Je to štátna pomoc, alebo nie? Aj toto bude vyšetrovať Európska komisia v súvislosti so zákonom pre osobitný odvod pre reťazce. Komisia nám vytýka, že tento odvod musia platiť len zahraničné reťazce, zatiaľ čo tie slovenské sú od neho oslobodené. Podľa EK tak môže ísť o štátnu pomoc. Takéto zvýhodňovanie niektorých podnikov je proti pravidlám EÚ o štátnej pomoci.
Odvod sa neplatí až do odvolania
Európska komisia (EK) začala s hĺbkovým prešetrovaním osobitného odvodu pre obchodné reťazce pôsobiace na Slovensku. Má totiž obavy, že príslušná legislatíva selektívne zvýhodňuje istých maloobchodníkov oproti ich konkurentom, čo je v rozpore s pravidlami EÚ v oblasti štátnej pomoci. Komisia o tom informovala v utorok prostredníctvom tlačovej správy. Slovensko zároveň oficiálne požiadala, aby pozastavilo uplatňovanie predmetného opatrenia, až kým neuzavrie svoje posúdenie podľa pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci.
Zákon o osobitnom odvode obchodných reťazcov z dielne SNS nadobudol účinnosť od začiatku roka 2019. Zákon platil aj napriek tomu, že ho prezident SR Andrej Kiska nepodpísal. Osobitný odvod na základe schváleného zákona mali platiť obchodné reťazce, v ktorých aspoň 25 % z obratu tvoria potraviny a majú prevádzky minimálne v 15 % všetkých okresov. Výška odvodu bola stanovená na úrovni 2,5 % z čistého obratu.
Komisia upozorňuje, že v dôsledku uplatňovania rôznych výnimiek by tento odvod muselo uhradiť len sedem maloobchodných prevádzok potravín, pričom šesť z nich vlastní podniky so sídlom v iných členských štátoch. To vedie k obavám zo selektívneho zvýhodňovania podnikov, ktoré sú od predmetného odvodu oslobodené, a preto ide o štátnu pomoc v zmysle pravidiel EÚ, uviedla komisia.
Reťazce krok vítajú
S pozastavením účinnosti odvodu sú spokojní aj obchodníci združení v Aliancii moderného obchodu. „SAMO víta rozhodnutie EK o začatí konania vo veci osobitného odvodu pre obchodné reťazce a zároveň o vydanie predbežného opatrenia, ktorým pozastavili účinnosť tohto zákona,“ uviedla pre portál nášVidiek.sk hovorca SAMO Martin Krajčovič.
„Od začiatku hovoríme, že zákon je v rozpore s Ústavou SR a právom EÚ. Aj tento prípad poukazuje na dôležitosť ukotvenia Slovenska v EÚ, ktorá aj v tomto prípade ukazuje, že je ochotná obhajovať záujmy občanov členských krajín EÚ aj napriek rozhodnutiam jednotlivých vlád. Toto rozhodnutie znamená, že reťazce nebudú až do právoplatného rozhodnutia EK platiť daň za potraviny. Vďaka rozhodnutiu EK pozastaviť účinnosť zavedenia dane na potraviny účinnú od 1. januára 2019, nebudú znášať negatívne dopady tohto opatrenia nielen obchodníci, ale ani spotrebitelia na Slovensku,“ dodal Krajčovič.
Potravinári peniaze dostanú aj tak
Zmyslom zavedenia osobitného odvodu pre reťazce malo byť získanie peňazí na podporu domácich poľnohospodárov. Konečným výsledkom malo byť zvýšenie potravinovej sebestačnosti Slovenska a viac domácich potravín na pultoch. Ministerka Gabriela Matečná na tlačovej besede ubezpečila, že pomoc vo výške 80 miliónov eur poľnohospodári dostanú aj napriek tomu, že sa prostredníctvom odvodu nevyberú.
„Raz a navždy musíme pochopiť, že pokiaľ nebudeme dlhodobo a koncepčne podporovať poľnohospodárov a potravinárov na Slovensku, stále tu budeme mať lacné a častokrát nekvalitné a aj zdraviu škodlivé potraviny. Nemôžeme si zakrývať oči pred tým, akým spôsobom funguje agropotravinárska vertikála a akú silu vedia mať obchodné reťazce aj vo vzťahu k rozhodovaniu Európskej komisie. Oceňujeme, že aj napriek predbežnému opatreniu EK slovenský agropotravinársky sektor v roku 2019 dostane 80 mil. eur. Je to historické číslo výšky priamej štátnej pomoci štátu pre poľnohospodárov a potravinárov“, uviedol v reakcii na rozhodnutie EK predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho.
Podľa potravinárov týmto doplácame nielen na lobing veľkých skupín, ale aj na zle vyrokované podmienky vstupu do EÚ, aj na zlé rozhodnutia bývalých vlád, ktoré viedli k stavu, v ktorom sa slovenské potravinárstvo dnes nachádza.