Potravinári hodnotia prezidentom kritizované ustanovenie zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami o 50-percentnom zastúpení slovenských produktov v letákoch pozitívne. Zástupcovia obchodu hovoria zase o rozpore s európskym právom.
Reakcia PKS
Potravinári rozhodnutie prezidenta Andreja Kisku nepodpísať zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami rešpektujú. Naďalej však zastávajú názor, že tento zákon má potenciál zlepšiť dodávateľsko-odberateľské vzťahy v obchode s potravinami. „Rovnako pozitívne hodnotíme aj ustanovenie o povinnosti uvádzať 50 % slovenských potravín v reklamných letákoch,“ uvádza sa v reakcii Potravinárskej komory Slovenska (PKS).
Skutočnosť, že dodávateľsko-odberateľské vzťahy v obchode s potravinami sú nevyvážené, potvrdzuje podľa potravinárov aj fakt, že na úrovni Európskej únie sa pripravuje harmonizovaná úprava nekalých obchodných praktík vo forme smernice. „Zároveň je však potrebné poznamenať, že pre rozvoj potravinárskej výroby na Slovensku je podľa PKS kľúčová aj systematická finančná podpora spracovateľského priemyslu vo forme úverového programu so zvýhodnenými úrokovými sadzbami a odpustením časti istiny,“ konštatuje PKS.
SAMO
Obchodníci naopak prezidentovo veto zákona vítajú a veria, že poslanci sa s jeho argumentáciou a návrhmi na zmenu stotožnia. „Rovnako si totiž myslíme, že tento zákon naráža na Ústavu SR a zákony Európskej únie. Tiež sme presvedčení, že niektoré ustanovenia zákona môžu negatívne dopadnúť aj na dodávateľov, vrátane tých slovenských,“ uviedol predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) Martin Krajčovič.
V prípade letákov považujú obchodníci za absurdné, aby štát diktoval ich znenie a za ešte absurdnejšie, že pokuta sa môže vyšplhať až na 5 mil. eur. „Keď to porovnáme s prípadmi pochybenia zdravotníckych zariadení, kde za smrť pacienta z dôvodu zanedbania starostlivosti bola uložená pokuta len pár tisíc eur, tak je alarmujúce, ako sa tvoria zákony na Slovensku,“ tvrdí Krajčovič. Ako dodal, SAMO sa bude snažiť presvedčiť verejnosť i poslancov, že tento zákon môže negatívne ovplyvniť nielen obchodníkov, ale aj dodávateľov, vrátane tých slovenských. „V konečnom dôsledku sa to však môže negatívne dotknúť aj samotných zákazníkov, ako je to aj v prípade dane na potraviny,“ konštatoval šéf aliancie.
SZZV
Veto prezidenta Andreja Kisku privítalo aj Slovenské združenie pre značkové výrobky (SZZV). Problémové 50-percentné zastúpenie domácej produkcie v letákoch totiž podľa združenia porušuje základný princíp jednotného európskeho trhu a predstavuje vážne riziko pri komunikácii výrobkov medzinárodných spoločností smerom na svojich zákazníkov a zároveň partnerov – obchodníkov. „Veríme, že si poslanci pri opätovnom prerokovaní tohto návrhu uvedomia riziká, ktoré hrozia nielen výrobcom, ale celkovo Slovenskej republike z tohto ustanovenia a pri opätovnom hlasovaní budú rešpektovať stanovisko pána prezidenta,“ uvádza SZZV.
Prezident zákon nepodpísal
Prezident SR Andrej Kiska nepodpísal zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami a vrátil ho poslancom s pripomienkami. Hlava štátu navrhuje Národnej rade SR vypustiť ustanovenia týkajúce sa povinnosti uvádzať v reklamných materiáloch prinajmenšom 50 percent slovenských výrobkov. Argumentuje ustálenou európskou judikatúrou, z ktorej vyplýva, že takéto opatrenie je v rozpore s pravidlami voľného pohybu tovaru na spoločnom trhu Európskej únie.
Prezident zároveň odporúča vypustiť ustanovenia, ktoré k návrhu zákona pribudli v druhom čítaní cez poslanecké pozmeňovacie návrhy. Podobne ako pri predchádzajúcich vetách poslancov upozornil, že zmeny doplnené v druhom čítaní, ktoré sa návrhu zákona týkajú len okrajovo, nie sú v súlade s pravidlami tvorby právnych predpisov. Náhle a zásadné zmeny podľa prezidenta neprispievajú ku kvalite legislatív. Skôr naopak, obídením odbornej diskusie riskujú neželané dôsledky.
Ustanovenie kritizované prezidentom prikazuje obchodníkom zaplatiť pokutu okamžite a ruší odkladný účinok prípadného odvolania. Podľa prezidenta môže byť takéto ustanovenie neprimeraným obmedzením ústavných práv, najmä práva na súdnu ochranu. Možno ho považovať „za diskriminačný až šikanózny legislatívny zásah upierajúci procesné práva niektorým podnikateľským subjektom z oblasti obchodu s potravinami“. Prezident tiež upozorňuje, že návrh zákona môže v konečnom dôsledku ohroziť sociálne istoty zamestnancov dotknutých obchodníkov.