň obmedziť zmenu klímy, svoju úlohu budú musieť zohrávať aj trvalo udržateľné zdroje bielkovín. Napríklad jedlý hmyz sa dá chovať s využitím pôdy o 50 % až 90 % menšej v porovnaní s dobytkom a produkuje asi 100-krát menej emisií skleníkových plynov. Okrem toho hmyz môže byť kŕmený organickým odpadom – vyhodeným jedlom, ktoré často končí na skládke.
Hmyz nie je veľmi obľúbený
Napriek prísľubu proteínu z hmyzu sa jeho používanie ako potravy pre zvieratá a ľudí ešte stále neuchytilo. Technické problémy znamenajú, že ich nemožno chovať v dostatočne veľkých množstvách. Regulácia je problémom. Súčasné právne predpisy EÚ povoľujú hmyz ako krmivo v akvakultúre, ale nie pre hospodárske zvieratá. Očakáva sa však, že čoskoro budú udelené výnimky pre hydinu a ošípané. Ďalšou veľkou bariérou je, že v našej kultúre hmyz ako potrava nie je zaužívaný a ani obľúbený, oproti ázijským, africkým a latinskoamerickým krajinám, kde sú chrobáky pravidelnou súčasťou stravy.
V obchodoch a reštauráciách sa zrejme čoskoro stretnete so žltým múčnym červom. Aké sú jeho benefity
Ak teda chceme riešiť problém s dostatkom potravy a negatívnym dopadom chovu dobytka na životné prostredie, musíme hmyz ako potravu najskôr prijať.
Proteínové alternatívy
Smárason a jeho kolegovia si myslia, že hmyz (cvrčky pre ľudí a muchy čierneho vojaka pre zvieratá), sú sľubnými proteínovými alternatívami, ktoré sa dajú vyrábať lokálne, ako aj mikroriasy a jednobunkové proteíny. Jednobunkové proteíny sa získavajú z mikróbov, ktoré sa živia cukrami z drevnej biomasy – odpadu, ktorý zostal po ťažbe dreva. Výskumníci v rámci projektu NextGenProteins skúmajú, ako optimalizovať produkciu týchto typov bielkovín pre ľudí aj zvieratá.
Napríklad výroba mikrorias je zvyčajne drahá. Tím však spolupracuje s islandskou spoločnosťou, ktorá sa spojila s geotermálnou elektrárňou, aby znížila náklady využívaním jej udržateľne vyrobenej elektriny a emisií oxidu uhličitého – jedinej potravy, ktorú riasy potrebujú na svoj rast.
Do projektu sú zapojené aj potravinárske firmy, ktoré prinášajú nápady na nové alternatívne proteínové produkty, od imitácie mäsa až po energetické nápoje a tyčinky. Smárason zdôrazňuje, že je tiež dôležité informovať spotrebiteľov, prečo by mali zvážiť tieto alternatívne bielkoviny.
Cieľom projektu je tiež vyvinúť nové krmivo pre hmyz. Môže byť ním napríklad rastlinný odpad, ako je zemiakový škrob a iné vedľajšie produkty zo spracovania zemiakov. Na produkciu hmyzu vo veľkých množstvách však bude potrebné štandardizované krmivo.
