Dlho opomínaný export sa v týchto dňoch stal na Slovensku horúcou témou. Nie však v pozitívnom zmysle slova. Práve naopak.
Najnovším škandálom a kauzou medzinárodných rozmerov je export rôznych tovarov zo Slovenska smerom do Iránu, Ruska či iných krajín, ktoré údajne končia ako súčasti vojensko-priemyselného komplexu Ruskej federácie a tá svoju vojenskú techniku následne nasadzuje na bojisku vo vojne na Ukrajine.
V prvom rade je nutné povedať, že v prípade, kedy dochádza k úmyselnému obchádzaniu sankčných režimov a vedomým dodávkam komponentov využívaným vo vojne tretím stranám, je nutné vyvodiť dôsledky a do budúcna podobnému konaniu zamedziť.
Nateraz však všetci kompetentní tvrdia, že sankcie porušené neboli a vyšetrovanie pokračuje. Taký je aj výsledok stredajšieho zasadnutia parlamentných výborov k tejto téme.
Čo môže táto verejná a mediálna škandalizácia slovenského exportu priniesť?
Iba ďalšie problémy a komplikácie pre slovenské firmy pri ich budúcich exportoch. V kontexte aktuálnej energetickej, bezpečnostnej a ekonomickej krízy je to ďalší úder pre slovenský export.
Vyváža Slovensko súčiastky pre ruskú vojenskú techniku? Heger sa spýta Sulíka a odpovedala aj Finančná správa (video)
V čase, kedy si štát nevie poradiť s cenami energií a medzinárodné trhy sa len začali spamätávať z pandemickej krízy, zaplavili náš verejný priestor pochybnosti o slovenskej kontrole vývozu. Niektorí označujú Slovensko bezpečnostnou dierou v EÚ, iní volajú po odstúpení vedenia Finančnej správy.
Vyvarujme sa škandalizácii svojich vlastných firiem, pretože následky za to ponesú mesiace a možno aj roky.
Démonizovať slovenský export, od ktorého naša ekonomika tak bytostne závisí, je útokom na samých nás a to bez toho, aby sme prv dôkladne prešetrili všetky súvislosti a fakty. Dôležitým aspektom tejto kauzy je aj to, že informácie prišli údajne zo zahraničia, preto sa nedá jednoznačne vylúčiť, že nejde o spravodajskú hru konkurenčných strán, na ktorú sme takto pohotovo skočili.
Podpora exportu na Slovensku zaostáva
Nebolo to tak dávno, čo bol slovenský výrobca zbraní verejne prerokúvaný v parlamentnom výbore na popud tretej krajiny, nakoľko s jeho výrobkom bol usmrtený civilista niekde v zahraničí. Na báze tejto argumentácie bolo požadované, aby tomuto podnikateľovi neboli udeľované vývozné povolenia.
Démonizovať slovenský export, od ktorého naša ekonomika tak bytostne závisí, je útokom na samých nás a to bez toho, aby sme prv dôkladne prešetrili všetky súvislosti a fakty.
Rada slovenských exportérov sa preto rozhodla vydať vyhlásenie a varovať pred následkami takéhoto mediálneho škandálu vo vzťahu k slovenským firmám. Je dlhodobo známe, že podpora exportu na Slovensku zaostáva, dokazujú to nielen štatistiky, ale aj dlhodobé trendy.
Slovenskí exportéri sa často rozhodnú pre založenie pobočky v zahraničí, napríklad v Čechách, pretože tam majú lepšie podmienky na rozvoj a export – či už v otázke povolení a vývozných licencií alebo podpore finančnými nástrojmi, ktoré poskytuje EGAP alebo ČEB v oveľa väčšej miere ako slovenská Eximbanka.
Životaschopnosť českých firiem
Svedčí o tom aj posledná výročná štatistika počtu vydania exportných vývozných licencií, kedy ich v Čechách vydali cca 550 a na Slovensku iba 4, rok predtým vykazujú štatistiky v Čechách podobné číslo a na Slovensku ich bolo vydaných len 10.
Tieto údaje nesvedčia o tom, že na Slovensku sa export nepreveruje, vypovedajú však o životaschopnosti českých firiem a podpore, ktoré dostávajú zo strany štátu (zamietnuté žiadosti vo vzťahu k 500 schváleným deklarujú iba desiatky českých firiem).
Je dlhodobo známe, že podpora exportu na Slovensku zaostáva, dokazujú to nielen štatistiky, ale aj dlhodobé trendy.
Z vyššie uvedeného dedukujem, že takáto disproporcia znamená, že buď sa na Slovensku väčšina žiadostí o vývoznú licenciu neschváli, a teda štát export dostatočne nepodporuje; alebo sa tieto licenčné konania ani nedejú, pretože podnikateľský sektor tento nástroj nevie využívať alebo nemá dôveru v tento proces, čo predstavuje zlyhanie komunikácie oboch strán.
V každom prípade sa zrejme preukazuje nedostatočná podpora podnikateľského sektora na Slovensku. Vyvarujme sa preto škandalizácii svojich vlastných firiem, pretože následky za to ponesú mesiace a možno aj roky. Výsledkom môže byť nielen obava kompetentných úradníkov vydávať predmetné licencie, ale týmto firmám hrozí aj vypovedanie zmlúv od partnerov, prípadne blacklistovanie zo strany komerčných bánk a finančných inštitúcií.
A ak sa nakoniec žiadny úmysel a samotné porušenie sankcií nepreukáže, kto tieto firmy odškodní a ako sa očistí dobré meno Slovenska v zahraničí?
Autor je predsedom Rady slovenských exportérov.
