Konzumné vajcia sú poslednou komoditou živočíšnej výroby, v ktorej je Slovensko takmer sebestačné. V roku 2018 sebestačnosť v produkcii konzumných vajec dosiahla úroveň 92 %. V minulom roku chovatelia v SR vyprodukovali 205 kusov vajec na jedného obyvateľa. Spotreba vajec na jedného obyvateľa dosiahla úroveň 224 kusov.
Napriek tomu, že v produkcii vajec sme takmer sebestační, sa v roku 2018 na územie SR doviezlo viac ako 173 miliónov kusov vajec, čo predstavuje až 23 % objemu domácej produkcie. Informoval o tom v piatok na tlačovej konferencii riaditeľ Únie hydinárov Slovenska (ÚHS) Daniel Molnár.
Veľký tlak reťazcov
Napriek sebestačnosti v produkcii vajec na úrovni 92 % na pultoch obchodných reťazcov je ich podiel podľa ÚHS výrazne nižší. Prieskumom SPPK v roku 2019 sa zistilo, že na pultoch reťazcov na Slovensku je iba 74 % slovenských vajec, ostatné vajcia pochádzajú zo zahraničia.
„V posledných dvoch rokoch už ÚHS informovala, že naši producenti vajec zaznamenávajú veľký tlak zahraničných obchodných reťazcov a ochranárskych združení na zvyšovanie ponuky vajec z podstielkových chovov. Viaceré zahraničné obchodné reťazce deklarovali, že od roku 2025 nebudú vo svojich prevádzkach predávať spotrebiteľom vajcia z klietkových chovov. A to aj napriek tomu, že tieto ich požiadavky nemajú žiadnu oporu v národnej ani európskej legislatíve,“ upozornil Daniel Molnár.
Chystáte sa na vianočné nákupy? Za potraviny si opäť priplatíme
Legislatíva EÚ podľa Molnára iba pred niekoľkými rokmi prijala opatrenia na zmenu chovu nosníc. „V rámci EÚ bolo nariadené, aby boli všetky konvenčné klietkové chovy po 1. januári 2012 nahradené chovom nosníc v obohatených klietkach. Tým EÚ zabezpečila pre nosnice výrazne lepšie životné podmienky. Na rozdiel od mnohých aj západoeurópskych krajín všetci slovenskí chovatelia nosníc tieto podmienky splnili. Táto požiadavka bola jasne definovaná v postačujúcom predstihu 10 rokov,“ pokračoval Molnár.
Prevládajú klietkové chovy
Rovnako dlhé obdobie bolo podľa ÚHS potrebné na výmenu technológií konvenčných klietok na obohatené aj napriek výraznej finančnej pomoci z prostriedkov EÚ.
„Tieto nové klietkové systémy majú minimálnu životnosť na úrovni 20 rokov. Do zmeny chovu nosníc v klietkach investovali slovenskí hydinári milióny eur. Preto je pre všetkých chovateľov nosníc neefektívne meniť spôsob chovu pred uplynutím doby životnosti týchto technológií, pretože to výrazne predražuje produkciu vajec v SR,“ dodal Molnár.
Ministerstvo porovnáva hrušky s jablkami. Lidl sa ohradil voči obvineniam zo zavádzania v letáku
ÚHS, ako aj producenti vajec v SR považujú tento tlak zahraničných obchodných reťazcov za neopodstatnený a ohrozujúci sebestačnosť vo výrobe vajec. Na Slovensku, ako aj v EÚ ako celku stále prevládajú klietkové chovy nosníc nad ostatnými spôsobmi chovu.
Komora pomenovala problémy slovenského potravinárstva, medzi riešeniami je aj národná stratégia
V SR máme podľa ÚHS podiel klietkových chovov na úrovni 79 %, a to aj napriek tomu, že chovatelia začali už pred dvomi rokmi s rekonštrukciou klietkových chovov na voliérové a nie podstielkové, pretože v niektorých krajinách EÚ aj tento spôsob produkcie vajec postupne odmietajú.
„Bez finančnej pomoci z prostriedkov EÚ, alebo štátnej pomoci na výmenu technológií dokážu slovenskí producenti vajec zrealizovať zmenu spôsobu chovu iba v 5 % chovných priestorov ročne. Zmena systému chovu obohatených klietok na voliérové chovy si vyžaduje investície vo výške 47,3 milióna eur, ktoré v súčasnej dobe a pri súčasnom vývoji cien za obdobie posledných osem rokov nemá hydinársky sektor k dispozícii,“ uzavrel Molnár.