Slovensko má historicky najnižšiu spotrebu chleba na jedného obyvateľa. Podľa údajov Štatistického úradu SR jeden Slovák v roku 2018 skonzumoval 34,5 kilogramu chleba, pričom na prelome milénia, v roku 2000, bola spotreba na jedného človeka vyše 50 kilogramov.
V osemdesiatych rokoch minulého storočia to bolo dokonca okolo 70 kilogramov, čiže oproti súčasnosti je pokles až dvojnásobný.
„Za neustálym poklesom vidíme nové trendy v stravovaní, veľmi široký sortiment v ponuke pekárenských výrobkov, ale napríklad paradoxne aj zvyšujúcu sa kúpnu silu obyvateľstva,“ informovala o tom v stredu predsedníčka Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC) Tatiana Lopúchová.
Iný trend pri pšeničnom pečive
Znižovanie spotreby chleba za uplynulé obdobie je podľa SZPCC výrazné a neustále pokračuje. Iný trend je pri pšeničnom pečive.
V poslednom desaťročí osciluje spotreba na jedného obyvateľa na úrovni 30 kilogramov, v roku 2000 to bolo dokonca 33 kilogramov na osobu a v osemdesiatych rokoch minulého storočia bola spotreba pšeničného pečiva na úrovni 22 kilogramov na osobu.
Chystáte sa na vianočné nákupy? Za potraviny si opäť priplatíme
„Za nárastom spotreby pšeničného pečiva stoja prevažne nové druhy pekárenských výrobkov či dopekané a rozpekané pečivo, ktoré sa pripravuje v obchodných prevádzkach. Spotreba čerstvého pečiva, kam sa radí najmä klasický biely rožok, má pritom klesajúcu tendenciu,“ doplnila Lopúchová.
Podľa nej sa aj z tohto dôvodu výrobné kapacity pekární dlhodobo využívajú na menej ako polovicu, čo spôsobuje pekárom obrovské problémy.
Mýty o škodlivosti pekárskych výrobkov
Z uvedeného podľa SZPCC vyplýva, že spotreba chleba a pšeničného pečiva je priamo úmerne ovplyvnená dobou a životným štýlom. Kým koncom minulého storočia sa v našej krajine konzumoval chlieb ako základná denná potravina a pšeničné pečivo bolo akýmsi doplnkom stravy tohto typu, dnes sú Slováci vystavení rôznym módnym trendom, ktoré zasiahli aj oblasť stravovania.
Na jednej strane je to podľa SZPCC obrovská škála a rozmanitosť pekárskych výrobkov, ale veľkú úlohu zohráva aj takzvaná negatívna reklama a mýty o škodlivosti pekárskych výrobkov. Pritom čerstvý chlieb ako základná denná potravina má nezastupiteľnú pridanú hodnotu vo výžive človeka.
„V chlebe sa nachádza jedinečný pomer sacharidov ako zdroja energie, pomerne vysoký obsah bielkovín so svojou stavebnou funkciou, veľmi nízky obsah tukov a v neposlednom rade má priaznivý obsah rôznych minerálnych látok, vitamínov a vlákniny, ktoré dávajú tejto výnimočnej potravine právom prívlastok – chlieb náš každodenný,“ dodala Lopúchová.
Ďalšie zhoršovanie situácie
Podľa zväzu pekárov sa dá očakávať ďalšie zhoršovanie situácie v spotrebe domácich pekárskych výrobkov. Pre pekárov, ktorí musia držať krok s udávaním módnych trendov, je to podľa zväzu o to náročnejšie, že v poslednom desaťročí ich trápia neustále rastúce náklady, v niektorých nákladových položkách je to aj o vyše 100 percent, pričom pultová cena týchto výrobkov posledných 10 rokov stagnuje, resp. sa zvyšuje len minimálne.
„Nie je jednoduché prinášať na trh nové výrobky, inovovať ponuku a modernizovať pekárne, bojovať s neustále sa zvyšujúcimi nákladmi na suroviny a zamestnancov, no zároveň ísť s cenou pod výrobné náklady,“ pokračovala Lopúchová.
Východisko z tejto neľahkej situácie pekári vidia vo viacerých rovinách. „V prvom rade je to lepšia komunikácia s obchodnými partnermi, ktorá by mala byť podporená legislatívnymi prvkami. Ďalej by to mala byť dlhodobá a efektívne cielená dotačná politika štátu s cieľom odolávať neprimeranému tlaku konkurenčných výrobkov zo zahraničia, ktoré vo svojej cene už takúto dotačnú podporu od svojich materských krajín obsahujú. A v neposlednom rade by to mala byť popularizácia spotreby domáceho chleba a pečiva s využitím medializácie pre všetkých obyvateľov Slovenska, ako aj osveta najmä u školskej mládeže,“ uzatvorila predsedníčka SZPCC.