Odvod pre reťazce sa na zvýšení prejavil iba o 0,1 percentuálny bod. V praxi to však znamená 50 miliónov z našich peňaženiek.
Ceny v januári poskočili o tri percentá smerom nahor. Ceny potravín a nealka dokonca o štyri percentá. Ministerstvo financií trdí, že mimoriadny odvod pre reťazce sa na zvýšení prejavil iba zanedbateľne. Analytici zase upozorňujú, že aj nepatrné zvýšenie cítime na domácom rozpočte veľmi výrazne.
Zvýšenie cien potravín o tri percentá pre mimoriadny odvod pre obchodné reťazce v januári tohto roka je tvrdenie, ktoré sa podľa slovenského agrorezortu neopiera o reálne fakty. „Účtovné obdobie najväčších obchodných reťazcov je od 1. marca a od tohto dátumu pre nich platí aj osobitný odvod, čiže v januári tieto reťazce odvod ešte neplatili,“ uviedol to pre agentúru SITA v reakcii na výšku inflácie za január 2019 hovorca Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoj vidieka SR (MPRV) Michal Feik.
Najviac zdraželi potraviny
Štatistický úrad SR zverejnil v piatok 15. februára výšku inflácie za január. Najviac zaujal podľa Slovenského farmárskeho, družstva (SFD) predovšetkým medzimesačný nárast cien potravín a nealkoholických nápojov na úrovni až 3 %. Takáto úroveň nebola dosiahnutá či prekonaná za posledných 15 rokov na Slovensku ani raz. Pred 15 rokmi, v januári 2004, ceny potravín a nealko nápojov zdraželi medzimesačne o vyše 4 %. Na januárový údaj vývoja cien potravín a nealkoholických nápojov sa pritom podľa SFD čakalo práve aj kvôli platnosti špeciálneho odvodu pre reťazce. „Vplyv zavedenia odvodu z reťazcov bol na rast cien minimálny. Do celkovej inflácie na úrovni 2,2 % prispel odvod z reťazcov len približne 0,1 p.b,“ uviedlo ešte minulý týždeň v stanovisku k inflácii Ministerstvo financií SR.
Bez ohľadu na zavedenie 2,5 % odvodu pre reťazce ministerstvo pôdohospodárstva upozorňuje, že o cene v konečnom dôsledku rozhodujú obchodníci a prax ukazuje, že náklady sa do cien nepremietajú lineárne, ale vstupuje do nich množstvo rôznych faktorov. „Ako príklad môžeme uviesť zníženie DPH na vybrané potraviny v roku 2016, ktoré síce krátkodobo prinieslo zníženie cien, avšak už po pár mesiacoch boli ceny na pôvodnej úrovni napriek tomu, že v okolitých krajinách ceny potravín v tom období stagnovali. Obchodníci teda využili situáciu na zvýšenie svojho profitu,“ upozornil Feik.
MPRV tiež upozornilo, že januárová inflácia je vždy relatívne vyššia ako v iné mesiace. „Napríklad minulý rok to bolo 2,2 %, a to nebol zavedený žiadny mimoriadny odvod. Čo sa týka cien potravín po zavedení odvodu napríklad obchodný reťazec Kaufland napriek odvodu avizoval zmrazenie cien a obchodný reťazec Lidl dokonca ich znižovanie,“ dodal Feik.
Zaplatíme ho všetci
Analytici ekonomického inštitútu INESS však upozprňujú, že hoci sa 0,1 percentuálneho bodu môže zdať veľmi málo, v skutočnosti je to pomerne veľa. V prepočte na peniaze spotrebiteľov to znamená, že každoročne zaplatíme o 50 miliónov eur viac.
„Čísla sedia, ale slovíčka „minimálne“ a „len“ sú mýlením verejnosti,“ píšu analytici v tlačovej správe. „Príspevok 0,1 percentuálneho bodu totiž znamená, že odvod reťazcov sa na raste januárových cien podieľal takmer jednou dvadsatinou,“dodávajú s tým, že zvyšovanie cien bude pokračovať. Dva veľké reťazce Lidl a Kaufland ešte odvod platiť nezačali, leo majú posunutý účtovný rok.