Koncom minulého týždňa informovali tlačové agentúry verejnosť, že ministerstvo hospodárstva v spolupráci s ministerstvom zahraničných vecí predstavia na prelome rokov reformu ekonomickej diplomacie. Toto stanovisko nie je nečakané, nakoľko prišlo presne deň po tom, ako bola zverejnená analýza „Krehká realita slovenského exportu“ z dielne Rady slovenských exportérov v spolupráci s Ekonomickou univerzitou v Bratislave.
Predmetný dokument poukazuje na niektoré dlhodobé nedostatky v exportnej politike Slovenskej republiky, medzi ktoré partia nedostatočné financovanie, znižujúce sa personálne kapacity, či neriešená potreba diverzifikácie teritoriálnej a komoditnej štruktúry slovenských vývozov. K tomu pridáme slabú podporu výskumu, vývoja a inovácií, a následne nás neprekvapí klesajúce aktívne saldo zahraničného obchodu a nelichotivé hodnotenia OECD z pohľadu medzinárodnej konkurencieschopnosti slovenských malých a stredných podnikov.
Potreba reformovať
Predstavitelia štátu potvrdzujú potrebu reformovať exportnú politiku a ekonomickú diplomaciu. Ambíciou rezortu diplomacie je podľa slov štátnej tajomníčky Ingrid Brockovej prehodnotenie teritoriálnych priorít a nastavenie systému hodnotenia efektívnosti výkonu ekonomickej diplomacie. Ale ako možno a hlavne za akým účelom hodnotiť jej výkon ak vychádzame z faktu, že ekonomická diplomacia dnes nedisponuje ani dostatočným ľudským kapitálom ani adekvátnym financovaním, ministerstvo nespresnilo. Takéto hodnotenie je už vopred odsúdené na neúspech v prípade, že sa významne nezvýši finančná obálka na výkon predmetných politík.
Ďalej ministerstvo prichádza s novým pojmom „investičná diplomacia“, v ktorej má záujem sústrediť sa na investície s vysokou pridanou hodnotou a viac kultivovať vzťah s už etablovanými investormi. To znie logicky a správne, a samozrejme ak bude táto iniciatíva krytá politicky a finančne, môže významne prispieť k rozvoju domácej ekonomiky. Zároveň rezort plánuje posilniť analytickú zložku ekonomickej diplomacie. Už sme sa však raz popálili na projekte inovačných diplomatov, tak ostáva veriť, že sa v tomto smere história nebude opakovať.
Žiadajú podporu diplomatov
K diskusii o exporte a zahraničnom obchode sa pridáva aj súkromný sektor. Napríklad Alena Balogová zo spoločnosti Chemosvit Fibrochem, ktorá má takmer 100 ročnú tradíciu v oblasti textilného priemyslu a produkuje svetovo unikátne výrobky z polypropylénových vlákien, pre Hospodárske noviny uviedla, že by uvítala vyššiu podporu ekonomických diplomatov na trhoch mimo Európskej únie či podporu výstav, ktoré sú v súčasnosti zamerané iba na úzky profil odvetví, a opomínajú ostatné viac špecializované oblasti výroby.
Na toto množstvo problémov a výziev je potrebné adresne reagovať a prichádzať s riešeniami, ktoré budú efektívne nielen na papieri, ale aj v implementačnej fáze. Každá stratégia či politika je len tak efektívna ako jej implementácia. Koncepcia vonkajších ekonomických vzťahov SR na roky 2014-2020, sa nachádza už rok za svojím časovým rámcom, a napriek tomu, že avízo o prijatí nového dokumentu na roky 2021-2030 sa opäť oddialilo na ďalší rok, ostáva nádej, že akokoľvek dobrý bude nový dokument, tak sa na rozdiel od súčasného bude aspoň čiastočne implementovať.
Rozvoj proexportnej politiky by sa mal diať inkluzívnym spôsobom za účasti všetkých relevantných subjektov a podnikateľského sektora a ostatne, aj dobre etablované formáty inovačných dní, regionálnych diskusií či ďalších iných fór a konferencií by mali aktívne prispieť k diskusii o tak kľúčovej súčasti slovenskej ekonomiky akou je zahraničný obchod.
Autor je hlavným analytikom Rady slovenských exportérov.
