Kto naozaj ovláda to, čo jeme a čím sa liečime?
V regáloch supermarketov to vyzerá, akoby sme mali nekonečné možnosti. Cereálie pre deti, cereálie pre športovcov, cereálie bez cukru. Minerálky z troch rôznych kontinentov a z desiatok rôznych prameňov. Jogurty na trávenie, na imunitu, na chudnutie – plnotučné, bio, nízkotučné, acidofilné.
V lekárni zas regály plné vitamínov, doplnkov, liekov na všetko od bolesti hlavy po zlú náladu. Človek by si povedal, že takáto hojnosť produktov predstavuje slobodu výberu ako z učebnice.
Lenže za touto pestrofarebnou kulisou sa skrýva fakt, ktorý si pri nakupovaní často neuvedomujeme: drvivú väčšinu potravín aj liekov vyrába hŕstka firiem. Pár gigantov, ktorým patrí prakticky všetko – od čokolád až po vakcíny. A niekedy to bývajú tie isté firmy.
Desať firiem, stovky značiek
Značky ako KitKat, Maggi, Gerber, Nescafé, San Pellegrino či Purina patria jednej firme – Nestlé. A ani PepsiCo nevyrába len kolu a zemiakové lupienky, ale aj ovocné džúsy Tropicana, cereálie Quaker, športové nápoje Gatorade a dokonca aj ovsené tyčinky. A ani to, že Milka čokoláda spolupracuje s Oreo nie je žiadna náhoda – obe značky totiž vlastní jedna firma, Mondelez, od ktorej si kupujeme aj okrem iného mnoho značiek kávy, napríklad Tassimo či Jacobs.
Podľa viacerých nezávislých analýz sa trh s potravinami točí okolo desiatich globálnych gigantov – okrem Nestlé a PepsiCo sú to napríklad Coca-Cola, Unilever, Danone, Mars, Kellogg’s, Mondelez či General Mills. Na obale vidíte rôzne značky, ale keď sa pozriete hlbšie, často ide o ten istý koncern.
„Tieto korporácie sú také silné, že ich politika môže mať veľký vplyv na stravu a pracovné podmienky ľudí na celom svete, ako aj na životné prostredie,“napísal Alexander EM Hess v USA Today.
Kampaň Oxfam, sa bližšie pozerá na politiku veľkej desiatky potravinárskych spoločností a za účelom informovať bežných spotrebiteľov vytvorila infografiku značiek patriacich pod tie najväčšie spoločnosti ako Nestlé či PepsiCo.
Farmaceutický svet: menej hráčov, väčšie peniaze
Vo farmaceutickom priemysle je situácia ešte koncentrovanejšia. Spoločnosti ako Pfizer, Roche, Novartis, Bayer, Johnson & Johnson alebo GlaxoSmithKline dominujú globálnemu trhu. Vyrábajú väčšinu liekov, ktoré lekári predpisujú, aj tých, ktoré si kupujeme voľne.
Čo je však najzaujímavejšie, niektoré z týchto firiem pôsobia zároveň v potravinárstve aj vo farmácii. Napríklad už spomínané Johnson & Johnson vyrába lieky, ale aj detskú kozmetiku, zubné pasty či výživové doplnky. Bayer je známy hlavne vďaka aspirínu, no po akvizícii Monsanta má pod palcom aj osivá, pesticídy a agrotechnológie. Kombinácia, ktorá znie nevinne, ale v sebe skrýva veľkú moc.
Keď jedlo a lieky kráčajú ruka v ruke
Spojenie potravinárstva a farmácie nie je náhoda. Spoločnosť Nestlé pred pár rokmi založila samostatnú divíziu Nestlé Health Science, ktorá sa zameriava na „medicínsku výživu“ – teda niečo medzi jedlom a liekom. Cieľ? Produkty, ktoré „liečia“ cez jedálniček: výživové nápoje pre seniorov, potraviny s probiotikami či vitamíny, ktoré sú dostupné aj u nás na Slovensku.
Trúfnuť si povedať, či ide o premyslený krok: Keď raz ovládate výrobu jedla a zároveň viete, aké má účinky na zdravie, prečo to nevyužiť? by bola iba konšpirácia a tak nech si z toho každý spraví svoj záver sám.
Konflikt záujmov, o ktorom sa málo hovorí
Čísla sú verejne dostupné. Obrovské množstvo spracovaných potravín, ktoré tvoria jadro bežnej stravy, obsahuje vysoké množstvá cukru, soli, lacných tukov a prídavných látok. Obezita, cukrovka, vysoký tlak či srdcovocievne ochorenia sa už dávno netýkajú len „nezdravého životného štýlu“.
Ide o nezvratný dopad dlhodobej konzumácie priemyselne spracovaných potravín. A hoci farmaceutické spoločnosti sa primárne venujú výrobe liekov, viaceré z nich vyrábajú alebo vlastnia značky v segmente potravín, výživových doplnkov či funkčných potravín – najmä tam, kde sa prekrývajú oblasti výživy a zdravia.
Známe farmaceutické firmy, ktoré expandujú aj do oblasti výživy a to najmä cez spomínané doplnky výživy a vitamíny, sú Abbott, Nestlé Health Science, Sanofi, Bayer či Danonce Nutricia.
Oxfam sa postavil veľkým hráčom
Organizácia Oxfam, medzinárodná konfederácia neziskových organizácií, ktorá sa zameriava na boj proti chudobe, sociálnej nerovnosti a nespravodlivosti vo svete, spustila kampaň „Behind the Brands“ s cieľom preskúmať a hodnotiť politiky týchto spoločností v oblastiach ako klimatické zmeny, práva žien, využívanie pôdy a transparentnosť.
Cieľom kampane bolo povzbudiť tieto korporácie k zodpovednejšiemu správaniu a väčšej transparentnosti vo svojich dodávateľských reťazcoch.
Oxfam odhalil, že „veľká desiatka“ spoločností produkuje také množstvo skleníkových plynov, že ak by boli krajinou, patrili by medzi 25 najväčších znečisťovateľov na svete. Po tlaku verejnosti spoločnosti General Mills a Kellogg’s v roku 2014 oznámili záväzky na zníženie emisií a prijali opatrenia na boj proti klimatickým zmenám.
Kampaň upozornila aj na prípady, keď boli miestne komunity vysídlené z ich pôdy bez náležitej kompenzácie kvôli expanzii plantáží dodávajúcich suroviny týmto veľkým spoločnostiam. Po výzvach od viac ako 272 000 ľudí spoločnosti Coca-Cola a PepsiCo prijali opatrenia na rešpektovanie a ochranu práv vlastníctva pôdy miestnych a domorodých komunít.
Ako sa v tom vyznať?
Bežný človek si dnes už nemôže byť istý, či si kupuje potravinu, liek alebo len dobre zabalený marketingový produkt. Etikety sú plné sľubov o zdravej výžive, posilnení imunity či prírodných zložkách. Zmena môže prísť iba zdola – od nás, bežných spotrebiteľov.
Keď sme v supermarkete a chytíme do ruky akúkoľvek potravinu v obale, môžeme sa začať pýtať: „Kto túto značku vlastní? Odkiaľ pochádza surovina? Koho podporujem svojím nákupom?“ A v neposlednom rade: Aké ingrediencie a nutričnú hodnotu obsahuje táto potravina? Pretože nápis “diétne a zdravé” vpredu na obale si môžete overiť, keď produkt otočíte a pozriete sa na jeho skutočné výživové hodnoty.
Ak si začneme klásť tieto otázky častejšie, postupne môžeme spoločnými silami zmeniť dopyt a s ním aj trh.