V4 je mimo Európy neznámy pojem, dokonca aj niektorí Európania majú problém spomenúť si čo to V4 je a kde sa toto zoskupenie nachádza. Keď sa však povie Poľsko, alebo Maďarsko, tak mená našich susedov väčšinou budia negatívne konotácie.
Môže za to politika a systém hodnôt, ktoré možno chápať ako historicky danú príčinu rozdielov medzi západnou Európou a východnou Európou.
Napríklad už v 19. storočí možno badať rozdelenie na konštitučné monarchie na západe a absolutistické monarchie na východ od Rakúska a Pruska. Tieto deliace čiary preto vytvárajú problémy aj v západnom kontexte medzinárodného image krajín strednej a východnej Európy vrátane V4.
V súčasnej dobe sú to rozdielne názory na vojnu na Ukrajine, či hodnotové a ľudsko-právne otázky. Tieto problémy však nerozdeľujú len Európu, ale aj V4, ktorá je už niekoľko rokov slovníkom francúzskeho prezidenta- mozgovo mŕtva.
Keď politika nestíha, tak nastupuje ekonomika
Vyšehradská štvorka však má čo ponúknuť svetu a preto jej globálny image nemusí byť taký problém ako by sa mohlo zdať. Krajiny V4 sa právom dajú považovať za industriálny motor Európy aj napriek tomu, že množstvo produktov vyrobených vo V4 sa predáva pod značkou „Made in Germany“.
Stredná Európa má potenciál stať sa centrom výroby polovodičov (komentár)
Ťažký priemysel v kombinácii s vysoko-inovatívnym prostredím by sa mohli stať leitmotívom spoločného vkladu V4 do globálnej ekonomiky. Respektíve takáto agenda by mohla stáť za internacionalizáciou V4 očistenou od politiky.
V4 má okrem ťažkého priemyslu aj spoločnú históriu a množstvo kultúrnych čŕt.
V prípade Slovenska sú zaujímavosťou aj relatívne nízke emisie CO2 pri produkcii energii nakoľko tú produkujeme z veľkej časti z vody a jadra. Nízko uhlíková produkcia energie pre ťažký priemysel je jednoznačne témou, ktorou Slovensko môže inšpirovať zbytok V4 a samo sa touto témou môže pýšiť na medzinárodnej scéne.
Kultúrno-historické dedičstvo
V4 má okrem ťažkého priemyslu aj spoločnú históriu a množstvo kultúrnych čŕt. Bratislava by mohla byť napríklad symbolom toho čo je naozaj európske – zmes národností, jazykov a zvykov žijúcich v mieri na jednom mieste.
Slovensko je jedinou krajinou V4, ktorá nijako nepomohla firmám ani domácnostiam v kríze (komentár)
Ostatne v Bratislava je jedna z mála európskych metropol, kde možno nájsť tabule v troch jazykoch.
Slovensko nie je jediná krajina V4, ktorá zatvára továrne (komentár)
Aj napriek komplikovanému vzťahu s centrom EÚ, je to práve V4 a Rakúsko, ktoré ukazujú silu toho, čo sa dá nazvať prosperita vďaka diverzite. A diverzitou smerom k prosperite by sme sa mali aj orientovať.
Diverzitou v priemysle k ekonomickej prosperite
Nielen v spoločenských témach, akými je duch pravého Európanstva, ale aj diverzitou nášho priemyslu. Náš priemysel pri naštartovaní správnych reforiem v oblasti energetiky ako napríklad tých v Poľsku, kde sa buduje jeden veľký jadrový reaktor, k nemu má pribudnúť šesť malých modulárnych a kontinuálne sa pracuje na veterných farmách na severnom pobreží.
Slovensko na opačnej strane spúšťa tretí blok jadrovej elektrárne Mochovce, čím prispieva k svojej sebestačnosti v produkcii elektrickej energie. Podobné politiky práve budú mať pozitívny dopad na plynulý chod nášho priemyslu.
Neskôr náš priemysel pri naštartovaní správnych inovačných procesov a dostatočnej vonkajšej komunikácie môže získať punc „Made in V4“, tak ako tomu bolo v časoch „Made in Czecho-Slovakia“.
Nemenej podstatnou je diverzifikácia komoditnej štruktúry našej produkcie. Či už podpora domácich podnikov, ktoré by mohli prispievať do už zabehnutých zásobovacích reťazcov, alebo pomoc tradičným odvetviam, ktoré u nás pomaly zanikajú.
Diverzifikácia priemyslu je jednoducho nemenej dôležitým bodom. Neskôr náš priemysel pri naštartovaní správnych inovačných procesov a dostatočnej vonkajšej komunikácie môže získať punc „Made in V4“, tak ako tomu bolo v časoch „Made in Czecho-Slovakia“.
Autor je hlavným analytikom Rady slovenských exportérov.
